Rodina Švajdlenkova obrázok
Rodina Švajdlenkova obrázok
Hlavné menu
Štatistika stránok
TOPlist.sk

TOPlist.cz


Website Force

5.12.2003 - 7.12.2003

Dostali sme darom letenky do Paríža. Tak sme si spravili pekný víkend.
Priznám sa, že k tomuto výletu sme sa dostali len náhodou. Nebol dopredu naplánovaný ale i tak sa nám celkom podaril. Manželkin (Angelikin) bratranec je creative director v jednej reklamnej agentúre. A tá robila nejakú zákazku pre leteckú spoločnosť Sky Europe . A tá im okrem peňazí venovala i nejaké voľné letenky. Tie však museli vyčerpať do konca roka. No a mi sme dostali koncom októbra ponuku, či nechceme ako vianočný darček 2 voľné letenky. Bolo to trochu na zváženie, nakoľko čakáme potomka, ale keďže Angelika znášala zatiaľ tehotenstvo veľmi dobre, tak sme sa rozhodli že to skúsime. Pozreli sme si internetovú stránku Sky Europe , a vytlačili si destinácie, kam táto spoločnosť lieta. Zistili sme že lieta do väčšiny európskych miest. Do užšieho výberu sme vybrali Paríž, Stuttgart, Zürich, Benátky a Miláno. Premýšlali sme i nad Londýnom, ale zrejme by bol problém narýchlo vybavovať víza. Ďalej sme sa rozhodli, že chceme ísť len na víkend. To znamenalo v optimálnom prípade vyraziť v piatok večer a vrátiť sa v nedeľu večer. Týmto sme vylúčili Stuttgart a Miláno. Nakoniec sme sa bez problémov zhodli na Paríži. Teraz naám zostávalo len pozisťovať čo najviac informácií. Najprv sme sa na internete snažili nájsť nejaké vhodné ubytovanie. Chceli sme zohnať čo najlacnejšie ubytovanie, podľa možnosti čo najbližšie k centru Paríža. A tak sme sa rozhodli znovu prešmejdiť internet a nájsť nejaké vhodné hotely, alebo hostely. Najprv to vyzeralo na astronomické ceny, viac ako 500 Euro za osobu a noc. To bolo pre nás naozaj nereálne. Potom sme postupne nachádzali hotely nižšej cenovej kategórie, ktoré stáli pod 100 Euro, ale stále to nebolo ono. Až nakoniec sa nám podarilo nájsť zopár youth hostelov s cenou okolo 20 Euro za osobu a noc. To bola ta správna cenová kategória pre nás. Dokonca sme sa pokúsili jeden z nich rezervovať cez internet. Ale nakoľko nevlastníme kreditnú kartu a rezervácia je možná iba zaplatením prvej noci, najlepšie pomocou kreditky, tak sme to vzdali, vytlačili zo šest hostelov a rozhodli sme sa, že hádam mimo sezóny nebudú až tak obsadené. Potom sme sa poobzerali po najlepšom spôsobe dopravy po meste. Jednako sme sa museli dopraviť z letiska a na letisko a zároveň sme potrebovali poriešiť dopravu v rámci mesta. Ako najvýhodnejšie riešenie sa nám javila karta Paris Visite na tri dni. Riešila nám všetku dopravu, a neskôr sa ukázala ako veľmi dobré riešenie. Ešte mi nakoniec môj šéf požičal podrobnú mapu Paríža a tým pádom sme boli dokonale pripravení. Voľbu miest, ktoré sme chceli navštíviť sme sa rozhodli nechať až na Paríž. Ako termín sme si zvolili prvý decembrový týždeň, presne na Mikuláša. Bola to dobrá voľba, lebo tým pádom sme vedeli, že budeme mať zadarmo návštevu Louvru, ktorý býva každú prvú nedeľu v mesiaci zadarmo. Už nám ostávalo len pobaliť veci a tešiť sa na náš výlet. Balili sme si minimum vecí, hlavne teplé oblečenie, lebo predsa len na víkend toho človek až toľko nepotrebuje, a navyše sme vedeli, že budem musieť nosiť väčšinu vecí zo sebou.

5.12.2003 - 1.deň

Je piatok a my začíname štandardne v práci. Len zbalený batoh si beriem ja do práce. Na letisko sa chystáme ísť priamo z práce. Cez deň sa dozvedám že na letisko nás zoberie Angelikina kolegyňa, na služobnom aute. V práci sa ešte snažím pozisťovať čo najviac informácií o Paríži. Takže po práci idem aj s batohom k Angelike do práce. Tá je ešte v plnom pracovnom zápale. Vyzerá to, že ju vôbec netrápi že lietadlo nám odchádza za nejake 2 až 3 hodiny. Ja ako starý poctivec, som trochu nervóznejší, lietadlom som ešte neletel a neviem ako to chodí. A tak ju trochu súrim. A tak nakoniec na moje naliehanie sa zbalí Angelika a Gabika a sadáme do auta. Na letisku sme zakrátko a ja som hneď pokojnejší. Rozlúčime sa s Gabikou. Ešte si ideme pozrieť ako nám ide z letiska autobus v nedeľu. Posledný ide okolo 23:00 takže by sme ho mali v pohode stihnúť. A tak zaliezeme do vstupnej haly a snažíme sa nájsť náš Check in. Ešte nebol otvorený, ale o krátky okamžik ho otvárajú a my sa staviame do rady. Dozvedáme sa pozitívnu správu, že v rámci letenky sú zaplatené aj letištné poplatky, čo nám ušetrilo zhruba 3000 korún. Ruksak musí ísť do batožinového priestoru a tak si vyberáme zopár drobností z ruksaku, berieme kameru Vyberáme nejaké veci z ruksaku, berieme kameru a ruksak dávam na pás pre batožinu. Do odchodu lietadla nám stále ostáva kopec času. Predsa len bratislavské letisko je minimálne vyťažené. A tak prechádzame cez colnú a pasovú kontrolu a sadáme si do kresiel v čakárni. Lietadlo má odletieť až za nejakú hodinku a tak sa nudíme. Ja som trochu napätý, nakoľko je to môj prvý let. Zhruba štvrť hodiny pred odletom môžeme prejsť k lietadlu. Sadáme si do Boeningu 737. Na trupe je fotografia Adriany Sklenaříkovej. Dúfam že na živo vyzerá lepšie. Lietadlo vyzerá dosť malé, popravde som čakal trochu väčšie, ale snažím sa ho zabrať na kameru. Pomaly sa stmieva a tak netuším, či z toho dačo bude. Nakoniec si sadáme, k jednej pani, ktorá už sedí pri okne. Nakoniec sa všetci usadia a my odlietame skoro podľa plánu. Nebolo to nič strašné zvládli sme to obaja v pohode. Letušky nás ešte poučili o bezpečnosti. Do Paríža máme doraziť za 2 hodiny. Je zamračené a nesedíme pri okne, takže sa ani nesnažím pozerať von z okna. O chvíľu sme nafasovali kávu, minerálku a obložený rohlík. Whisky sa dnes nekoná, ale dobre padne i toto. Po 2 hodinách úspešne pristávame v Paríži. Ešte dlho rolujeme po letisku, ale nakoniec sa predsa len úspešne dostávame cez tunel pripojený k trupu lietadla do haly letiska. Tu už je o poznanie väčší frmol, ako na bratislavskom letisku. Ešte si skočíme na miestne toalety, po dlhšom čakaní prejdeme cez colnú kontrolou. Pomocou navigačných tabúľ sa prepracovávame k eskalátorom s batožinou. Náš ruksak sa na ňom zjavuje v krátkom čase. Ako sme sa neskôr dozvedeli z informačných tabúľ, nevyzdvihnutá batožina je likvidovaná. No ešte že sme to stihli. Takže sme tu, áme všetky veci a snažíme sa dopátrať Parise Visit Card a Orlyval, ktorý nás má doviesť do mesta. Ešte sa snažíme pozisťovať čo najviac info o prípadných alternatívach ale nakoniec si predsa len kupujeme karty na 3 dni. Ešte sme si museli požičať pero a vypísať číslo kariet a dátum na lístok. Sme pri východe na Orlyval vláčik. Nastupujeme do vozňa so starším českým párom. A čuduj sa svete mladý muž stojaci pri dverách je tiež náš, len tu študuje. My sa snažíme naštudovať plániky MHD, čo sme nafasovali ku kartám. Vystupujeme a ešte musíme prestúpiť na metro, aby sme sa dostali do centra. Nakoniec sme sa bez problémov dostali do centra. Vytiahli sme si zoznam youth hostelov a snažili sa dostať k prvému z nich. Bol to práve ten, kde sme sa snažili rezervovať si miesto. Vošli sme dovnútra. Na našu otázku ohľadom voľného miesta sme však dostali zamietavú odpoveď. To nás trochu znechutilo. Angelika vybehla hneď von, ale ja som sa však ešte spýtal, či mi nevedia poradiť nejaký iný youth hostel v okolí. Nafasoval som adresu hostelu asi 5 ulíc od tohto. Skontrolovali sme to s Angelikou na mape a vyrazili sme. Boli sme tam za nejakých 10 až 15 minút. Tentokrát sme mali väčšie šťastie. Tu mali voľné miesto, ale len voľnú štvorku. Chvíľu sme váhali, lebo i cena bola vyššia. Hostel stál na osobu a noc 20 EUR. Ten pôvodný stál 14 EUR. V cene boli i raňajky. A tak sme to nakoniec zobrali. Nafasovali sme kľúče od izby a lístky na raňajky. Taks sme zobrali veci a išli na izbu. Izba bola nakoniec v pohode. Steny síce boli síce staršie a potrebovali by namaľovať, ale ináč tu bolo čisto. Izba mala spravenú drevenú povalu a na nej boli 2 postele. Druhé 2 postele boli dole. My sme sa rozhodli že pôjdeme spať hore. Bolo tu príjemne teplo, takže sme sa nemuseli báť že nám bude zima. Trochu sme sa najedli z domácich zásob. Bolo ešte dosť času a my sme sa rozhodli vyraziť do nočného Paríža. Hostel sa zatváral o 2. hodine ráno a dovtedy bolo času dosť. A tak sme nafasovali na recepcii mapu, odvzdali kľúče a vyrazili. Rozhodli sme sa pozrieť si veci ktoré sa dajú, predsa len bol už večer a múzeá a pod. boli už zavreté. Ako prvý bod sme si vyhliadli Víťazný oblúk na CHAMPS ELYSES. preštudovali sme mapu a zaliezli do metra. To i napriek neskorému času žilo. Na staniciach boli muzikanti na rôzne nástroje. Tí vždy nastúpili do metra, zahrali jednu dve skladby vysomrovali nejaké peniaze, vystúpili a nasadli do ďaľšieho vozňa. Väčšinou boli celkom dobrý. Cestou v metre som si začínal všímať ľudí okolo. Bola to naozaj pestrá zmeska. Na prvý pohľad síce každý druhý vyzeral ako vagabund. Ale väčšina s nich boli určite normálni ľudia, vracajúci sa s práce, krčmy, majúci svoje starosti a radosti. Či už čierni, bieli, žltí, arabi alebo miešanci.A možno tam i nejakí vagabundi boli a tak som pre istotu chytil pevnejšie ruksak. Alt to už sme boli pri Víťaznom oblúku. Vyšli sme von najprv priamo na CHAMPS ELYSES. Ulica je už vyzdobená na prichádzajúce vianoce. Potom sme prešli cez prechod priamo k nemu. Zblízka bol ohromný. Čiastočne prekrytý lešením, nie veľmi dobre v noci osvetlený ale predsa kolosálny. A na konci CHAMPS ELYSES, ponad budovy presvitá hlavná dominanta Paríža, EIFFELOVA VEŽA.. My sme sa rozhodli pozrieť si ju ešte dnes večer. A tak znova vchádzame do metra. Zorientujeme sa na mape, a vyhľadávame optimálny spoj. Nie sme ďaleko. Prestupov z jednej trasy metrta na druhú si tu užijete. Metro má okolo 15 trás, s vlakmi je toho ešte viacej. Týmito trasami je pretkaná celá Paríž. Trochu sa to podobá na metro v Londýne Ale tu sa prechádza medzi jednotlivými trasami cez dlhé katakomby, poprepájané tisícmi schodov. Za náš víkend v Paríži sme si katakomb a schodov užili naozaj bohate. A len minimum z nich sú eskalátory. Ale i napriek tomu sú prechody na jednotlivé trasy dobre značené a v spojení s mapou a značeniami priamo na staniciach metra a priamo vo vozňoch sa dá výborne orientovať. Na našej ceste k EIFFELOVKE sme vystúpili z metra pri Seine. K veži je to ešte nejakých 200 až 300 m. Ale už je dobre vidieť. Je celá vysvietená a takto v noci nádherná. Ja sa snažím zachytiť tú krásu na mameru. Angelika ma však krátko na to zruší. Blíži sa polnoc a začína Mikuláš. A ja fasujem nádielku v podobe čokoládových bombónov. Je to nádhera, len ja som trochu smutný a moja nádielka pre Angeliku pozostáva len z bozkov. A v tom sa EIFFELOVKA celá rozbliká. Je presne polnoc A EIFFELOVKA sa predvádza v celej kráse. Ideme okolo kolotoča priamo k nej. Trvá to možno nejakých 5 minút než prestane blikať. Bolo to naozaj šťastie že sme sa tu vybrali takto k polnoci. To už sme však priamo pod vežou a obdivujeme jej konštrukciu zblízka. V centre medzi nohami veže je ohradené miesto s nízkymi stromami. Teraz sú nasvietené rôznofarebnými svetlami a vyzerá to celkom dobre. Keď sa pokocháme, pokračujeme ďalej parkom smerom od Seiny. Snažím sa o čo najlepší uhol na nasnímenie celej veže. Je už zhruba pol jednej a my pomaly musíme ísť späť na hostel. Podľa mapy sa snažíme nájsť prvú zastávku metra. Sme blízko ale i tak sa nám vchod do metra nejako nedarí objaviť. Až keď sa spýtame, zisťujeme že sme prakticky okolo neho už prešli. A tak schádzame príjemne unavení s novými zážitkama na nástupište. Trvá to nejaký čas a metru sa akosi nechce prísť. Príde až za nejakých 15 minút. Nasadáme do vnútra a sledujeme čas. Nie sme až tak ďaleko a mali by sme to stihnúť. Teda aspoň podľa mapy. Ale to nás čaká nemilé prekvapenie. O jednej metro zastavuje na najbližšej stanice v reproduktoroch sa ozve nejaké hlásenie a všetci ľudia vystupujú. To nevyzerá dobre. A tak vystupujeme i my. A naozaj je po jednej a premávka metra končí. Vyliezame z podchodu ktorí sa v zápätí za nami uzamyká. A snažíme sa rýchlo zorientovať na mape. Musíme sa dostať do hostela do druhej hodiny. Keď nei môže sa nám stať že zostaneme celú noc vonku i napriek tomu, že sme si zaplatili prvú noc. A tak sa rýchlo snažíme zorientovať podľa mapy a šliapeme po uliciach, dúfajúc že ideme správnym smerom, a že to stihneme. No bol to nakoniec dobrý nervák, ale pár minút pred druhou zvoníme zničený a spotený pred vchodom do nášho hostelu. A dostávame sa dovnútra. Stihli sme to. Napätie opadlo a my sme sa pomaly vyšúrali do našej izby na prvom poschodí. Ešte sme zvedaví, či nám náhodou nepribudli noví spolubývajúci, ale je to v poriadku, sme na izbe sami. Dávame si postupne horúcu sprchu vo dverách oproti našej izby je to paráda. Takže prvý deň sme zvládli na jedničku. Ešte pomaly zaspávajúc si pochvaľujeme ako nám vyšla tá EIFFELOVKA. Ale čoskoro zaspávame.

6.12.2003 - 2.deň

Je ráno niečo po ôsmej. Postupne sa dávame dokopy. Musíme ísť na raňajky a o desiatej musíme vyprázdniť izbu. Rozhodli sme sa že i ďaľšiu noc prespíme v tomto hosteli. A tak sa obliekame spravíme si rýchlu hygienu. Berieme si cenné veci zo sebou ideme do jedálne vedľa recepcie. Jedlo tu vydáva na prvý pohľad nevrlá čierna kuchárka. Berieme si bagety, maslo, džemy a za lístky dostávame džúsy a kávu, prípadne kakao alebo čaj, podľa toho čo si vypýtame. Toho len jeden hrnček na každého. Za prípadné ďaľšie je potrebné si priplatiť. Ale nám to bohate stačí. Poriadne sa najeme, dnes nás ešte čaká dlhý deň. Po raňajkách si hore pobalíme veci, dáme izbu trochu do poriadku a s vecami schádzame dole. Na recepcii si vybvíme ubytovanie i na túto noc. Dostávame kľúč tentokrát od dvojky izby. Ale vzápätí ho nechávame na recepcii a vyrážame do mesta. Zvonka si ešte nasnímam náš hostel. Potom zalezieme do najbližšej stanice metra. Prvé miesto kde sa vynoríme z metra je námestie BASTILLE. Tu sa týči obrovský stĺp, na ňom nejaká zlatá socha. Ale je to v riadnej výške a ja len pomocou zoomu na kamere pozerám, čo to je za sochu. NeĎaleko je nejaká opera, alebo divadlo. Je sychravo, trochu zamračené, ale nie je veľmi zima. Rozhodli sme sa že sa trochu prejdeme. A tak prechádzame cez mŕtve rameno Seiny, slúžiace ako prístav pre loďky, a smerujeme k Seine. Náš cieľ je katedrála NOTRE DAME. Tá sa nachádza na malom ostrovčeku uprostred Seiny. A tak ešte raz sa vnárame do katakomb metra, aby sme sa dostali na ostrovček. Potom čo vyjdeme z metra, sme na námestí vykladanom kamenými kockami. Vedľa nás je budova polície, a nejaké štátne úrady. Z druhej strany je malé trhovisko a mi si ho trochu obzeráme. Nič nás tu až tak veľmi nezaujalo. Podľa tabúľ smerujeme ku katedrále. Z diaľky nevyzerá až tak veľká, jej veľkosť sa prejaví až pri väčšom priblížení. Pred katedrálou je poriadny rad. Ja sa staviam do radu a Angelika zatiaľ robí nejaké zábery. Ale rada sa posúva dostatočne rýchlo takže sa čoskoro dostávame dovnútra. Vstup je zadarmo, platí sa iba za výstup na vežu. To nás ale netrápi. A tak si prejdeme katedrálu dookola. Je celkom pekná a nepôsobí na nás až tak pochmúrne ako Nidaross v Trondheime v Nórsku. Hlavne je tu trochu viacej svetla a ani steny nie sú až také čierne. Nádherné vitrážové okná sú všade dookola. Ešte sa rozhodujeme že si pozrieme i korunovačné klenoty. Za ich pozretie je však potrebné zaplatiť vstupné. Nie je veľmi vysoké a vstupujeme dovnútra do jedného z bočných priestorov. Po ich prezretí si ešte pozrieme betlehem a chvíľu si posedíme medzi veriacimi. V strede katedrálý je ohradený priestor a tu prebieha omša. Keď si chvíľu posedíme, vychádzame von. Pôvodne sme si chceli ísť pozrieť EIFFELOVKU ale je zamračené a jej vrch je skrytý v mrakoch. A tak sa rozhodujeme pokračovať do VERSAILLES. Chvíľu nám trvalo než sme zistili ktorý je ten správny vláčik, ale vzápätí už sedíme na jeho prvom poschodí. Sprvu prechádza z väčšej časti len tunelmi ale a pod zemou ale na okraji Paríža už máme celkom pekný výhľad. Celkom pekne vyzerá park CITROEN. Je to moderná štvrť s veľmi pekne navrhnutými budovami a priestormi. Cesta nám trvá nejakých 40 minút. Po vystúpení sa nachádzame v dedinke VERSAILLES. Do zámku je to ešte asi kilometer peši. Ale my navštevujeme miestny Mc Donnald, ani nie tak kvôli hladu ako kvôli toaletám. Tabuľu že toalety môžu využívať iba hostia, okázalo ignorujeme. Cestou k zámku ešte zapadáme do suvenírov. Vyberieme si asi 10 pohľadníc a kupujeme i malú kovovú EIFELLOVKU. Aby sme mali aspoň nejakú pamiatku. Potom zabočíme za roh a to už pred sebou vidíme zámok. Pred vstupnou bránou ešte sledujeme černochov, ktorí sa snažia nanútiť okoloidúcim turistom suveníry, najmä papierové vtáky na kľúčik. Tie sa po natiahnutí chvíľu vznášajú vo vzduchu mávajúc krídlami. My postupne prechádzame do záhrad. Tie sú momentálne zadarmo, platí sa tu zrejme len v lete, keď sú určite oveľa nádhernejšie. Ale i teraz to stojí za to. A tak tu nabeháme kilometre, obdivujeme fontány okrasné živé ploty. Do samotného zámku sa mi nechce ísť. Angelika už bola dávnejšie vnútri, a je na to dnes nemám chuť. Pobolievajú nás nohy, a tak sa rozhodujeme radšej vrátiť do Paríža. Pomaly sa začína stmievať a my veríme že si možno ešte dačo stihneme pozrieť. Cestou vidíme z vlaku sochu slobody, ale nestihneme si ju nasnímať, lebo vzápätí máme výhľad prekrytý bočnou stenou tunelu. A tak si zvonku obzeráme Hotel national des INVALIDES. Jeho zlatá strecha žiari i keď sa začína stmievať. Vo výhľade máme zase EIFELLOVKU, ale tá už je úplne v oblakoch. A tak sa rozhodujeme že sa ešte pozrieme na SACRE COEUR. Teda aspoň sa k nemu skúsime dostať. Vychádzajúc z metra nás usmerňuje polícia. Ťažko povedať prečo. My sa podľa mapy snažíme dostať k nášmu cieľu. Dostávame sa do úzkych uličiek s obchodíkmi. Jedna celá takáto ulica je plná obchodov s parochňami. Ale to už sme pred množstvom schodov. No naše nohy toho už mali nabahané po schodoch naozaj veľa, ale odhodlávame sa k výstupu hore. Nakoniec to nie je až také hrozné, a my sa len raz zastavujeme, aby sme si odpočinuli. Po krátkom odpočinku pokračujeme a dostávame sa k poslednému bodu dnešnej prehliadky Paríža. SACRE COEUR je pravoslávny kostol, teda aspoň tak vyzerá. Spravíme si zopár záberov zvonku a zalezieme dovnútra. Aj vo vnútri je to celkom zaujímavé. Keď vyjdeme von, je už v podstate tma. Máme pekný výhľad na uličky MONTMARTER. Celé to tam pod nami žije. A tak schádzame cez parčík dole do ulíc. Zovšadial sa na nás valia svetlá, zvuky a vône. Všade sú kopy ľudí, i napriek tomu, že začína pršať. Rozhodli sme sa ešte kúpiť si niečo dobre pod zub. A tak sa rozhodujeme nájsť nejaký supermarket, alebo aspoň nejakú väčšiu predajňu potravín. Nakoniec si nechávame poradiť od miestnych policajtov. Je to nejaký kus cesty a cestou sa nám tlačia do nosa všetky možné vône. Už by som to skoro aj vzdal ale to už sme zbadali nami hľadanú predajňu potravín. A tak sme vošli dnu. No po dlhšom rozhodovaní sme si kúpili nejaké syry, bagety a dáky sladký koláč. Dorazili sme s nákupom na hostel a poriadne sa nadlábli. Trochu sme sa zcivilizovali a osprchovali. Pripravili sme si predbežný program na zajtra a zaľahli sme spať.

7.12.2003 - 3.deň

Ráno sme si dobalili veci. Je nádherné ráno. Odovzdali sme kľúč od izby a naraňajkovali sa. Máme dosť vecí, lebo nám pribudli i včera dokúpené potraviny. Nakoľko je vonku úplne jasno, tak sme sa rozhodli, že ako prvý bod programu bude EIFELLOVKA. Keď sme dorazili k nej tak sme sa zaradili do radu ľudí čakajúceho na výťah. Je síce slnečno ale vietor tu riadne prefukuje a tak sme z ruksaku vytiahli čapice a rukavice. Náš poôvodný plán vystúpiť hore peši sme zavrhli, nakoľko sa pešo dá vystúpiť le na druhé poschodie a na vrchol je tak či tak ísť výťahom. A tak sme sa rozhodli, kúpiť si lístky na výťah. Predsa len sme si schodov užili dosť pri prestupovaní na rôzne trasy metra. Odstáli sme si zhruba hodinovú radu, kúpili si lístky a nasadli do poschodového výťahu. Podarilo sa nám vybojovať si dobré mieto pri presklenej stene výťahu a tak sme si výstup po druhé poschodie mohli natočiť na kameru. Na prvom poschodí sme ani nevystupovali, nakoľko sme žiadnu kaviareň ani obchod zo suvenírmi nehodlali navštíviť. Už na druhom poschodí to riadne prefukovalo. Tu sa prestupuje do jedného zo štyroch výťahov, ktoré vedú na vrchol. I vňom sa nám nakoniec podarilo zaujať výhodnú pozíciu a tak sme zapli kameru i tuná. Po vystúpení z výťahu sa ocitáme v krytej časti vrcholu veže. Dá sa ešte vystúpiť po schodoch na jej nekrytú časť ale tu už vystupujem len ja. Angelika je premrznutá, a tak zostáva len v krytej presklenej časti. Ja tiež len porobím zopár záberov a radšej zostupujem dole. Tá je celkom dobre riešená, nakoľko pod každým oknom je panoramatická fotografia s vyznačenými zaujímavými bodmi. Nad oknami sú zase názvy miest nachádzajúcich sa v dannom smere od veže spolu so vzdialenosťou v km. Podarilo sa nám narobiť zopár pekných fotografií jednotlivých pamätihodností mesta. Potom sme sa zvizli výťahom dole a pokračovali k poslednému naplánovanému bodmu nášho výletu LOUVRE. Keďže dnes bola prvá nedeľa v mesiaci, tak sa neplatilo žiadne vstupné. Úmerný tomu bol aj počet návštevníkov galérie. Priamo metra sme cez podchod prešli do priestorv galérie. Len nám skontrolovali ultrazvukom batožinu a mohli sme prejsť. Dostali sme sa pod sklenenú pyramídu tu sme si zobrali plánik galérie zvolili si jeden zo smerov. Výber toho správneho smeru bol naozaj ťažký. Sprvu sme sa snažili pochodiť čo najviac expozícií. V rámci tohto poblázneného zrýchleného presunu, sme prešli časť obrazových galérií. Mimo iných sa mi podarilo odfotiť obraz Mony Lisy. Mimochodom okolo tohto obrazu tu robia dobrú eufóriu. V celom LOUVR-i je povolené fotiť, len pred týmto obrazom musíte fotoaparáty a kamery zatvoriť, vypnúť, uschovať do obalov a zaradiť sa do slížu tvoriaceho sa pred týmto obrazom. Samotný obraz je uložený vo vitríne zo skla. A samozrejme okolo neho aspoň 3 strážcovia. No a mimochodom je malý, nie je poriadne nič z neho vidieť, a možno to je nakoniec obyčajná kópia. Urobiť záber naň som sa rozhodol vyložene z trucu. Po prehliadke časti z obrazových galérií sme sa rozhodli najesť. A tak sme sa rozhodli premiestniť do tichšej časti, s menej zaujímavými expozíciami a rozbalili včera kúpený koláč a oddychujúc sme tlačili do budky. Zhodli sme sa na tom že týmto spôsobom nemá zmysel ďalej pokračovať a na plániku sme si vyhliadli zo 4 expozície, ktoré by sme naozaj chceli vidieť. Náš výber padol na históriu Egypta, Sumerov, Grécko a Rím. Potom čo okolo nás asi po tretí krát prešla ženština, majúca dohľad nad touto časťou galérie, tváriac sa, že nevidí naše hodovanie sme všetko zbalili a presunuli sa do zvolených expozícií. Tento prístup sa nám viacej osvedčil. Proste LOUVRE sa naozaj za jeden stihnúť nedá. A možno ani za jeden mesiac. A tak okolo piatej hodiny, dokonale uchodený sme sa zase ocitli pod sklenenou pyramídou a vyšli von. Tu sme si ešte obzreli časť LOUVRE zvonka a presunuli sa do malého parku pred múzeom. Tu nás zaujala fontána, v ktorej sa malé deti pomocou dlhých palíc hrali s malými drevenými plachetnicami. Bola to oživujúce po všetkej tej histórii. Bolo po piatej pomaly sa zvečerievalo a i napriek tomu že nám ešte ostal nejaký ten čas, rozhodli sme sa vyraziť na letisko. Z parku sme zapadli do metra a odviezli sme sa do východzieho bodu OrlyVal železnice. Tu sme nasadli do prvého OrlyVal vláčika. Najprv sme vystúpili na zlej časti letiska. Ale potom čo sme zistili že z tejto časti naše lietadlo neodlieta, presunuli sme sa vláčikom na správnu časť letiska. Tu sme po zistení že sme sme na správnom mieste pojedli bagetu zo syrom. Vybavenie všetkých formalít nám zabralo necelú hodinku. Voľný čas sme využili návštevou duty free obchodov. Mali sme problém vôbec niečo vhodné kúpiť. Navyše naše lietadlo meškalo. Meškanie sa pretiahlo na hodinu a pol. Nakoniec miesto lietadla spoločnost Sky Europe, sme nastúpili do lietadla Air Slovakia. Ako sme sa neskôr dozvedeli zamestnanci spoločnosti Sky Europe štrajkovali, a tak sme teda išli touto spoločnosťou. Lietadlo bolo väčšie, ako to čo sme s ním prišli do Paríža. Navyše som mal výhodný flek pri okienku nad krídlom lietadla. Potom čo sme sa odlepili od zeme a nabrali výšku som ešte nasnímal svetlá Paríža na kameru, a ináč som väčšinu času strávil pozorovaním krídla lietadla. Ono sa to nezdá, ale krídlo je jeden komplikovaný mechanizmus. Do Bratilsvay sme dorazili až okolo pol dvanástej. Po vystúpení sme sa peši vybrali k budove letiska. Asi po 500 metroch nás dohonil dozor letiska a nechal nás nastúpiť do autobusu. Videli sme ho síce už pri vystupovaní, ale vedeli sme že časť pasažierov pokračuje do Budapešti iným lietadlom a tak sme predpokladali že je určená pre nich. Autobus nás doviezol do budovy letiska. Tu sme si ešte vybavili posledné formality a vyšli pred budovu. Jediná voľba, ako sa dostať z letiska, bol taxík. A tak sme nasadli do jedného z pristavených a fičali domov. Tu sme sa osprchovali, vyložili háklivé veci do ladničky a zaľahli spať.

Paris

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Arc de Triomphe, Champs Elysee

Bez popisu

Bastille

Bez popisu
Bez popisu

Island with Notre Dame

Bez popisu
Bez popisu

Notre Dame

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Versailles

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Invalides

Bez popisu

Sacre Coeur

Bez popisu
Bez popisu

Eifell tower

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Louvre

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Juraj Švajdlenka fotografia
Moje meno je Juraj Švajdlenka a som autorom týchto stránok. Verím, že budete spokojní s obsahom týchto stránok.
Ak máte nejaké otázky ohľadom týchto stránok, kľudne mi napíšte na túto adresu:

svajdlenka@gmail.com
© 2006 sk.svajdlenka.com - Stránky rodiny Švajdlenkovej