Cesta na najsevernejší výbežok Európy, Nordkapp, bola zatiaľ našou
najväčšou cestou. Nordkapp sme sa rozhodli dosiahnuť na vlastnú päsť.
Najazdli sme 10000 km a prešli cez 11 krajín.
Bolo to naše malé, veľké dobodružstvo.
Prípravy
Príprava cesty nám zabrala asi pol roka. Samozrejme nie na plný úväzok.
Ale aj príprava má svoje čaro. Človek sedí doma a prstom cestuje po mape.
Naštuduje si potrebné údaje a nakoniec to aj tak všetko cestou zmení.
V našom prípade sme sa držali nášho orientačného plánu zhruba na 90%.
1.8.2003 - SLOVENSKO
Naša cesta začína pomerne neskoro v noci. Po 20-tej začína Juraj nosiť veci
do auta. Ja som stále pri aute, pretože ešte stále nemáme vymenené zámky
od dverí i constructu. To nám majú urobiť v servise až po návrate. Takže
aby auto nechcene nedostalo nohy, jeden je vždy na stráži.
0 km - 22:20:
Vyrážame smer ŽILINA.
205 km - 01:20:
Sme v ŽILINE. naložíme ešte nejaké drobnosti a
ideme smer SKALITÉ. Postupne sa zhoršuje počasie. Tesne pred hranicami sa
snažíme ešte natankovať. Nakoniec sa nám podarilo nájsť pumpu, ale pripadalá
nám ako pumpa na konci sveta. Zároveň sa presviedčame, že ideme správnym
smerom.
264 km - 3:36:
Úspešne prechádzame hranice SKALITÉ - ZWARDON.
2.8.2003 - POĽSKO
kurz 1 PLN = 9,89 Sk
Maximálna rýchlosť 50/90/110 km/h
Postupne padá hmla až napokon vidíme tak maximálne 5 metrov pred seba.
Hmlovky moc nepomáhajú, ale je lepšie ich mať zapnuté.
316,6 km - 4:49:
Sme v BIELSKO-BIALA a prechádzame z malých ciest na hlavnú diaľnicu smer
WARSZAWU. Postupne sa cesta zapĺňa, aj keď je sobota, ľudia smerujú na
nákupy a podobne. Jazdia dosť rýchlo. Rozhodli sme sa, že WARSZAWU obídeme.
Zatiaľ ale smerujeme na ňu. Teda konkrétne do KAJETAN.
V PIASECZNE nás chytil lejak, ale aký. Postupujeme cez GORU KALWARIA.
Je skoro ráno, ale napriek tomu tu už (alebo ešte) postávajú miestne
prostitútky.
793 km:
Zastavili sme na odpočívadle. Raňajkujeme. Okolo prechádzajú náboženské
sprievody. Niečo sme už o tom počuli. Putujú po rozličných pútnických miestach,
presúvajú sa pešky. Majú rozličné vlajky, ktoré asi predstavujú zástavy ich
komunity, spievajú nábožné piesne a niektorý nesú na pleciach reproduktory,
iní majú megafóny. Prespávajú v stanoch alebo na inak upravených miestach,
miesta kade prechádzajú im upravujú miestne komunity, prípadne prispieva aj
samospráva. Zväčša ide o mladých ľudí. Celý sprievod pozostáva z viacerých
skupín, doprava je obmedzená na jeden pruh. Dĺžka je niekoľko kilometrov.
Pokračujeme a napájame sa na smer trasy našej cesty v OSTROWE MAZOWIECKI.
V LOMZE sa podarilo mrche ose vletieť za jazdy do auta a nie a nie ju dostať
von. Naviac nie je možné tu nikde zastať a ide dosť áut. Po 10 min sa nám
ju našťastie bez našej ujmy podarilo vyhodiť.
14:45:
V SZCUCZYNE sme zle odbočili, na smer SKAJE. Ešteže poľština je veľmi príbuzný
slovanský jazyk. Miestni nám rozumeli, takže zachádzka len 2-3 km. Otáčame
sa na správny smer. Pomaly nám začína odchádzať čidlo na palubnom počítači.
913,5 km - 15:00
Dávame si obed. Sme niekoľko km pred GRAJEWOM.
Prvých 1000 km - prekračujeme cca 8 km pred OGRODNIKI.
1010,7 km - o 17:20
Zastavujeme pri jazere, kde sme sa rozhodli prenocovať. Nechce sa nám
rozbaľovať stan, tak spíme len tak pod širákom. Juraj nechce ani spacák,
berie si len deku. Ešte sa vykúpeme a zaľahíňame. V noci sa trošku
ochladilo, Juraj vyťahuje predsa len spacák. Ja som v teplúčku a
spím ďalej. Ráno si dávame kompletné raňajky a potom vyrážame smer Litva.
3.8.2003 - LITVA
kurz 1 LTL = 12,251 Sk
Maximálna rýchlosť 50/90/130 km/h, nutné mať svetlá
7:35:
Prekračujeme hranice OGRODNIKI. Nakoľko v tomto štáte neplatí zelená karta,
je nutné si zakúpiť poistku, nezávisle od toho, že len prechádzate. Tesne
pred hranicami sú malé búdky, kde Vás vybavia na počkanie. Víde Vás tak ma
40 LTL, ale inak pohoda. Pri príchode na colnicu okrem pasov predkladáte i
malý techničák a samozrejme aj poistku.
Zhruba 1 km za hranicou je hneď prvá pumpa. Všade naokolo je len príroda,
občas prerušená samotami. Je pomerne teplo - 22 oC.
1041,2 km:
Dedinka VIESELAI, tu stojíme a robíme fotky. Sú to vyrezávané sochy, rozľahlé
jazero využívané miestnymi na vodné hrátky. Pobudli sme tu tak cca 2 hodinky
a pokračujeme ďalej, našim cieľom je DRUSKINKAI.
1078,9 km:
DRUSKINKAI. Práve tu zhromaždili sochy vysokých sovietskych pohlavárov, ktoré
boli porozmiestňované v pobaltských štátoch a unikli oprávnenému rozhorčeniu
davu po páde železnej opony. Park je robený v tvare okruhu, vždy je v troch
jazykoch (litovština, ruština, angličtina) uvádzané o akého predstaviteľa ide,
jeho základná biografia, i keď viac zameraná na to, aké posty v komunistickej
strane zastával. Je tu aj múzeum venované strane a galéria obrazov ukazujúcich
šťastie ľudu v ZSSR a zbedačovanie v kapitalizme. Okrem toho sa tu samozrejme
môžete najesť, jedálne lístky hlavne vo verzii litovština - angličtina.
Dostanete tu kúpiť aj bliny, čo sú vlastne zemiakové pirohy plnené rozličnou
plnkou, podľa výberu. Dostanete aj kvas, ktorý teda nie je nič moc a možno
ho prirovnať k u nás známemu burčiaku rozriedenému s vodou.
Pokračujeme ďalej, smer hlavné mesto Litvy - VILNIUS. Na ceste je však
obchádzka, pre nedomácich dosť divne značená a tak snáď ani neprekvapí,
že sme sa stratili. Po nabehnutí na prašnú cestu medzi polia sme si povedali,
že toto cesta do hl. mesta zjavne nie je, otočka a v dedine sme sa opýtali.
Zjavne tu ruština ani angličtina nebeží. Naviac asi aj domáci sú z toho vedľa.
Bolo ich tam osem a až keď opakujeme Vilnius, všetci obrátia svoje zraky k
starej babičke, akoby mala byť ona hovorcom klanu, či ako jediná vedieť,
prípadne počuť niekedy o tomto meste. Takže dostávame rady názorne ukázané
pozakrivovanými rukami a vyrážame. Dostávame sa na hlavnú cestu a to je
podstatné. Ostatne, tá zachádzka nebola až tak veľká, niečo cez 10 km.
20 km pred VILNIUSOM odbáčame na TRAKAI, cesta sa mení na štrkovitú, no hrúza.
18:48:
Prichádzame do TRAKAI, ale tam je o hodinu menej. Našim cieľom je zámok na
ostrove. Je super. Cena prehliadky je cca 6 LTL na osobu, so sprievodcom
50 LTL dokopy. Okrem histórie sú tu ukážky prác fajkárov, sklárov, ďalej
porcelánu a odevov. Celkovo je zámok dosť rozľahlý. Ako nám bolo povedané a
mali sme si aj možnosť pozrieť na maketách a fotografiách, zámok bol
znovu postavený z ruín v období Sovietskeho zväzu a určený na návštevy
reprezentácií. Podľa nášho skromného odhadu, muselo tam byť investovaných
niekoľko desiatok miliónov i viac. (Veď skúste si prestaviť taký Pajštún,
alebo Spišský hrad v menšom a dať ho do pôvodného stavu, ako sami Litovčania
priznávajú, teraz ako samostatná republika by si to nemohli dovoliť).
Po prehliadke odchádzame sa najesť do reštaurácie, kde to ale po viac ako
polhodinonovom čakaní vzdávame a odchádzame. Nakoniec skončíme na terase
malej reštaurácie. Dávame si cepeliny a ............... ,je to celkom dobré.
Vyrážame na VILNIUS. Je svetlo, tak ideme na prehliadku mesta. Centrum
je veľmi pekné, rozľahlé, týči sa nad ním vrch s pevnosťou a vyhliadkou,
kde sa aj my vyštveráme. Pomaly začína padať súmrak. Robíme pár fotiek a
ideme dole. Nielen na vyhliadke, ale aj v meste je kopec mladých ľudí.
Pod pevnosťou je katedrála, ale opravuje sa. Škoda, že nemáme kameru,
sú tu nádherné sochy z antickej mytológie.
Pokazila sa nám koncovka od autochladničky. Takže prednostne likvidujeme
netrvanlivé potraviny. Našťastie, tých sme si zobrali len veľmi málo.
Pokračujeme. Smer PANEVEŽIS.
1420,2 km - 23:53:
Dorazili sme na pumpu asi 70 km pred ŠIAULAIS. Po večernej hygiene sa ukladáme
spať v aute.
4.8.2003 - LITVA
Ráno raňajkujeme müsli s jogurtom a vyrážame. ŠIAULAIS je vrch krížov,
tak hľadáme v rovinatej krajine nejaký kopec, ktorý by to mohol byť.
Nikde nič. Tak sa pýtame na pumpe. Dostávame navigáciu, tankujeme
(2,330 LTL za liter, berieme 23,6 litra za 55 LTS), pokračujeme.
Pred nami tabuľa- VRCH KRÍŽOV. Ideme. Naše prekvapenie - rovina, kde asi
naviezli tri štyri tatrovky zeminy a urobili kopec. Skutočne je až neuveriteľné,
že z takej roviny sa niečo dvíha. Ale krížov je tu požehnane. Odhadujeme
na niekoľko stotisícov. Okrem klasických drevených je možné vidieť kamenné,
oceľové, kombinované a dokonca aj z ŠPZtiek. Okrem toho, že stoja tesne
vedľa seba, smerom k vrcholu sú aj väčšie kríže priam posypané ďalšími
pozavesovanými na nich. Niektoré základné kríže ani nevidno a tvoria kopy
z tých krížikov malých. Celé toto miesto nie je nejako veľmi staré. Počas
sovietskej éry bolo asi trikrát zrovnané so zemou buldozérmi, ale
zakaždým znova povstalo. Na parkovisku je možné si krížiky aj kúpiť a
priložiť aj ten svoj. Okrem toho je možné kúpiť sväté obrázky s jantárom,
prípadne aj iné maličkosti z drôtu, skla, jantáru, dreva a podobne. Takže
sme kúpili pár vecičiek pre príbuzných. Prechod je bez problémov. Cesty sú
v Lotyšsku horšie ako v Litve
4.8.2003 - LOTYŠSKO
kurz 1 LS = 63,625 Sk
Maximálna rýchlosť 50/90/130 km/h, nutné mať svetlá
1561,5 km - 10:00:
Prekračujeme hranice Litva - Lotyšsko. Nakoľko sa chystáme Lotyšsko len prejsť,
nevymieňame peniaze. Ostatne sú veľmi drahé, benzín sme si kúpili v Litve,
takže ideme smer RIGA.
1595 km:
Obrovský kruhový objazd, cesty sú už lepšie, dokonca sa objavila aj krajnica.
1602,3 km - 10:23:
Stojíme pri jazere. Je 33 stupňov, postupne sa kúpene a varíme. O 12,-tej
vyrážame. RIGA - hotová katastrofa. Na každých 50 metroch je semafor, vôbec
na seba nenadväzujú, nikde sa nenachádza informačná či iná smerová tabuľa.
Šoféruje Juraj, ale chytá z toho nervy. Ani sa mu nedivím. Napokon sme sa
rozhodli RIGU len prejsť autom a nejako sa nám podarilo dostať na správnu
cestu hneď na prvýkrát. Zázrak, aj ja to tvrdím. Takže radšej smer hranice
s Estónskom. Celkovo treba povedať, že tak ako v Litve, aj v Lotyšsku sú hlavné
cesty vo veľmi dobrom stave. To sa samozrejme nedá povedať o vedľajších, ktoré
sú zväčša prašné a štrkovité. Hlavné cesty sú rovné, nezabočujú do žiadnych
mestečiek - pozostatok sovietskej stratégie rýchleho presunu. Je naprosto bežné,
že pri ceste sú len zastávky autobusov, a nikde v diaľke žiadny dom, prípadne
medzi poliami poštová schránka. Príroda je tu veľmi pekná, vidno, že sa blížime
na sever. Pri ceste veľa ľudí ponúka lesné plody (čučoriedky, maliny, asi
aj brusnice apod.) a hríby. My nekupujeme, lebo na jedenie zrovna nemáme chuť
a zavariť to nemáme ako. Dedinky sa asi nachádzajú niekoľko kilometrov cez les.
Nedivte sa ak nájdete označenie začiatok dediny a dediny nikde. Nedajte sa
pomýliť a zrýchľovať. Napriek tomu, že domáci sa ženú okolo Vás a Vy asi aj
brzdíte dopravu, vydržte, oplatí sa to. Policajti rovnako ako aj u nás a asi
aj inde sa zameriavajú na cudzincov. Takže napriek tomu, že okolo nás sa
hnali 90-tkami a my len 65-ťkou, boli sme pokutovaní. Hneď ako policajt nabehol,
spustil angličtinu. Keďže sme nemali lotyšskú menu, dohodli sme sa na EUR.
Chceli 10 ale my sme mali len 50-tku. Bez problémov, otvoril kešeňu a tam
záplava EUR, vyrátal nám výdavok a my sme pokračovali. Verím tomu, že si
vyberali len zahraničných. Policajti sú skrátka všade rovnakí.
1777,6 km - 15:30:
Sme niekoľko kilometrov pred VALKOU, čo je hraničný prechod. Ako sme si všimli,
cena benzínu je okolo 0,39 LS za liter.
1807 km:
Prechod VALKA. Rovnako ako na každých hraniciach v pobaltských štátoch,
dôsledná kontrola dokladov a VIN. Je to najmä kvôli veľkému rozmachu prevozu
kradnutých áut.
4.8.2003 - ESTÓNSKO
kurz 1 EEK = 2,693 Sk
Maximálna rýchlosť 50/80/- km/h, nutné mať svetlá
1835 km:
Stojíme a fotíme si krásny kostolík.
1856,1 km:
Prichádzame do OTEPÄÄ. Snažíme sa nájsť zmenáreň a nejaký kemp. Peniaze
meníme na recepcii hotela. Kemp má byť nejakých 200 m, tak nechávame auto
pred hotelom a ideme pešo sa pozrieť. Nič také tam ale nie je, len nejaký dosť
chatrný dom a ešte jeden. Nakoniec s hrôzou zisťujeme, že toto je považované
za ten kemp. Majiteľ ponúka ubytovanie v izbách za 160 EEK, pri našom
nesúhlase ponúka miesto na stanovanie ( neupravený hrboľatý svah, tráva cez
1 meter a cena 100 EEK), naviac je to bez sprchy a toaleta drevená niekoľko
desiatok metrov ďalej, veľa komárov. No nič, ideme preč. Snáď nájdeme aj niečo
iné, inak budeme pokračovať smer TALLIN. Cestou naspäť sme objavili odbočku na
MOTEL HUNDU, skúšame. Sme milo prekvapení, Stan je za 60 EEK, v cene sprcha,
toalety, sauna. Takže dávame sa dokopy, varíme, odpočívame. Okrem nás sú tam
ubytovaní aj filmári z Nemecka.
5.8.2003 - ESTÓNSKO
Vyspali sme sa super, nabrali sme si pitnú vodu. Chceli sme zaplatiť, ale
nemala nám majiteľka vydať, tak zháňame drobné. Našťastie sú tu nejaké dámy
s deťmi, tie nám rozmieňajú. Majú len v drobných a tak mi vrecko dosť
podstatne oťaželo od mincí. Tie papierové dávam majiteľke, mince mi ostávajú
a trhanú vrecko. Takže náš cieľ teraz je nejaký ten obchod a buď niečo kúpiť,
alebo aspoň pokúsiť sa zmeniť drobné. Máme zasa šťastie, hneď v prvom
obchodíku sú celkom radi drobným, tak meníme. Okrem toho sme si kúpili aj
nejaký ten nákup za 143,45 EEK (2x chlieb, 2x zmrzlina, 7 l pitná voda,
dobošky, 2x paradajky, 1x uhorka).
Prichádzame do TARTU, čo je dosť veľké mesto. Nachádzame aj Citroen. Podarilo
sa nám na tretí pokus vymeniť litovské peniaze na EEK, ostali nám len mince
(10 LTL). Ideme pozrieť mesto. Je tu pekný kostol sv. Jána a radnica, ale
oba opravujú, takže nie je možnosť ísť dnu. Prechádzame Anjelský most,
Diabolský sa nám nepodarilo nájsť a keď sme sa už zorientovali, nechcelo sa
nám vracať. Najedli sme sa na parkovisku. Je tu výborné dopravné značenie.
Možno povedať, že centrum je veľmi pekné, dávajú si záležať, okrajové časti
sú typicky ruské (malé domčeky akoby sa krčili, aby ich nedajbože niekto
nevidel).
1908 km - 13:30:
Vyrážame z TARTU na JÖGENU.
2015 km:
Odbáčame na RAKVERE. Je to malé mestečko v oblasti národných parkov pri
Baltskom mori. Zároveň sa tu nachádza pevnosť, ktorú si chceme pozrieť.
Začína dosť intenzívne pršať, teplota klesá z 25 na 15 stupňov.
2035 km:
Sme v RAKVERE. Hrad je pekný, na nádvorí sú pripravené kulisy na rytierske
turnaje a ukážky dobových zápasov. Škoda že prší. Vstupné je 40 EEK na osobu.
V cene je aj sprievodkyňa. Je to mladá, dosť pojašená holka. Vie po anglicky,
ale má dosť výrazný estónsky prízvuk a naviac sa snaží všetko veľmi rýchlo
povedať, takže jej je veľmi zle rozumieť a viac si domýšľame. Ale snaží sa.
Odskúšali sme si všetky možné meče, všetko sú to kópie zo Španielska.
Navštevujeme aj mučiareň, kde sú atrapy mučených ľudí a v pozadí pustené
zvuky navodzujúce miestnu atmosféru. Hrad postavil bojovný mníšsky rád,
vraj sem dovážali aj veľké býky zo Španielska a na ich počesť je neďaleko
hradu ďalšia dominanta - socha býka v nadživotnej veľkosti (obyvatelia
tvrdia síce, že v životnej veľkosti, ale tak veľké býky nemohli byť ani
v minulosti). A túto sochu prispeli obyvatelia mesta a preto sú ich mená
uvedené na podstavci.
Pokračujeme na TALLIN. Odišiel nám mikrospínač na palubnom počítači, takže
nevieme si sledovať aktuálnu ani priemernú spotrebu paliva, či dojazd.
2119 km - 18:05:
Čerpáme za 305,7 EEK 32,52 litra (9,40 EEK za liter). Sme cca 23 km pred
hlavným mestom.
2142 km:
TALLIN. Máme niečo cez 5 hodín času, tak ideme do mesta. Aj tak sme si ho
chceli pozrieť. Mesto žije. Je tu veľmi veľa malých i väčších reštaurácií
i barov, ktoré sú plné, veľa obchodov so suvenírmi (typicky ruské, fínske,
pobaltské). Je vidno, že mesto je veľmi často navštevované Fínmi. Estónci
dokonca vydávajú noviny i časopisy v estónštine i fínštine a dokážu aj v
oboch jazykoch plynulo čítať. Estónština má bližšie k tomuto jazyku ako k
ruštine. Počas Sovietskeho zväzu bola povinným jazykom v školách angličtina.
Tu sme urobili dosť veľa fotiek. Rozhodne je TALLIN najkrajším mestom z
pobaltských štátov.
2151 km - 11:50:
Sme na trajekte. Auto je v podpalubí, my smerujeme do izby 5561 a potom do
Duty free, kde chceme minúť posledné EEK. Kabínka má vlastné WC, sprchu,
poschodové postele, toaletný stolík so zrkadlom. Museli sme si zavolať službu,
nefungujú nám karty na otvorenie izby. Nakoniec sme síce zistili, že lístky
i keď sú s magnetickým pásom, nie sú určené na otváranie izieb (to sme ale
laici), ale aj karty, ktoré sú k tomu určené nefungovali korektne, takže nám
ich vymenili. V Duty free sme kúpili krabicu s čajmi, Juraj si kúpil cigarky
a kúpili sme si MacKaviar. Ja som išla spať, Juraj pofajčil na palube a prišiel
tiež. Spal na vrchnej posteli. Nastavili sme si budík na palubnom telefóne a
dobrú noc.
6.8.2003 - FÍNSKO
kurz 1 EUR = 43,44 Sk
Maximálna rýchlosť 50/80/- km/h, nutné mať svetlá
Ráno sa prebúdzame už vo výsostných vodách Fínska. Rýchle zbalenie a vybehli
sme na palubu, aby sme si trošku užili výhľadu na prístav. Potom už rýchlo
do podpalubia a do auta. Nejako sme vybehli inak, lepšie povedané do iného
oddelenia a prepchávanie sa medzi naštartovanými kamiónmi nie je práve naše
hobby. Takže zase rýchlo na 4 poschodie, kde je to prepojenie a rýchlo dole
na 1. palubu. Došli sme do auta práve včas. Práve začali otvárať vchod.
Samozrejme, vždy sú tu navigátori, ktorí určujú, ktorý pruh práve pôjde.
Najprv pár kamiónov, potom pár osobákov (aj my) a potom to ostatné. To sme
už až tak nesledovali, keďže sme boli už vonku. Tak a sme v HELSINKÁCH.
Priamo v prístave je veľká mapa, takže skúšame sa zorientovať a zistiť, kam
to vlastne za tou Gabikou máme ísť. OK, máme to. Juraj si to pozrel, popísal
čísla ciest, tak ideme. Po 35 km sme zase v prístave pri mape. Nejako sme sa
dostali inam. Takže teraz idem k mape aj ja. Žiadna K I a podobne. Jednoduchšie
je rovno na K II a potom priamo až do Gabikinej oblasti. Potom po miestnych
komunikáciách a to už máme na detailnej mape z netu. Takže ideme ešte raz.
Tak sme v oblasti VIHERLPAKSONTIE GRÖNPAL. Ešte sme si zastavili na pumpe,
Juraj vbehol dnu a chcel ešte nejaké inštrukcie, aby sme to nejako náhodou
neprešvihli. Nikto tam nevedel po anglicky, Juraj zase po fínsky. Napokon
pumpárka vytiahla hrubú buksu s detailnými mapami jednotlivých častí mesta
a tak to tam našli. Boli sme o len dve ulice ďalej.
2206 km:
Stretnutie s Gabikou a jej manželom Stanom. Čakali nás doma. Zložili sme si u
nich veci a oni nás zobrali do mesta. Obaja potom išli za prácou a my sme si
začali robiť prehliadku mesta. To bolo okolo 11-tej. Takže, prvá cesta vedie
samozrejme do turistickej informačnej kancelárie, zobratie miestnej mapky
(i keď sme mali presnú mapu celého mesta od Gabiky a Stana). Na tejto boli
vyznačené aj jednotlivé pamätihodnosti a podobne, tak sa nám dalo lepšie
orientovať. A hlavne, nie sú to celé HELSINKY, lebo tie sú skutočne veľmi
veľké, keď zarátavate všetky mestské štvrte. Niektoré sú vzdialené aj 20-30 km
od centra. Mesto je veľmi pekné, videli sme toho hodne, hlavne sa hodne
našlapete. Bolo dosť teplo. Popri vode sú urobené promenády s lavičkami.
Úžasný je najmä rybí trh, kde si môžete kúpiť všelijaké morské dary, hlavne
lososa. Fíni rozlišujú lososa fínskeho a nórskeho. Rozdiel je v tom, že tie
nórske sú chované na farmách a ich mäso je tmavšie ako majú tie divé fínske.
Aj sme si s Jurajom hovorili, že by sme si aj kúpili, ale nemali sme nejakú
možnosť si to niekde spraviť a až na Slovensko by to nevydržalo. A variť u
Gabiky by bolo asi dosť blbé. Hlavne keď už teraz mali s nami starosti. Ale
určite sa to oplatilo kúpiť tam. Keby človek išiel lietadlom, tak by si kúpil
zmarené kusy. Vychádzalo to tam tak minimálne o polovicu lacnejšie ako u nás.
Slinky nám tiekli, radšej sme pokračovali. Zastavili sme sa aj na námestí,
kde sa mal konať barfestival. To si niektoré mestské bary urobia festival,
pódium a technika a potom sa tam prezentujú kapely hrajúce v jednotlivých
baroch. Už okolo 11-tej, keď sme tade prechádzali prvýkrát, pripravovala sa
kapela. Asi po 3 hodinách sme sa rozhodli oddýchnuť si na pripravených
sedadlách a vraj uvidíme, čo to je za kapelu. Boli sme tam tak pol hodiny a
ešte stále ladili a chystali sa. Napokon sme to vzdali. Naše kroky viedli
do Lunaparku, kde mal byť Sea Life. Trošku sme sa obávali, že sa platí aj
za vstupné do parku, ale je to inak. Je možnosť si kúpiť permanentku, kde sú
predplatené nejaké atrakcie priamo pri vstupe do parku, alebo zakúpiť si
lístky priamo pri jednotlivých atrakciách. A bolo ich tam hodne. Decká sa
majú možnosť vybúriť. Bolo bežné, že mamičky, babičky dovedú deti tam,
zaplatia im niečo, deti dostanú na ruku pásky, kde je uvedené, čo všetko
majú predplatené a potom oni už behajú od jednej akcie k druhej doprovod
si tam číta, štrikuje alebo podobne. A nie sú tam len malé deti, ale aj
teenageri, študenti, bavia sa tam aj dospelí. My sme ale smerovali do Sea
Life. Je to veľmi pekné a vrelo odporúčame. Prehliadka trvá podľa toho, koľko
tam chcete ostať. Radšej si ale rezervujte aspoň 2-3 hodiny. Samozrejme,
je možnosť zakúpiť si aj rozličné suveníry. Ak by sme sa rozhodli aj pre
lunapark, tak si nechajte na to celý deň. A ak máte deti, tak si vezmite
aj dostatok hotovosti.
17:00:
Stretli sme sa s Gabikou, ktorá nás vyzdvihla v meste a šli sme k nim. Stano
varil večeru a na naše veľké a hlavne milé prekvapenie, bol to losos. Tak
sme si pochutili. Potom sme sa už venovali konverzácií, pozeraniu fotiek
a podobne. Ukazovali nám aj fotky z rekonštrukcie ich bytíku. Hm, hodne tam
toho porobili, ale majú to tam veľmi pekné. Aj krásny výhľad z okna, je tam
jazero a stromy. Ako Gabika povedala, keď sú horúčavy, chodia sa doň kúpať,
pod oknami si zbierajú čučoriedky. Skrátka super. Spať sme šli okolo polnoci.
7.8.2003 - FÍNSKO
Ráno vstávame o 8-mej. Naraňajkujeme, lúčime sa a vyrážame do TURKU.
2380 km:
Sme v NAANTALI. Jedná sa o malé prímorské mestečko, svoje letné sídlo tu má aj
fínska prezidentka. Navštívili sme drevený kostolík. Zrovna tak nejaký mladík
hral na organ, tak sme si trochu vypočuli. Neďaleko stojí vyhliadková veža,
na ktorú sme si vyliezli. S pobrežím je dreveným mostom spojený blízky ostrov,
kde sa nachádza ZOO a centrum detských aktivít. Spravili sme si prechádzku
po pobreží. Je tu skutočne veľmi príjemne. Vraj sa tu nachádzajú aj nejaké
známe kúpele. Neviem, nehľadali sme ich. Kúpili sme si parkovacie hodiny a
vyrazili.
2398 km:
Sme v TURKU. Presne ako hovorila Gabika so Stanom, neoplatí sa tam moc ísť.
Napokon sme boli radi, že sme sa zastavili aj v tom NAANTALI. Pozreli sme si
zvonku hrad, rovnako i lode a rozhodujeme sa pre inú trasu do OULU. Chceli
by sme ísť popri pobreží.
2624 km:
Míňame PURI a smerujeme do VASY. Je tu veľmi krásna príroda, len lesy s horami.
Všetko na kamennom podloží, až sa človek diví, ako sa to tam všetko udrží.
2740 km:
Cez VASU len prechádzame. Je tu dosť študentov, teda aspoň to tak vyzerá a
hodne ľudí na uliciach. Všetci sú akoby v povznesenej nálade a tak by nás
asi ani nemalo prekvapiť, keď popred nás cez prechod prechádza chlapík
tanečným krokom. Iný kraj, iný mrav. Ale pekný. Za VASOU parkujeme a chystáme
večeru.
2763 km:
Prechádzame okolo fjordu, ktorý skôr pripomína močiar, ako fjord. Ale je nad
ním nádherný západ slnka a ten stojí za to.
2882,7 km:
Konečne pre tých nedočkavých aj nejaká tá story. Nič svetoborné, ale predsa
len niečo. Takže ako začať? Hm, pri meste ILAVO je pumpa značky SEO. U nás
samozrejme neznáma značka, ale tam je kopec aj malých pumpičiek, ktoré vlastní
malý podnikateľ a dáva si vlastné meno. Nie ako u nás veľké koncerny
(viď Slovnaft, OMV, Shell apod.). Takže dorazili sme tam večer, keď už bolo
zavreté, ale tu je možnosť tankovať cez automaty. Povedali sme si, že to
skúsime a tak vkladáme 10 EUR. Ide to v pohode, dostávame 9,18 litra. Keďže
to je tak na spodok nádrže, odvažujeme sa na niečo väčšie a vkladáme 20 EUR.
A nič. Našťastie automat vydáva potvrdenky. Takže sa pokúšame dovolať majiteľa.
Ten síce tlachá niečo po fínsky, ale nakoniec sa dohodneme a on posiela syna,
ktorý vraj tam v okolí býva. Čakáme asi pol hodiny, ale došiel. Vracia nám v
pohode peniaze a my teraz už za asistencie čerpáme ďalších 18,36 litra.
Berieme potvrdenku. Tak a to je koniec story. Poučenie:
VŽDY SI BERTE POTVRDENKY, JE TO VO VAŠOM VLASTNOM ZÁUJME.
2992,3 km:
Fičíme po diaľnici. Je noc, ale my chceme doraziť do OULU. Ja prispávam,
Juraj je v pohode. Zrazu za nami svetlá a majáky. Policajti. Išli opačným
smerom, ale otočili sa i teraz sú za nami a naznačujú, aby sme zastali.
No, nie je nám všetko jedno. Čo asi môžu chcieť? Ešteže sme v civilizovanom
svete. Keby nás takto zastavovali v Pobaltí, tak neviem, neviem, či by sme
zastali. Predsa len je to o bezpečnosti. Ale tu sme vo Fínsku, tak snáď to
bude iné. Už je pri okienku. Chce aby si Juraj vystúpil. OK a? Dáva mu fúkať.
Tak to sa nemáme čoho báť. Nakoniec to bola len dychová skúška, výsledok 0,0.
Asi je u nich netypické, aby niekto išiel tak neskoro v noci a tak si mysleli,
že máme niečo v sebe. Neva. Ostatne viete, ako sa vo Fínsku platia pokuty.
Nie? No tak teda : výška pokuty závisí od výšky Vášho príjmu. Policajti sú v
spojení s daňovým úradom a tak za ten istý priestupok môžu dvaja vodiči
zaplatiť rozdielne čiastky. Od niekoľko EUR do niekoľko desiatok tisíc EUR.
Tam si dobre každý rozmyslí, či niečo vyvedie, alebo nie. Samozrejme, že nás
by si takto preklepnúť nemohli a teda určite majú niečo pripravené aj na
turistov. Prekračujeme tretiu tisícku a parkujeme cca 30 km od OULU. Je to
už dosť na severe a noci sú dosť chladné. Ale cez deň sa to dá aj v tričkách
s krátkym rukávom. Samozrejme, ak nie ste taká zmrzlina ako ja, lebo ja som
zniesla kľudne aj košeľu.
8.8.2003 - FÍNSKO
Ráno prší a je 15 stupňov C. Po raňajkách a varení kávy do termosky ideme
do mesta. Mesto nie je moc veľké, ale napriek tomu tu nájdete najväčšie
vedecké múzeum v ŠKANDINÁVIÍ. Otvorené denne od 10-tej. Kľudne si nechajte
naň aj celý deň. Stojí za to. A ak tam zamierite s deťmi, tak tie si to tam
užijú ešte viac. Jedná sa o 4-poschodovú budovu s vyhliadkovou vežou.
Expozícia je rozdelená na niekoľko tematických celkov : optika, mechanika,
genetika, vesmír atď. Všetko je možné si vyskúšať. Takže si kľudne naskočte
do leteckého simulátora stíhačky, zahrajte naháňačku na simulátoroch letu,
lyžovania, plavby, spustite sa na krkolomnej horskej dráhe a ešte si máte
možnosť vybrať varianty. Okrem toho v každej sekcii je niekoľko počítačov s
multijazyčnými verziami najrôznejších náučných testov z jednotlivých oblastí.
Skrátka povedané, veľmi dobrá pomôcka pri učení, tzv. "Škola hrou". Nezabudnite
ani na vyhliadkovú vežu. Cestou dole je v nej umiestnená expozícia hologramov.
Súčasťou je kino, kde sa premietajú dokumentárne filmy o Aljaške a o polárnej
žiare. Ešte sme si vyskúšali fakírsku posteľ. Je to veľmi zaujímavé. Ale
nebrala by som ju miesto tej mojej. Vstupné je trošku vyššie pre nás
(60 EUR/os.)
Ideme ešte do katedrály. Vstupné je 10 EUR na osobu. Okolo 15-tej vyrážame z
OULU.
3100,9 km:
Juraj robí výborný obedík (gulášová polievka, bravčové vo vlastnej šťave s
ryžou). Prestalo aj pršať a svieti slnko. Celkom fajn.
3154 km
Zastavujeme na odpočívadle. Deň-nedeň, chce sa nám obom spať, takže zalamujeme.
Vyrážame podvečer, ešte chceme spraviť niekoľko kilákov. Objavujú sa popri
ceste soby. Zjavne sú zvyknuté. Je ich tu hodne. Poniektoré majú aj obojky.
3296 km:
KUOSAMO. Tankujeme za 20 EUR cez automat. O 20 km ďalej stojíme a ideme spať.
9.8.2003 - FÍNSKO
Raňajky sú báječné. Naviac obohatené o nejaké tie vitamíny, keďže sme objavili
čučoriedky. Smerujeme do národného parku. Najprv návšteva informačnej
kancelárie, kde obdržíte mapy a nejaké tie inštrukcie, fotíme si gejzírik a
hurá smer JUUMA - JYRAVÄ. Zoberte si dobré a hlavne nepremokavé boty. Nám
síce nepršalo, ale nič nie je vylúčené. Je možné si vybrať z niekoľkých trás
jednak podľa náročnosti, jednak dĺžky, jednak podľa miest, kam sa chcete dostať.
Sú urobené aj okruhy. Najznámejší je Medvedí okruh, rozdelený na malý a veľký.
Príroda je veľmi pekná. Na viacerých miestach sú vyznačené táboriská, často aj
so zrubom na prespanie. V celom prírodnom parku je prísne zakázané zanechávať
odpadky, chodiť mimo vyznačených trás, zakladať ohništia mimo vyznačených miest,
devastovať prírodu. Fíni a rovnako všetci Škandinávci sú v tomto veľmi striktní.
Odpadky je nutné brať sebou a na konci trasy sú separované zberné koše. V
parku je možné zbierať lesné plody a hríby, niekde je povolené aj loviť ryby,
je nutné si zakúpiť ale rybársky lístok v informačnej kancelárii. Výlet sa nám
vydaril, máme niekoľko pekných záberov.
Takže pokračujeme do ROVANIEMI. Asi 50 km pred mestečkom sa cesta mení.
Asi ju len budujú, ale je v hroznom stave - štrková, zjavne len podložie pod
asfalt. Na to, v akom stave je vozovka sú tu tabule s dosť vysokou rýchlosťou.
Opäť sa zjavili tie s upozornením na losa. Nijaký na okolí, ale sobov zato
požehnane. A zrejme sa im na ceste páči, ležérny krok smer mimo cestu.
O 17-tej tankujeme (20 EUR=18,53 l)
3570 km - 19:55:
ROVANIEMI. Chceli sme ísť pozrieť Arctic, čo je múzeum zamerané na oblasť
arktiky, ale je 18,55. Teda u nás. Tu je o hodinu viac a otvorené len do 20-tej.
Takže nič. 5 km od mesta je SantaPark. Už len gýčovitosť vchodu nás odrádza.
Našťastie je zatvorené. Ideme ďalej, cca 3 km je dedinka Santa Klausa. Presne
sa toto miesto volá NAPAPIRI. Presne stredom prechádza polárny kruh a je aj
presne vyznačený. Okrem domčeku Santu, je tu jeho úrad, pošta, viacero obchodov
so suvenírmi, reštaurácii. Máte možnosť si kúpiť niečo a nechať si to poslať
priamo pod vianočný stromček od Santu. Táto služba sa dosť využíva. Samozrejme,
že treba za ňu aj zaplatiť. Ale vraj sa nestalo, žeby darčeky niekedy nedorazili.
Vraj aj na Slovensko. No, my sme to neriskovali. Dedinka je otvorená denne.
V zime Santa dodržiava tradíciu a tak deti z okolitých dedín môžu vidieť to
skutočné vianočné kúzlo, ako jeho sane ťahajú soby a vozia darčeky po kraji.
(Ale nikto ma nepresvedčí, že skutočne lezie komínom). My sme ti tu kúpili
tanier so sobom, nálepku na auta a ...............
Pred poštovým úradom potom vyrástla naša malá kuchynka a to tam určite ešte
nevideli. Došlo niekoľko výrastkov so skateboardmi, no hrozný hluk, ale nás
to neodradilo. Majú skrátka smolu nech už sú Santa Klausovi škriatkovia
alebo nie. Večera je večera. Aj sme si ju v pokoji vychutnali. Naším ďalším
cieľom je smer SODANKYLA.
3855 km:
Cez cestu prebiehajú soby. Je to len tak-tak. Takmer sme mali zrolovanú kapotu.
A to pritom nejdeme vôbec rýchlo. Takže za 4 km to trošku vydýchavame. A vlastne
to aj pre dnešok zabalíme. Je 1 hodina po polnoci. Ale celkom vidno. Ako iste
všetci viete, v tomto ročnom období je to polárny deň, takže si to prirovnajte
na 8-9 hodín večer v lete u nás. O 23,30 sme pozorovali západ slnka. Sme 20 km
pred IVALO. Cesta sem bola samý kopec, takže aj spotreba určite riadne stúpla.
Neviem to odhadnúť a nemôžeme to zistiť, keďže nám nefunguje to elektronické
čidlo na palubnom počítači. Takže rýchlo na kute a spať.
10.8.2003 - FÍNSKO
3878,9 km:
Sme v IVALO. Robíme nákupy v K-markete. Aby ste vedeli presne, ako aj nám bolo
poradené, K-markety sú najlacnejšie obchody. Rozlišujú sa podľa K na začiatku.
V malých mestách je K-market, supermarket je KK-market a ako iste všetci
uhádnete, KKK- prípadne KKKK-market je už niečo veľké. Takže sme si to vrazili
do jedného takého. No uznajte, že 4,90 EUR za 2 chleby, maslo, 1,5 l mlieka nie
je tak veľa. Taktiež sme našli super obchod so suvenírmi. Otvárajú až o 10-tej,
tak to stíhame ešte raňajky ala študentské časy - vločky s mliekom. Varíme na
schodoch do pivničných priestorov dákeho domu. Pri zahadzovaní obalu z mlieka
som si všimla, čo Juraj nie a síce, že v nedeľu je zatvorené. To je ale smola.
Na dovolenke to človek prestáva vnímať, ale ten týždeň už fakt tak pokročil.
No čo už. Aspoň že tie raňajky boli teplé. Takže pokračujeme ďalej na INARI
dúfajúc, že sa nám ešte niečo cestou pritrafí nájsť otvorené. Keď nie, tak
zbohom Fínsko aj so suvenírmi.
3903,5 km:
Sme tu. Otvorený Suvenírshop. (Ak smiem poradiť, určite nekupujte suveníry
skôr ako tu. Je to lacnejšie, veľký výber, ochota a zároveň dostanete na
hraniciach späť DPH). Správne hádajúc, ideme na vec. Nakupujeme za 74,15 EUR
(sobiu kožušinu, nejaké tie krojované bábiky pre príbuzných, sobie rukavice
a pár ďalších drobností pre príbuzenstvo a kamarátov. Nech majú aj oni
pamiatku. Každý, kto si pozrie mapu, vidí že sme už hodne na severe. Oblasť
sa volá LAPONSKO a stále si zachováva miestny kolorit. Tu viac ako inde možno
nájsť sobie stáda, sobie farmy, malé drevené a na červeno natreté domčeky,
ktoré sú veľmi milé a hlavne pasujú do tejto krajiny. Tu sa nikto nepredháňa
ukazovaním, že na to zrovna má. Na druhej strane sa ani nedivím, že sú vraj
hrozní introverti. Veď ak ste pol roka zasypaný niekoľkými metrami snehu,
najbližší susedia niekoľko kilometrov od vás, tak vám ani nič iné neostáva.
Celkom by ma zaujímalo, ako tu deti chodia do školy. Viem, že na snežných
skútroch môžu už od 12-tich, ale určite to zvládajú aj tie menšie. Možno majú
podobný systém ako v odľahlých končinách Austrálie, kde sa deti učia pri
vysielačkách. Predstavte si ale tú zimu -35 stupoňov C a viac. Bŕŕŕ. A v zime
stále noc. Ale zase často vidia polárnu žiaru a tá stojí za to.
A zase soby. Vybiehajú na cestu a miernym poklusom si to šinú pred autami.
Nakoniec zastavia a ešte sa významne poobzerajú, koľkože to áut zastavili.
Obaja s Jurajom dávame veľký pozor. Neradi by sme si odniesli suvenír v
podobe premáčknutého blatníka, alebo aj niečoho horšieho. Takže pekne v kľude.
Tieto sa zdajú divé, nemajú obojky. Ale sú zvyknuté, to je vidno na prvý pohľad,
žiadna zbrklosť, takže sa to dá.
3914,5 km:
INARI. Teda ako mesto to zrovna nevyzerá, pár domčekov porozťahovaných popri
ceste a toť vše. Je tu pekný malý kostolík a Juraj ide robiť nejaké to foto.
Už sa aj trošku oteplilo. Je presne 10 stupňov C, no paráda. Nemyslíte?
Zbadali sme škodovku. Fakt skutočnú škodovku. I keď má miesto jej znaku
znak volkswagenu, ale to sa nedá pomýliť. S Jurajom sme nahodili úvahu, čo
tú tí ľudia vlastne robia. Zima, žiadny priemysel tu nevidno a doma určite
len tak nesedia. Ešteže tu majú najväčší fínsky národný park. Ale s turistami
to tiež asi nie je moc ružové, je to moc ďaleko. Väčšina miest vo Fínsku je
prepojená leteckou dopravou. Jedná sa o vnútroštátnu prepravu, ktovie, ako je
to s cenami. Ale zase tu majú Saamelai - múzeum Samiov. Jednak je možnosť
vidieť ukážky z ich života prostredníctvom exponátov, jednak prostredníctvom
krátkych videoprezentácií. Súčasne je tu i skanzen ich obydlí. Zaujímavé
je na tom to, že domy sú menšie a prízemné na rozdiel od skladísk, ktoré sú
na koloch a vystupuje sa do nich po malých rebríkoch. Ako nám bolo vysvetlené
prostredníctvom informačných tabuliek, skladiská boli vyvýšené kvôli zvieratám,
ktoré by mohli zničiť im zásoby. Zároveň sú to väčšie objekty, lebo zima je
krutá a hlavne dlhá. Až tu sme sa dozvedeli systém značkovania ich hlavného
majetku - sobov. Každá rodina raz ročne usporiada zháňanie do ohrád. Tak
pomocou lás odchytí neoznačené kusy a porozrezáva im ušnice do rozličných
tvarov. Dosť kruté. Ale dlhoročná tradícia. Takto si značia svoje vlastníctvo
a teda netreba žiadne obojky. Možno by pomohlo čipovanie, ale predsa len by
to bolo vzdanie sa tradícií predkov. Takže asi nič. Len som prekvapená, že sa
do nich neobuli už ochranári. Priamo v priestoroch múzea je možné vzhliadnuť
aj DVD prezentáciu zameranú na Auroru borealis - polárnu žiaru. Ešte aby
ste vedeli vstupné, je 7 EUR na osobu.
3990 km - 15:22:
Práve nás zablokovalo stádo sobov. Nič iné neostáva, ako zastať. Takže aspoň
nejaké tie fotky, nech máme pamiatku. A pekne z blízka. Sú to posledné soby
na tejto strane hraníc.
4024 km:
Hranice. Tankujeme, pretože v NÓRSKU je benzín oveľa drahší.
10.8.2003 - NÓRSKO
kurz 1 NOK = 5,20 Sk
Maximálna rýchlosť 50/80/- km/h, nutné mať svetlá
4045 km:
KARASJOK. Tu je možnosť dostať naspäť DPH a teda nezmeškajte to. Hneď na mieste
sa presvedčíte, že hoci je krajina najbohatšou v Európe, ceny sú tu rozhodne
vyššie. Počasie sa ale vylepšuje, takže hurá na cestu. Smer LAKSELA.
4120 km:
LAKSELA, ale tadeto len prechádzame. Naviac sa nám podarilo zbaviť sa italskej
kolóny karavanov, ktorí ostali parkovať v meste. Je ich cez 20. Ideme okolo
fjordu. Je pod mrakom, teda celkom nevľúdne počasie, ale fjordy majú aj tak
svoje čaro.
4206 km:
Náš prvý nórsky tunel. Ešte si ich užijeme. Tento je len 2981 m dlhý, čiže
patrí medzi tie kratšie. Samozrejme, že sú aj ešte kratšie, ale aj tých dlhších
sme na svojej púti napočítali až-až. Ale nebudem predsa predbiehať. Len si
to pekne vychutnajte s nami. Jedno upozornenie : "Ak trpíte klaustrofóbiou,
prípadne aj inými fóbiami, tak Nórsko pre Vás nie je práve najvhodnejším
miestom dovolenky". Blížime sa ku KAFJORDU. Z ľavej strany strmá skala, naviac
dosť zvetraná, z pravej strany zase zráz a fjord. No proste lahoda. Za nejakých
5 km odbočujeme na malé parkovisko. Sme lační ako vlci, takže nasleduje rámus
kuchynského náčinia. Vymysleli sme si celkom fajn spôsob ako ochrániť varič
pred poveternostnými výkyvmi. Máme karimatky a tak jedna z nich sa postaví a
vytvorí kruh, v ktorého strede si to potom pekne bubloce polievočka a šíria
vôňu ďalšie slovenské konzervové pokrmy. Rozhodli sme sa tu prenocovať. Síce
je len 19:40 ale to by až tak nevadilo. To snáď ani nie je pravda. Ale už áno.
Takže máme menšiu spoločnosť. Dorazili Taliani. No skrátka a iste tu parkujú.
Balíme fidlátka a hor sa na NORDKAPP. Veď to nie je tak ďaleko a naviac je
polárny deň.
4263 km:
Vstupujeme do 7 km tunela, ktorým Nóri prepojili ostrov s pevninou. Na ostrove
sa nachádza najsevernejší cíp Európy - náš cieľ. Vedie popod more. 3,5 km a
15-20% klesanie, potom zase stúpanie. Na konci tunela je toll plaza, kde ste
povinní zaplatiť. Za auto je to 140 NOK, ale započítajte ešte osoby v aute,
po 45 NOK na každú. Samozrejme, že tento poplatok si zaplatíte aj na ceste
späť.
4280 km - 21:45:
Opäť tunel, 4 km, 9% klesanie a ste v HANNISYSVÄGU. Je 22:00 a my 31 km od
NORDKAPPU. Rozhodli sme sa pokračovať. Serpentíny nemajú konca-kraja. Ideme
stále do kopca. Okolie je dosť jednotvárne, v podstate len tráva, žiadny
strom, cesta vedie po hrebeni.
4318 km - 22:37:
Sme tu. NORDKAPP. Zaznamenávame presný čas, je presne 22:37. A nasleduje
sklamanie. 100 m pod cieľom sa nachádza toll plaza s rozšírenou časťou pre
odstavenie vozidiel. Ak chceme pokračovať, treba zaplatiť ďalších 186 NOK za
každú osobu, aby ste dorazili až na parkovisko na samom vrchole. Naviac je
dosť plné. Až odtiaľto môžeme vidieť namačkané autá a karavány. To snáď ani
nie je pravda. A nič tam inak nie je. Len zráz do mora. Chceme si aspoň urobiť
fotku odtiaľto, zriadenci ale obchádzajú vozidlá a nenechajú nás ani chvíľu
ostať stáť. Tak vybieha Juraj z auta a ja sa zatiaľ otáčam. Žiaľ nedovolili
mu ani to. Sme dosť rozčarovaní. Keď sme sem išli, vraveli sme si, že si
zoberieme kamienok ako suvenír. Aj Jurajovmu kolegovi sme to sľúbili. Ale dosť
nás vytočili a tak sme na to aj zabudli. Ako tak vidím, otáčajú sa tu viacerí
, nie sme sami. O 400 m nižšie zastavujeme. Odfotíme sa aspoň pri tabuli
oznamujúcej vzdialenosť na NORDKAPP a cenu vstupu. Ako sme zistili pri
vyvolaní fotiek, tabuľu vidno báječne, priam svieti, ale my sme v tme. Ale
to nevadí. Boli sme ta a to je podstatné. Juraj je dosť naštvaný.
Dole v HANNISYSVÄGU pozeráme, že vlastne ani NORDKAPP nie je najsevernejším
cípom. Je tu ešte jeden výbežok, ale tam treba ísť pešo. To by nevadilo, len
teda mohli ju dať aj tam hore. Keď už človek v tom nevľúdnom počasí zlezie
späť po takej ceste a ešte naviac naštvaní, nemá práve 100 chutí sa vracať.
Kedysi chodil odtiaľto trajekt na pevninu, ale ako si zisťujeme, ten je už
zrušený a ostáva teda len ten tunel. Takže zase platíme. Tentokrát šoféruje
Juraj. Zvládli sme to ho za 8 minút. Okolo 1:30 zastavujeme na parkovisku a
ideme späť.
11.8.2003 - NÓRSKO
Ráno robíme poriadok vo veciach. Jednako sa nám preriedili potravinové zásoby,
jednak prehadzujeme veci častejšie využívané niekde na dostupnejšie miesta
(viď varič a pod.). Ešte raňajky a už nás zase vítajú diaľky. Rozhodli sme
sa pre ďalšiu zmenu. Miesto smer TROMSO nás láka juhovýchodný smer na Švédsko.
Jednak tak ušetríme nejakých tých 500 kiláčikov, jednak neprídeme o žiadne
pamätihodnosti, ktoré sme si naplánovali. Naviac uvidíme aj niečo z švédskej
prírody. Okolo 11-tej sme asi 50 km pred ALTOU. Prechádzame na štrkovitý
podklad, pripravený na asfaltovú pokrývku cesty. Ale zjavne sa dosť dlho už
používa a tak je prekvapujúce, že ešte nie je hotová. Veď sme predsa v Nórsku
a nie na Slovensku, či v nejakom zaostalom štáte. No, musíme to nejako prežiť.
Okolie sa tiež moc nezmenilo, trávnaté plochy bez jediného stromu. Tu to musí
hlavne v zime dobre fučať. Teraz je však celkom teplo, 17 stupňov C.
Pred nami konečne cesta. Teda normálna asfaltka. Hm, ale nám tá radosť dlho
nevydržala. Tak 10 minút a zase štrk. Našťastie len pol hodinu. O 12-tej
presne sme v ALTE. Je to malé mestečko, krajšie ale ako tie na severe NÓRSKA.
Odbočujeme na KAUTOKIEMO.
4657,5 km:
Zastavujeme na odpočívadle. Je tu malý vodopádik a tak sme sa rozhodli a
urobíme si tu obed. Teplota sa medzitým vyšplhala na 30 stupňov C na slnku.
Čo viac si priať? Uvažujeme, aké asi horúčavy sú teraz na Slovensku, prípadne
aj v bežných letoviskách Slovákov, tzn. v Chorvátsku. Nevymenili by sme to
za nič na svete.
15:00:
KAUTOKIEM0. Jedná sa o malé mestečko, mierne roztiahnuté pozdĺž cesty.
Nachádza sa na brehu rieky. Celá oblasť je zalesnená hlavne brezami. Našli
sme si tu krásny výhľad na riečny ohyb.
4750 km - 15:50:
Prekračujeme hranice Fínska. Asi sa teraz divíte, prečo Fínska. No ak si
pozriete mapu, práve hore je malý výbežok Fínska medzi NÓRSKO a ŠVÉDSKO.
No a my sme práve tam. Zábavné, však?
4793 km:
Sme v ESTO. Tankujeme (39,19 l =46,40 EUR). Za necelých 7 km si to po ceste
zase šinú soby. Zbehli z cesty až na jedného odvážlivca. Ten sa rozhodol bežať
pred nami. Takže spomaľujeme na 20 km-ovú rýchlosť a ideme. Po 2 kilákoch ho
to asi prestalo baviť a odbehol do kraja.
4859 km:
KARESUNDO - prekročili sme hranice a sme vo Švédsku. Pokračujeme v ceste.
O 20:30 ešte stále svieti slnko, trošku sa ochladilo, na 16 stupňov C, ale aj
tak je príjemne. Na odpočívadlách sa nachádzajú malé chatky. Tieto je možné
využiť na prenocovanie, prípadne len odpočinok a uvarenie si jedla. Sú voľne
prístupné a zadarmo. Dôležité je, tak ako na celom severe, nechať poriadok a
nenasťahovať sa tam na celý týždeň. Nejaký deň-dva nie je problém. Tu sme našli
celkom nebojácneho havrana a tak sme si ho zvečnili na fotke.
Na križovatke sa rozhodujeme medzi KIRUNOU a GÄLLIVARE. Vyhráva to KIRUNA.
Do toho druhého mesta ideme tak či tak. Prekračujeme 5-tisícku.
5043 km:
Odbočujeme na lesnú cestu a ostávame nocovať.
12.8.2003 - ŠVÉDSKO
kurz 1 SEK = 4,68 Sk
Maximálna rýchlosť 50/80/- km/h, nutné mať svetlá
Celú noc vytrvalo prší. Až ráno zisťujeme dôsledky. Keďže mávame mierne
pootvorené okná kvôli dýchaniu a aby sa nám tak moc nerosili okná (i keď ich
každý deň ráno musíme vyutierať), napršalo nám aj dnu. Nie je to tak hrozné,
ako to na prvý pohľad vyzerá. Veď to uschne. Raňajkujeme a zase cesta. Je
dosť jednotvárna, lesy vedľa nás, pred nami i za nami, ale mne sa to moc páči.
Lepšie ako v Nórsku otvorené pláne bez stromov. Asi je vo mne nejaká skrytá
lesná žienka :o)). Autá jazdia dosť ku stredu vozovky a je vidno, že to nie
sú Fíni. Viac riskujú pri predbiehaní.
5083 km:
Sme v GALLIVÄRRE. Malé mestečko, nie práve veľmi turisticky zamerané.
Prezeráme si starý aj nový kostol. Pri hľadaní starého kostola sa nechajte
viesť železnicou. Uvidíte ho na jej druhej strane. A ak vám nie je cudzie
rčenie "v jednoduchosti je krása" tak sa vám určite bude páčiť. Celý je
drevený, rovnako ako zvonica pred ním. To by v Škandinávií nebolo ani nijako
vynímočné, ale je dosť starý, patrí medzi vraj tie najstaršie zachovalé.
Využíva sa hlavne pri sviatkoch. Len si predstavte tú vianočnú idylu -
všade veľa snehu a malý drevený kostolík ozdobený, z dverí sa rinie teplé
svetlo do chladu mesačnej noci a znejú vianočné koledy. Priam až rozprávková
predstava, nemyslíte?
5174 km:
Pokračovali sme do JOKKMOKKU. Nie je to nijak zvláštne mesto. Ideme cezeň
len preto, že je to po ceste. Zjavne sú tu ale zhovorčiví. Pri snaha
zaparkovať na parkovisku sme sa nestačili diviť. Dve ženské si do debatujú
priamo na križovatke. Jedna s bicyklom a druhá s kočíkom. A neuhnú sa ani
čo by sa dialo, veď načo by boli chodníky. Mali sme dosť veľký problém na
to parkovisko z križovatky odbočiť. A oni nič. Juraj potom išiel pozrieť
nejaké informačné stredisko a ja som ostala v aute pozorujúc obe ženy.
Veselo pokračujú v družnej debate ďalej. U nás vy už autá vytrubovali,
vodiči by nadávali a tu? V kľude si ich obídu a pohoda. Teraz sa k nim
pripojila aj ďalšia. Ale asi už aj skončili. Pani s bicyklom je zjavne
veľmi zhovorčivá, lebo po presunutí sa o nejakých 10 metrov zastavuje
nejakého muža a po chvíli ešte ďalších dvoch. Tí sa zdržali ale len
cca 5 minút. Je to skrátka babka-domorodka, zjavne každého pozná, možno
je dokonca aj príbuzná s väčšinou populácie v tomto meste či už z tej
alebo onej strany, lebo JOKKMOKK má len 6305 obyvateľov. Hm, babka sa
rozohnila, práve zhadzuje sveter a ostáva len v tričku bez rukávov -
hneď obraciam pohľad k palubnému počítaču a zisťujem teplotu 19 stupňov C,
asi dosť teplo na miestne pomery. Vyrážajúc z JOKKMOKKU smerujeme na
ARVIDSJAUL, čo je tak 153 kilometrov. Pozreli sme si zase kostol a
smerujeme do miestneho múzea. Žiaľ nie je otvorené, tak len v medzidverí
prezeráme mapu sveta a zapichujeme špendlík do BRATISLAVY. Najvzdialenejšie
miesto, odkiaľ niekto sem zavítal, je niekde v Tichom oceáne, možno Polynézia,
ale netrúfame si to určiť presne. Ešte dopĺňame na pumpe vodu.
5185 km:
Prekračujeme polárny kruh. Tentokrát smerom na juh. Už nás nečakajú polárne
dni, už sa bude rýchlejšie stmievať a aj noc bude tmavšia. Škoda. Bolo
to celkom fajn.
5265 km:
Objavujeme pri ceste miestneho domorodca - líšku. Chvíľu bežala smerom k autu,
potom jej to asi zaplo, že nie sme vhodná korisť, strhla to z cesty a na
krajnici zostala vo vyčkávacej pozorovacej póze. Aj tak by sme jej moc
nechutili.
5277 km:
Miestne sobíky. Asi dnes budeme mať zvierací deň. Tie tiež nerozhodne blokujú
cestu. Napokon to vyhrala zalesnená úboč.
5337 km:
ARVIDSJAUR. Určite navštívte miestny skanzen. Vstup je voľný, my sme ale
narazili na všetky domce pozatvárané. Okrem jedného, tam boli toalety. Ako
si iste domyslíte, moderne vybavených a hlavne veľmi čistých. Skrátka tu je
to zvykom a musím podotknúť že dobrým. Vyrážajúc z mestečka volíme zlú cestu,
takže nás čaká návrat a nájdenie správneho smeru na ÖSTERSUND. Začalo pršať.
Zneužívame miestne rádiofrekvencie a hľadáme niečo na spríjemnenie cesty.
FM je veľmi rušené šumením, prelaďujeme na AM a ... prekvapenie - česká
stanica. Takže nechávame tú, nech máme aj niečo v "rodnej reči".
5630 km:
DOROTHEA. Tu sme sa zobudili po zaujímavej noci. Jednak celú pršalo, čo asi
nie je nič svetoborné. Ako sme večer hľadali miesto na prespanie, zabočili sme
na lesnú cestu. Juraj vyšiel z auta a nejaký ten kus išiel pešo, aby preveril,
či sa tam oplatí vôbec zabehnúť. Našiel širšie miesto, tak tam potiahol. Žiaľ
zapadli sme a ani vpred, ani vzad. Napokon s vynaložením veľkého úsilia a
hlavne tlačiacej Jurajovej sily sme odtiaľ vyliezli. Rozhodnutie padlo a
posunuli sme sa smerom k hlavnej ceste a ostávajúc na pokraji cesty zaľahíňame.
Ako obyčajne, Juraj na zadné sedadlá a ja na predné. Máme to už vymyslené a aj
prerábanie auta na spanie nám netrvá tak dlho ako v počiatkoch. Ale dnešná noc
je predsa len iná. Mám zrazu veľmi intenzívny nepríjemný pocit strachu. Priam
desivé predtuchy. Tak sa rozhodlo potiahnuť na najbližšie parkovisko. A tak si
Juraj vyskúšal, čo to je šoférovať naboso, len v boxérkach, bez pása a so
sklopeným sedadlom. No poviem Vám, určite by sa policajti moc divili. Asi by sa
to dosť ťažko vysvetľovalo. Naviac som nútila Juraja k čo najrýchlejšej jazde,
lebo ten pocit bol priam neznesiteľný. Parkovisko bolo síce po nejakom
kilometri, ale vyhralo to najbližšie mestečko a tým bola práve DOROTHEA
(13 km). Na parkovisku si Juraj popravil aspoň sedadlo a dal pás. Tu sme sa
uložili k pokojnejšiemu spánku.
13.8.2003 - ŠVÉDSKO
Ráno nás zastihol budíček o 8:15 na parkovisku pred menším supermarketom.
Dali sme sa dokopy a pozreli miestne zaujímavosti- miestny kostol.
5817 km:
ÖSTERSUND, Jedná sa o veľmi príjemné mesto. Samozrejme nezabudnúť navštíviť
turistické centrum a vyzdvihnúť orientačné mapy a prípadne aj nejaké propozície
na kultúrne akcie, ak ste sa rozhodli tu stráviť pár dní. Súčasťou sú ostrovy
GAMLA KYRKAN a STORA KYRKAN. Najskôr sme zaparkovali ale pri jazere STORSJÖN,
kde sme si konečne urobili nejaký ten dlabanec. Po prehliadke mestských
kostolov smerujeme na ostrov FRÖSON. Tu sa oplatí vidieť FRÖSO KYRKA s
nádhernou oddelenou zvonicou. Nakoľko chceme navštíviť TRONDHEIM, s najväčšou
gotickou katedrálou v Škandinávií, je nutné smerovať opäť do Nórska. Poznajúc
cenové pomery benzínu v najbohatšej zemi EURÓPY, smerom na JÄRPEN tankujeme na
lokálnej čerpačke 30 l za 292 SEK.
5975 km:
Prekračujeme zase hranicu ŠVÉDSKO - NÓRSKO. Máme za sebou asi polovicu cesty,
v závislosti od toho, či zrealizujeme všetky plánované trasy.
6050 km:
Sme 30 km pred TRONDHEIMOM, ale rozhodli sme sa prenocovať radšej, aby sme
mali celý deň len na mesto a jeho prehliadku. Zároveň sme obaja aj trochu
unavení, nakoľko sme ako iste ste už si všimli vyššie, minulú noc toho moc
nenaspali. Ale ani jednému sa nejako moc nechce, tak ešte si spríjemňujeme
chvíle vyplňovaním maľovaných krížoviek. (Podotýkam, že Juraja to celkom
chytilo a drží ho to doteraz. Celkom fajn zábava, hlavne ak dojdete na
princíp - inak veľmi jednoduchý. Jediný problém je potom rozoznať, čo to
predstavuje, lebo nie vždy sa to podobá, aj keď sa náhodou nepomýlite.
Ale odporúčame. Prípadne si zoberte karty, knižky alebo hocičo iné. Určite sa
Vám zídu, hlavne ak pocestujete viacerí.)
14.8.2003 - NÓRSKO
Prší celú noc a veľmi intenzívne. A je bŕŕŕ, zima. Teda chladno. Pripravte sa
zase na platené mosty, tunely atď. Najprv je to 10 NOK v STJORDALE, potom 25 NOK
za vstup do TRONDHEIMU.
6080 km:
Konečne TRONDHEIM. V pohode sme si došli až do centra, dokonca sme našli aj
príma miesto na parkovisku, ale našu počiatočnú radosť z voľného parkovania
veľmi rýchlo hasne. Rátajte s cenou 16 NOK na hodinu. Zakupujeme si lístok
v parkovacom automate a hor sa do mesta. Po pár omyloch nachádzame aj
informačné centrum, je dosť zašité. Naším hlavným cieľom je katedrála NIDAROS.
Cena vstupu je 40 NOK. Jedná sa o gotickú katedrálu obrovských rozmerov,
postupne dobudovávanú z pôvodného malého kostolíka v minulých storočiach. Ako
je typické pre gotiku, vysoké klenby, všetko zahalené do pochmúrneho šera.
Človek má skutočne pocit malosti a stiesnenosti napriek rozľahlosti priestoru.
To bol aj hlavný cieľ budovania katolíckych svätostánkov - človiečik uvedom
si svoju ničotnosť a malosť oproti veľkosti Boha. Katedrála má aj vitrážové
okná, ale sú priam čierne, takže ani nevidno presne, čo je na nich. Okrem
hlavnej lode s veľkým oltárom, je tu aj niekoľko bočných. Súčasťou je i
sprístupnená krypta v podzemí, kde si možno prezrieť náhrobky z rozličných
období stredoveku, nájdete tu 12-15 storočie, niektoré sa podarilo aj
zrekonštruovať, ale väčšina sa skladá len z fragmentov. Samozrejme pri každom
sú informačné tabuľky so základnými údajmi. Okrem prehliadky vlastnej katedrály
je možnosť návštevy aj ARCIBISHOP PALÁCA a VIGELANU s múzeom starých artefaktov
nájdených v okolí. Avšak my sme nejako moc znechutený priamo katedrálou, takže
sa nám nechce čakať hodinu na ďalší termín prehliadky a smerujeme k autu.
Už sme si zvykli na krásne a jednoduché kostolíky severu a ťažoba zmiešaná
s okázalou pompéznosťou katolíckej cirkvi nás priam znechutila.
Smerujeme na BERGEN. Vymotali sme sa na prvý pokus, asi sa lepšíme a hurá
ideme. Najskôr ale zastávka na parkovisku a príprava obedu, keďže sme hladní
ako vlci a nejaké tie rezervy ešte máme. Stále drobne mrholí, nič moc
príjemné, takže smerujeme do najbližšieho úkrytu - WC. Len si nemyslite,
je to v pohode. Ostatne všetko je veľmi čisté a naviac toalety sú tu
rozdelené - dámske, pánske a potom pre invalidov, kde sa samozrejme nachádza
aj prebaľovací kútik. V každom možno nájsť aj umývadlo s tečúcou teplou a
studenou vodou. My mierime do toho invalidného, ale samozrejme keby niekto
prišiel, uvoľňujeme priestor. Preto sme si nechali aj otvorené dvere. Na rad
prichádza plynová bomba, ešusy a polotovary obsahujúce nezdravý glutaman
sodný, ako ostatne všetky instantné jedlá. Doma by sme to určite nejedli, ale
cestovanie rovnako ako čundre majú svoje vlastné zákonitosti a čaro voňavej
teplej polievky dokáže v chlade robiť priam zázraky. Dokonca aj ryža v sáčku
aj po niekoľkých dňoch sa zdá prijateľná v kombinácií s hotovými jedlami z
konzerv. Iste ste si nevšimli, ale práve mäsové jedlá z konzerv obsahujú
sójové mäso miesto toho skutočného. Teda aspoň my sme našli zakaždým len 1-2
kúsky toho pravého, i keď sme kupovali normálne produkty. Niežeby sme mali
niečo proti vegetariánskej kuchyni, práve naopak, len sme boli prekvapení.
To je všetko.
6213 km:
Pol štvrtej nás našlo na ceste za OPPDALOM a pred DOMBASOM. Po cca 30 km
stojíme a Juraj fotí. Stále prší a je to dosť škoda, ale prechádzame oblasťou,
kde na každom kroku je nejaký ten vodopádik. Práve to množstvo vody rútiacej
sa dole umocňuje nádherný výhľad. Len ten dážď. Obzor je zakrytý hmlou. Smola.
Kvantá a kvantá kubíkov vody v neopísateľnej scenérií. Človek ani nevie, kde
sa má pozerať skôr. Za každým ohybom cesty sa otvára nová a nová panoráma
obohatená stále silnejšími, mohutnejšími a hlavne dlhšími vodopádmi. V úseku
40 km sú ich vskutku stovky. Jeden vedľa druhého, vzdialené od seba v
rozsahu od pár decimetrov po pár metrov. Ako Juraj podotkol, akoby tu hory
krvácali. Niektoré sa rútia z vrcholov, akoby tam bolo bezodné jazero a idú
až k úpätiu, iné začínajú v strmej stene a po pár desiatkach metrov v nej
opäť miznú, iné pokračujú v ceste dole. Prší silnejšie a silnejšie, stierače
temer nestíhajú. Vodopády sa rozdeľujú do viacerých, aby sa mohli plaziť po
svahoch, prípadne sa nižšie spojiť a zase rozdeliť. Častokrát už z vrcholu
idú tak blízko seba, že v dolnej časti sa prepletú a tvoria deltu. Svoje vody
rútia po stenách, na niektorých miestach sa však od nich oddelia aby s ešte
väčšou ráznosťou dopadli na ne v hĺbke niekoľko metrov či desiatok metrov.
Niektoré sú tak tenké, že ich rúd je vetrom rozprašovaný do kraja a tvoria
jemný hmlový opar.
6390 km:
Odbočujeme na jedinú cestu vedúcu na TROLLSTIEGGEN. Rozhodli sme sa zastať a
zobrať si zdola pár kamienkov, aby sme tam hore si mohli postaviť nášho trolka.
Veľmi prší a fúka dosť silný vietor. Na vrchol to máme asi 15 km, musíme si
dávať pozor.
Hm, TROLLSTIEGGEN sa ale nekoná. Napriek tomu, že Juraj zmokol pri zbere,
nemôžeme pokračovať ďalej. Práve keď sme sa chystali pokračovať, prebehlo
okolo nás auto - v terénnom prevedení a zatrúbilo na nám. Najprv sme
nechápali, čo sa deje. Stáli sme totiž na odpočívadle a tak sme mu určite
nezavadzali v ceste. Rozuzlenie prišlo vzápätí - po prejdení mierneho ohybu
zastierajúceho nám výhľad na cestu zisťujeme, že posádka tohto zmieneného
vozidla prehradzuje cestu. Vzápätí prechádza cez vodný tok, ktorý sa prelieva
cez cestu. Vidíme, že by sme nemali šancu. Vodu majú až do polovice dverí
takže nás by to určite vzalo so sebou. To je škoda, lebo sme sa na to moc
tešili. Ale lepšie, akoby sme tam uviazli. Neostáva nič iné ako nájsť náhradné
riešenie. Obraciame sa a vraciame do ANDALSNESS. Ako sme spozorovali,
správcovia ciest sú skutočne promptní, lebo už aj nachádzame tabule s
informáciou o uzatvorení CESTY TROLLOV. Trošku nám to zhatilo plány, ale
chceme sa dostať do BERGENU, čo je asi 600 km a tak teda musíme obísť celý
TROLLSTIEGGEN a smerovať do VANGSNESSUNDU okolo ALESUNDU.
6459 km:
Ja som vbehla do pomerne veľkej kaluže v dosť veľkej rýchlosti. Ale stále som
neprekročila povolenú (80 km). Na tú vodu je ale i to dosť. Dostali sme
malý šmyk, trošku sme plávali kolesami, ale všetko je v poriadku. Musím
si dávať väčší pozor. Prešli sme cez tri pumpy, ale na žiadnej sme s našimi
medzinárodnými platobnými kartami neuspeli. Ešte na to niesme odkázaní, ale
aj tak nám to začína robiť starosti.
6529 km - 22:10:
LINGE. Odtiaľto by mal ísť trajekt za 20 minút. TROLLSTIEGGEN je uzatvorený,
tak netušíme či vôbec pôjde. Práve sem totiž zbiehajú jeho návštevníci.
Totiž na tento vrch vedie len jedna cesta smerom hore - po tej sme chceli
ísť ale prehradili ju - a smerom dole zase len jedna, končiaca práve v
tomto malom mestečku. Takže nám neostáva nič iné ako čakať. Využívame to na
prípravu večere. O 22,45 sa naloďujeme. Cena trajektu je 64 NOK a po 12
minútach vystupujeme na druhej strane fjordu, v mestečku EISDAL. Pokračujeme
smerom na GEIRANGER, kde ostávame nocovať na miestnom parkovisko pri fjorde.
15.8.2003 - NÓRSKO
Angelike sa nechce spať. Je asi 7 hodín ráno a mestečko sa ešte neprebudilo
do nového dňa. Pôvodne sme premýšľali nad touto k vodopádom SIEDMYCH SESTIER,
ale vonku leje, takže tento padá. Keďže v okolí GEIRANGERU sa inak nič
pozoruhodné nenachádza, našim víťazom sa stal BERGEN. Prvá odbočka na STRYN
nás doviedla len ku trajektu, kde nás "milo" prekvapili informáciou o "miernom"
strmáčiku, ktorý si budeme musieť výjsť. Smer DALSNIBY. Tu sme si, vo výške
1000 m nad morom, postavili svojho trolíka z kameňov pripravených na
TROLLSTIEGGEN. Mimochodom tá cesta sa na ňu veľmi podobá, až na to, že tu
je viacero mostov.
6742 km:
Sme 34 km pred SOGNDALOM a zase tunel (6 km) a zase z nás ťahajú peniaze na
miestne poplatky. Tentokrát je to 150 NOK. Zastavujúc na odpočívadle
obdivujeme nádherný výhľad na fjord a hmlu na okolitých kopcoch. Tá tvorí
akoby prstenec vo výške asi 1/3 kopca, nestúpa a ani neklesá. Hladina fjordu
je tyrkysovozelená a pokojná. Ešte stále mrholí, i keď už podstatne slabšie.
Pred nami sa týčia stráne popretkávané horskými potokmi meniacimi sa na
zdivočelé riavičky.
6747 km:
Vnárame sa do 7 km dlhého tunela. Prestalo pršať.
6813,7 km - 13:20:
Sme v HELLE a behom štvrťhodiny doráža trajekt. (70 NOK). Zase začína pršať
a je to otrava. Naloďujeme sa. Za 20 minút sme už vo VANDALSNES. Odtiaľ
naša cesta pokračuje na VASS a BERGEN, čo je asi 120 km. Treba rátať so
vstupným poplatkom do mesta (10 NOK).
7001 km - 17:45:
BERGEN. Ponáhľame rýchlo zaparkovať a zakúpiť si Bergen kartu (165 NOK= 24 hod).
V rámci nej existuje veľa zliav do jednotlivých múzeí, ale i parkovanie
zadarmo. Určite si ju zadovážte. Mesto je rozdelené do niekoľkých zón a aj
v nich je presne určené, kde sa smie parkovať a a akom čase. Okrem toho
existujú miestne parkovacie povolenia. Odťahovka tu nezaháľa a tak je
potrebné si dať na to veľký pozor. Nie je práve najlacnejšia, ale našťastie
sa nám tento poznatok vyhol. S Bergen kartou dostávate knižočku s presným
uvedením miest, kde to máte zadarmo, ďalej výšky zliav, mapky a podobne.
Je na nej presne uvedený čas a dátum a platí na 24, 48, resp viac hodím.
Ešte stále drobne mrholí. Je po 18-tej a tak sa dá karta využiť len tak na
zubačku. Vyváža nás nad mesto. Vyhliadka nič moc, lebo nad BERGENOM leží hmla,
ale Juraj aj tak robí fotku. Behom pol hodiny sa vyjasňuje a tak robíme ďalšie
zábery. Dokonca začína vykukovať aj slnko. Akoby práve pre nás. Tak ako všade
v Nórsku, aj tu existuje miestny obchodík so suvenírmi. Nájdete tu trolkov
najrozličnejších veľkostí, polôh, s najrozličnejšími doplnkami a v rôznych
prevedeniach (sádra, drevo, umelá hmota, ..). Okrem toho časti oblečenia s
štátnymi vlajkami, nápismi, knihy o NÓRSKU či s trolími rozprávkami, miniatúry
vikingských lodí, podšálky, poháre, krčahy, hrnčeky, prívesky, pohľadnice a
kopec ďalších vecí. Určite sa dá vybrať. Vonku je možnosť vyfotografovať sa
so sochami trolov. Zároveň je tu aj reštaurácia. Zubačka chodí každú cca
štvrťhodinu, takže nie je kam s ponáhľať. Je tu pomerne chladno. Zliezame
dole a využívame kartu na cestu miestnou MHD. Robíme si malú prechádzku a
vraciame sa k autu. Celkom dobre nám padne niečo teplé a tak úraduje náš
varič. Miestny domorodec sa nás pokúša presvedčiť, že parkujeme v na zlom
mieste, vraj tam platí ešte miestne parkovacie povolenie a až o dve miesta
vyššie, platí normálne parkovanie, ale my sa zvyklať nedáme. Ostatne ani
tam nie je miesto. Takže odchádza s dlhým nosom a my ideme spať.
16.8.2003 - NÓRSKO
Vstávame. Premýšľame o tom chlapíkovi a pokúšame sa zistiť, ako to vlastne je.
Hm, asi mal nakoniec pravdu, aspoň nám to potvrdzuje ďalší, ale čo už. Ešteže
na nás nezavolal policajtov. Asi sa mu uľútostilo cudzincov. Presúvame sa na
druhé miesto, o tri boxy vyššie ako sme pôvodne stáli. Je víkend a tak sa tu
smie parkovať až po 10,00. Robíme si zatiaľ raňajky. Zastal tu aj chlapík so
Xsarou. Vybehol von a požiadal nás, či vy si mohol vyfotiť naše auto. Má
presne ten istý typ a ako tvrdil, zbiera fotky svojho typu tátoša s rozličnými
štátnymi ŠPZ-kami. No urobili sme mu radosť. Veď čo je na tom. Aj nás potešilo,
že tu majú aj naše autíčko. Je 10 a tak vyrážame do mesta. Najprv to vyzeralo,
že všetko je pozatvárané, ale napokon sme niečo našli. Otváracia doba je
zväčša od 11-tej. Prezeráme si galérie umenia. Nakoľko moc na umenie z nás
nie je ani jeden, meníme to za prírodovedné múzeum. Tak to rozhodne stojí za
to. Rovnako ako múzeum histórie námorných ciest. Prírodovedecké múzeum je
rozdelené do niekoľkých tematických celkov. Jednak je to mineralógia (kamene,
nerasty), geológia (kolobeh zemskej kôry, hľadanie nerastných surovín), zoológia
(od bezobratlovcov až po človeka), botanika atď. Je tu niekoľko kostier veľrýb,
makety jednotlivých živočíchov, vzory nerastov rozličných veľkostí a tvarov,
kúsky meteoritov a podobne. V námornom múzeu môžete obdivovať makety lodí,
parníkov, plachetníc, karavel a transoceánskych obrov, môžete nahliadnuť do
histórie konštruovania jednotlivých častí strojov využívaných na pohon ako i
prvky bezpečnosti plavby. Súčasne je jedna časť venovaná podmorskému výskumu
a jeho vývoju. Snažili sme sa pochodiť čo sa dá a stihnúť čo je v našich
silách. Nakoniec sme si nechali návštevu akvária. To sme už išli autom.
Parkovanie v areáli aquaparku je v rámci BERGEN karty zadarmo, vstup s
30% zľavou (tzn. "len" 55 NOK). To sa stalo aj zlatým klincom programu. Pri
zakupovaní vstupeniek sme upozornení na kŕmenie tuleňov a tučniakov o 18-tej.
Takže najprv si robíme prehliadku jednotlivých akvárií, tesne pred 18-tou
smerujeme k tuleňom. Tu sa už zhlukuje dav a aj tulene začínajú byť
ostražitejšie. Je jasné, že vedia, čo ich čaká a nevedia sa priam dočkať.
Vystrájajú ako zmyslov zbavené a cvičiteľ s rybami nie a nie prísť. Objavuje
sa za 10 min a je búrlivo privítaný stravníkmi. Vymršťujú sa z vody do čo
najväčších výšok, aby si zaslúžili rybaciu maškrtu. Cvičiteľ rozpráva aj
zaujímavosti ohľadom ich života a aj výcviku, najskôr v nórštine, potom v
angličtine. ZA 20 minút je po show a presúvame sa k vedľajšiemu bazénu, kde
sú tučniaky. Tam je už show menšia, ale i tak je to pekné. Až tu vidno, aké
sú čajky nenažrané. Snažia sa uchmatnúť ryby a to dokonca priam až z hrdla.
O 19:30 smerujeme opäť k autu, aby sme opustili BERGEN. Rozhodujeme sa o
ďalšej trase.
7085 km:
Máme za sebou 26 tunelov a to nepočítame tie menšie, kde je vidno na
ich koniec. Sme nejakých 20 km od VOSSU. Cesta bola tá najdivokejšia, po
akej sme doteraz išli. Teda aj akú Juraj doteraz kedy odšoféroval. Najprv
sme stúpali strmákom tak, že to bol problém vytiahnuť na dvojku, potom sa
pridali samé tunely. Na rozdiel od tých do BERGENU, tieto nám pripadali akési
nedokončené. Teda aspoň tak vyzerali. Vrcholom všetkého bol tunel s veľkými
zablokovanými dverami v priamom smere a s odbočkou v pravom uhle, ktorú ste
si všimli len tak-tak, nakoľko nebola vôbec viditeľne označená a rozoznať
je ju možné až v poslednej chvíli, keď už bezradne prichádzate k uzatvorenej
bráne. Okrem toho sme naďabili aj na tunel, kde asi vo vzdialenosti 200 m od
vstupu nás prekvapili ovčie stádo. Asi sa schovávalo pred zlým počasím,
ale uznajte sami, že tunel nie je práve vhodné útočište. Naviac pred každým
tunelom Nóri dávajú rošty zabraňujúce vstupu zvierat do tunelov, aby
nedochádzalo k nehodám. Tu na to zjavne asi pozabudli, takže nás vítalo
niekoľko desiatok vyjavených očí. Rozhodli sme sa zaparkovať niekde na
odpočívadle. Máme toho pre dnešok dosť, večeriame a ideme spať.
17.8.2003 - NÓRSKO
7324 km:
Meníme trasu. Obaja sme už boli v OSLE a preto sme sa rozhodli mu vyhnúť.
Zároveň sa chceme vyhnúť čo najväčšiemu množstvu trajektov. Preto odbočujeme
na LEIRA, COURDAL, DOKKA, BRANDBU. Pomaly nám začína blikať kontrolka spotreby.
Nemáme ale nórsku menu a tak hľadáme pumpu, kde by brali naše medzinárodné
karty. Máme ale smolu. Hoci máme Maestro aj Visa electron, ani si tu
neškrtneme. Pokúšame sa tankovať za EUR. Chlapík od pumpy SHELL je nejaký
chytrák. Chce nám dať veľmi nevýhodný kurz a tak sa Juraj usmial a odporúčal.
Ešte máme stále dosť času nájsť aj niečo lepšie. Takže ostáva tam s dlhým
nosom. Ale bol to chytrák. Pokračujeme na ďalšiu čerpačku. Je to STATOIL.
Tu sme veľmi milo prekvapení. Okrem toho, že zoberú aj EUR za kurz uverejnený
ich národnou bankou, pani telefonuje s centrálou, najprv, či je možné zobrať
EUR, potom ako to nahodiť do kasy.
7554 km - 15:05:
Stojíme 8 km pred LILESTRÖMOM. Ako som už vyššie uviedla, rozhodli sme sa meniť
trasu a tak odbočujeme na cestu 22, smer MYSEN, pri MYSENE na HALDEN (E18),
potom D23 a znova na E22. Komplikované, nemyslíte? Ale inak sa to nedalo prejsť.
V podstate sme si obišli MYSEN.
7681 km:
Je niečo po piatej popoludní a my stojíme v HALDENE. Je to malé mestečko na
hraniciach so ŠVÉDSKOM. V nedeľu a o tomto čase je takmer mŕtve a my márne
hľadáme nejakú možnosť utratiť posledných 83 NOK. Napokon investujeme na
benzínovej pumpe, kde si kupujeme nejaké to jedlo, dva nanuky a jednu veľkú
čokoládu. Vypadli sme okolo 18-tej a našim cieľom sú hranice. Nakoľko oba
štáty sú v EURÓPSKEJ ÚNII, hranice sú len formálne a všimnete si len
informačné tabule, ktoré udávajú názov štátu a podmienky jazdy. Aj tu platia
maximálne povolené rýchlosti ako v NÓRSKU a jazda s rozsvietenými reflektormi.
17.8.2003 - ŠVÉDSKO
7689 km - 18:10:
Prvým mestečkom je SVINESUND. Nie je ničím výnimočné a tak pokračujúc na
GÖTEBORG obdivujeme okolie. Cesty sú výborné, veľmi široké, priam diaľnice.
Asi 112 km pred GÖTEBORGOM nás zachytila dopravná zápcha, ale poriadna.
Vzdialenosť cca 7 km ideme niečo cez hodinu, takže uznáte sami, že priam
hrôza. Robia postupne cestu, za plnej prevádzky, takže sú tu samé obmedzenia
a príkazy. Iste si viete predstaviť tú výnimočnú priemernú rýchlosť nášho
postupu. Ale máme predsa dovolenku, tak kam by sme sa ponáhľali.
Cesta je opäť OK, rýchlo napredujeme. Majú výborné značenie. GÖTEBORG sme
prešli bez problémov a asi 20 km za ním si robíme prestávku na asi hodinku.
Obom nám príde vhod teplá večera. Po nej vyrážame, šoféruje Juraj. Našim
dnešným cieľom je HELSINGBORG, kde sa chceme nalodiť na trajekt. Ako iste
viete, existuje niekoľko možností spojenia DÁNSKA so ŠVÉDSKOM. Jednak je tu
most, ktorý obe krajiny spája, jednak sú to trajekty z rozličných pobrežných
miest.
7993 km:
Ideme spať. Sme asi 160 km pred MALMO, kde sa nachádza už spomínaný most
spájajúci ŠVÉDSKO a DÁNSKO.
18.8.2003 - ŠVÉDSKO
Je 8:30 a my sa balíme zase na cestu. Ale ešte pred odjazdom, malé spestrenie.
Je tu poskladaný kruhový labyrint z kameňov a tak si ho rozhodne musíme
vyskúšať. Je to zábava. Asi za hodinku vyrážame a o 10:15 sme v prístave, smer
HELSINGÖR v DÁNSKU. Rozhodli sme sa využiť trajekt, miesto mosta, lebo cena
je aj tak rovnaká a naviac chceme sa vyhnúť KODANI a hlavnému ťahu tohto
hlavného mesta. Preto je lepší podľa nás trajekt.Trošku sme zazmätkovali.
Nakoľko sme nemali SEK, tak Juraj išiel do terminálu a zmenil na 265 SEK.
Samozrejme plus poplatok, ktorý činí 20 SEK. Pri vstupe sme ale s hrôzou
zistili, že cena trajektu je 275 SEK. Juraj sa teda znova vybral do terminálu,
ale ja som sa opýtala, veď za to nič nedám, či neberú aj EUR. Samozrejme,
že berú- A je to bez poplatkov. Takže som zavolala Juraja späť a zaplatili
sme 265 SEK + 2 EUR.. Ešte nám dokonca vrátil aj 8 SEK. Teraz obaja stojíme
pred duty free a snažíme sa ich minúť.
10:20:
Trajekt odráža od švédskych brehov, z HELSINGBORU a vydáva sa na cestu cez
prieliv do DÁNSKA, do HELSINGORU. Sem prirážame 10:43 a za zvyšné SEK kupujeme
čokoládové cukríky.
18.8.2003 - DÁNSKO
kurz 1 DKK = 5,84 Sk
Maximálna rýchlosť 50/80/- km/h, nutné mať svetlá
8130 km - 11:15:
Sme 20 km pred KODAŇOU. Musíme si opraviť prednú zásterku. Dúfam, že sa nám
to podarí. Práve s touto sme mali v minulosti najviac problémov. Už nám ju
trikrát opravovali. Teraz to skúsime aj my. Nemáme podložku, tak to riešime
alternatívne - 20 haliernik je to pravé. A ako sa zdá, aj účinné. Pokračujeme.
Ako je zrejmé, v DÁNSKU dnes nie je žiadny sviatok a tak sa dostávame postupne
do väčších a väčších zovretí mestskej dopravy. Nakoniec radšej do KODANE nejdeme.
Veď ostatne sme tam už obaja boli a pokračujeme smerom na HAMBURG.
8263,5 km:
Platíme za prechod z jedného ostrova na druhý 35 EUR a vracajú nám 115 DKK,
most má 7 km a je tu nádherný výhľad. Tak ako vedia Nóri stavať tunely,
tak Dáni zase mosty. Pospájali niekoľko malých ostrovčekov, ale väčšina
mostu visí nad morskou hladinou. Podľa mapy musíme prejsť ešte jeden, aby
sme sa dostali na pevninu, ten má tiež 7 km. Tam už neplatíme.
8420 km:
Zastavujeme na odpočívadle. Rozhodli sme sa posledné DKK obetovať a najesť sa
v reštaurácii. Obed je výborný. Jedna porcia 39,50 DKK - je to obaľovaný
plnený rezeň s hranolkami a čerstvou zeleninou, k tomu 3 dcl Coly. Ostalo
nám nejakých 35 DKK, kupujeme za to pelendreky. Juraj ich má rád, aj ich
zrovna nemusím. Majú rozličné druhy, tak si berie kombináciu.
8469,5 km
Sme na hraniciach. V podstate si môžeme povedať, že ŠKANDINÁVIU nechávame za
chrbtom a vstupujeme do EURÓPY. Bolo to veľmi krásne a obaja dúfame, že tieto
kraje ešte niekedy navštívime.
18.8.2003 - NEMECKO
kurz 1 EUR = 43,44 Sk
Maximálna rýchlosť 50/100/neobmedzená km/h, nutné mať svetlá
8511,1 km:
Hneď v NEMECKU tankujeme. Je tu lacnejší benzín ako v ŠKANDINÁVII. Stojí
1,069 EUR za liter na Shell, berieme za 47 EUR a pokračujeme na HAMBURG.
Je jasné, že sme cudzinci a nie veľmi sa tu vyznáme. Prejazd mestom je priam
hororovou záležitosťou. Hlavne pre Juraja, ktorý je šoférom. Potom, ako sme
zišli z diaľnice aby sme sa mohli napojiť na ďalšiu, smer BERLÍN, nejako
sme zistili, že Hamburčania sa rozhodli neoznačovať nami požadovaný smer.
Napriek našim snahám, sme krúžili po meste a prímestských častiach, nie a
nie nasmerujúc sa na tú správnu cestu. Blúdiac dostali sme sa k nejakému
marketu, niečo podobné ako Baumax u nás. Tam sme sa síce opýtali domáceho,
ale jeho vysvetlenie bolo dosť šalamúnske : choďte dlho rovno, potom doľava a
potom doprava. Skrátka a jasne, zase sme neboli múdrejší. Ale podarilo sa
nám dostať na diaľnicu smer BREMEN, a potom z nej odbočiť na miestne
komunikácie, ktoré nás vyviedli okľukou síce ale predsalen na smer LÜBECK
a tu sa objavili aj prvé tabule na BERLÍN. Tých sme sa potom držali ako
kliešte a tak napokon sme sa ocitli na E24.
Sme dosť z toho znechutení a tak napredujeme čo najskôr k nám domov.
Ideme ďalej. Šoférujem ja. Držím sa za jedným kamiónom. Ide veľmi dobre,
práve vhodnou rýchlosťou a tak sa neoplatí ho predbiehať. Ťahali sme za ním
dosť dlho, priam niekoľko stoviek kilákov. Potom ale odbočoval a tak nám na
pozdrav zatrúbil. Je to fajn. Celkom príma nálada.
8916 km - 23:00:
Sme cca 20 km pred BERLÍNOM. Zastavili sme sa na výborne vybavenej pumpe.
Vyzerá priam ako malý obchoďák, obsahuje jednak čerpaciu stanicu, reštauráciu,
niekoľko obchodov a hygienické zariadenia v bezvadnom prevedení, ako i možnosť
osprchovať sa. To chceme rozhodne využiť. Takže ideme si do auta po veci. Na
naše zdesenie a rozčarovanie po návrate je sprcha obsadená. Nevadí, rozhodli
sme sa počkať. Po polhodine čakania sme to vzdali. Je jasné, že vo vnútri sú
iste dvaja, i keď to chcú zakamuflovať len na jedného chlapa. Púšťa sa tam
sprcha intervaloch, jednak sme počuli, že chlap sa už doholil, použil aj
dezodorant, jednak je jasné, že si tam aj užili. No nič sa nedá robiť a
vraciame sa k autu. Obaja sa tešíme na sprchu doma. Nechce sa mi spať a
tak Juraj zaľahol dozadu a ja idem ďalej.
Dostávame sa na Berlin ring, čo je vlastne obchvat okolo mesta. Je výborne
označený, takže ideme len po ňom. Tu sme prekonali aj 9-tu tisícku. Je tu
niekoľko tabúľ na PRAHU a tak odbočujeme tam. Pri príchode k hraniciam zase
strácame smer. Je tu niekoľko tabúľ na Prahu, ale tie sú prečiarknuté.
Skúšame nejako sa dostať na hraničný prechod CÍNOVEC. Napokon sa nám to
podarí. Vyzerá to tak, že sa ešte nespamätali zo záplav, lebo veľmi veľa
ciest je olemovaných zbúraninami strhnutých domov, čnejúcich trosiek v nebu
a aj cesta je na viacerých miestach buď čiastočne strhnutá, alebo aspoň
obmedzená. Ale chvalabohu sme na hraniciach.
19.8.2003 - ČESKÁ REPUBLIKA
kurz 1 CZK = 1,35 Sk
Maximálna rýchlosť 60/90/130 km/h
Po prechode si hneď kupujeme diaľničnú známku a niečo pod zub. Prechádzame
cez DUBÍ vo veľmi raňajších hodinách (cca 7,00 hod), ale aj tak vidíme
niekoľko pracovníčok. Buď idú práve z práce, alebo do práce. Rátam, že do
práce, sú veľmi nízkeho veku, odhadujem niečo cez 16-17.
Pokračujeme na PRAHU, cez ňu smer BRNO a SLOVENKO.
19.8.2003 - SLOVENSKÁ REPUBLIKA
9747 km - 14:05:
Prekračujeme hranice. Zastavujeme sa ešte v MALACKÁCH ale kamarát je mimo a
tak ideme len do Billy, kupujeme syr, hranolky a tatarku a ideme do
BRATISLAVY - domov.
9821 km - 15:30:
Parkujeme pred domov. Vynášame veci a zakončujeme našu cestu.
|
