Veľkú Britániu som navštívil spolu s priateľmi, s ktorými sme
navštevovali kurzy angličtiny na FCE certifikát. Náš sprievodca Anglickom
a hlavne Škótskom bola lektorka z tohto kurzu. Sam je z Perthu
a pomohla nám spoznať jej krásnu zem.
Prípravy
Keď som chodil na angličtinu, mali sme dobrú lektorku zo Škótska. Keď sa
vrátila do Škótska, tak sme si ešte dopisovali a v roku 1998 sme ju pozvali na
Slovensko na Donovaly. Bolo jej tu celkom fajn, a tak sme tak zo srandy
nadhodili, či ona nepozve pre zmenu nás do UK. Bolo to naozaj myslené
nezištne, ale Sam súhlasila. A tak sme sa rozhodli, že ju ďalší rok navštívime.
Partia z Islandu sa trocha zmenila, namiesto Hildy a Emila mala ísť s nami
kamarátka Eva. Lenže problém nastal, keď sme sa rozhodovali akým spôsobom sa
vôbec do UK dostať. Poznáte to, pre našinca je tam dosť draho, takže sme si
chceli zobrať zo sebou aj nejaké potraviny. Prespávať sme sa rozhodli po kempoch.
A samozrejme aj samotné cestovanie po UK vlakmi a pod. nám pripadalo dosť drahé.
Tak sme sa rozhodli ísť do UK autom. Lenže nikto z nás auto nevlastnil,
takže sme museli nájsť náhradné riešenie.
Zisťovali sme si ceny v požičovniach, ale aj túto možnosť sme nakoniec zavrhli.
Nakoniec som sa rozhodol požičať auto z mojej firmy. Dalo sa požičať za celkom
slušných podmienok a vyzeralo to nádejne. A tak sa dozvedel o našich plánoch
môj kolega Marcel. Zopár krajín už mal pobehaných tiež, a keď sa nás popýtal,
či sa nemôže pridať, tak sme ho pripísali do zoznamu účastníkov. Samozrejme
tým sa nám automaticky zmenšili náklady, lebo teraz sme ich už delili štyrmi.
Dopravu sme teda mali vyriešenú, zostava bola jasná a bolo treba začať plánovať
jednotlivé miesta, ktoré sme chceli vidieť. A tak sme sa zopárkrát stretli,
dumali nad mapou, vedľa nejaké tie údaje vytlačené z internetu a už sme spisovali
zaujímavé miesta. Keď sme sa zhruba zhodli, tak sme na internete cez web.route.de
naplánovali trasu do UK a späť. Tým sme sa dopracovali k približným kilometrom a
aj prípadným nákladom na cestu. Potom sa dohodli na približnom termíne. Chceli sme
isť na 3 týždne, začiatkom augusta. Ďalšou starosťou bolo vybavenie víz. Zohnali
sme si potrebné informácie. Trochu bol problém, dať dokopy všetky papiere, ale
nakoniec sa nám to podarilo. A tak sme si odstáli od skorého rana radu na víza
pred ambasádou a po absolvovaní pohovorov sme dostali úspešne víza. Blížil sa
termín a my sme sa rozhodli začať robiť ďalšie prípravy. Ale vtedy sme sa dozvedeli
smutnú novinu, že z firemného auta nakoniec nebude nič. Poznáte to pomaly všetko
pripravene a nakoniec z toho vzíde. Ale nakoniec sa predsa len Marcelovi podarilo
dohodnúť vo firme auto, ale žiaľ len na 2 týždne. A tak síce neochotne, ale predsa
len sme skresali plán navštívených miest a pripravili si približný rozpis jedla na
2 týždne. Dohodli sme sa že všetci prespíme v Bratislave na našom byte a tak sme ešte
večer pozvážali všetok materiál a ľudí k nám na byt. Pred bytom sme odparkovali
našu Škodu Felíciu Kombi. A tam sme večer zaspávali, plní očakávaní.
7.8.1999 - 1.deň
Ráno sme si dali budíček na siedmu. Nejaký čas nám trvalo kým sme poznášali veci do auta.
Rozdelili sme si úlohy. Boris vodič, ja navigátor a na zadnom sedadle sedel vodič
Marcel a navigátor Eva. Na spolujazdcovom mieste už sme mali pripravený
autoatlas Európy a papiere o trase, vytlačené z Internetu. Ešte sme sa
zastavili cestou v potravinách, kde sme nakúpili potrebné Pikao, a smerovali
cez Petržalku na Berg. V Petržalke sme ešte na pumpe načerpali plnú nádrž a dofúkali
pneumatiky. Rozhodli sme sa po telefonickej konzultácii dokúpiť olej, lebo sa
hladina blížila ku spodnej ryske. To že je Kombi trocha dlhšie sme sa presvedčili
na neďalekom parkovisku, kde sme ťukli Škodu 120. Našťastie to bol len dotyk
bez následkov a tak sme pokračovali ďalej smer BERG. O 9:00 sme úspešne prešli
cez BERG, a šliapali sme ďalej na VIEDEN a LINZ. Do Nemecka sme prešli cez
PASSAU. Colníkov sme tu ani nevideli, predsa len v rámci EU to bola už
pohoda. Pokračovali sme cez REGENSGBURG, NURNBERG, FRANKFURT a KOLN do
Holandska. Po nemeckých diaľniciach sme mohli isť bez obmedzenia a tak sme šliapali
150 a 160 km/h. Krajiny Beneluxu sme prefičali cez AACHEN, LIEGE, GENT a
BRUGGE. Náš konečný cieľ na európskom kontinente bol
CALAIS
vo Francúzsku, skadiaľ
sme mali trajektom prejsť do DOVER-u v Anglicku. Robili sme len krátke prestávky
na odpočívadlách a na pumpách. Vo Francúzsku som sa dostal za volant i ja,
ale to bol môj posledný pokus za volantom, nakoľko keď som predbiehal na diaľnici
asi pol hodiny kamión a dovtedy veselá nálada v aute sa dala porovnať s atmosférou
na cintoríne, tak ma ostatní presvedčili, že budem len náhradný vodič a ako navigátor
som rozhodne lepší. Ešte pred
CALAIS
sme zistili že nemáme medzinárodnú poznávaciu
značku. A tak sme na papier zmochlali perom SK urobili okolo elipsu, a tento
nalepili z vnútornej strany na okno. Do
CALAIS
sme dorazili okolo polnoci. Po
zhodnotení situácie sme sa rozhodli kúpiť si lístok na
trajekt
od spoločnosti
P&O. O krátky čas nato sme sa nalodili a čakali na odchod z pevniny. Od
tej sme odrazili o 1:30. Ten nás mal preplaviť cez
kanál.
8.8.1999 - 2.deň
Na trajekte sme trochu pobehali po obchodoch. Témou číslo 1 boli imigrační
úradníci v
DOVER-i
. Doma sme počuli hotové story o tom ako otáčajú ľudí v
prístave, bez udania dôvodu. Už pri vybavovaní víz sme sa trochu báli.
A tak sme sa dohadovali čo si tak asi pozrieme v Európe, ak nás otočia. Do
DOVER-u
sme dorazili pred 03:00. Bola tma len v diaľke boli vidieť biele
pobrežné skaly
DOVER-u
. A tak s malou dušičkou sme sa po vylodení z trajektu
zaradili do pruhu pre No EU autá. Pred námi stálo len 1 alebo 2 autá, a na
rozdiel od vedľajších pruhov, kde autá len plynulo prechádzali, tu sme museli
ostať stáť. Nakoniec sme vyplnili len nejaké formuláre a pustili nás ďalej.
Až teraz sme oddýchli. Dokázali sme to a sme v Anglicku. Bola noc väčšina
áut už z prístavu aj odišla. Aj my sme sa vymotávali z prístavu. Náš ďalší
cieľ bol
HIGH WYCOMBE
, kde sme sa mali stretnúť so Sam (našou lektorkou).
Na ceste bolo kopec nápisov "KEEP LEFT". Nebola to zábava ísť autom vľavo.
Vodiča to stále ťahalo napravo, a tak sme boli všetci v pohotovosti aby sme
sa vyhli prípadnej zrážke s protiidúcimi autami. Našťastie hustota premávky
bola minimálna. Podarilo sa nám nájsť tú správnu odbočku. Lenže únava bola
silnejšia ako my, a tak sme sa rozhodli odpočinúť si. A tak sme odbočili
na nejaké parkovisko a snažili sa trochu prespať v aute. Nebolo to nič moc.
Predsa len 4 ľudia v aute, okno sa veľmi nedalo otvoriť lebo vonku bola dosť
zima. Takže zopár hodín na to sme sa rozhodli pokračovať. Do
HIGH WYCOMBE
sme dorazili zhruba okolo 8:00. Je to malé typicky anglické mestečko neďaleko Londýna.
Boli sme dohodnutí so Sam, že sa stretneme pred Tescom. Chvíľu nám trvalo
než sme ho objavili a asi o 9:00 sme sa stretli. Sam sa s nami zvítala.
Rozhodli sme sa najprv isť do kempu. Sam nás doviedla do neďalekého kempu. Bol to
Swiss Farm International Touring & Camping Park.
Lenže počasie sa ukázalo byť typicky anglické a
rozpršalo sa. Báli sme sa postaviť si stany v tom daždi. Vyzeralo, že nebude
dlho pršať a tak sme vyrazili do mesta na kávu s tým, že keď sa vrátime tak
stany postavíme. Lenže keď sme sa vrátili, tak sme nakoniec stany predsa len
postavili v daždi. Začínali sme byť hladní, a tak sme sa v umyvárni riadu
pokúsili stvoriť nejaké jedlo. Celkom sa nám to podarilo. Lenže zistili sme,
že 2 stany sú málo. Sam sa dohodla so svojou sestrou Cathy, ktorá bývala neďaleko
a tá jej doniesla svoj stan. Spolu aj s Cathy sme sa večer ešte vybrali na
vychádzku k neďalekej Temži. Potom Cathy odišla a my sme unavení zaľahli a zaspali.
9.8.1999 - 3.deň
Dnes sme sa konečne poriadne vyspali. Po ďalšie 2 dni sme sa rozhodli pozrieť si
LONDON
. Behať s autom po Londýne sme si ešte netrúfli a tak na radu Sam sme si
kúpili lístok na vlak do Londýna a späť. Malo to tú výhodu, že v cene lístka bolo
i metro v Londýne
. Po príjazde do Londýna sme začali hekticky blúdiť po všetkých
známych pamätihodnostiach. Počasie je typicky anglické. Miestami prší, miestami
je pekne. Počas dažďa sa schovávame v podchodoch. Ľudia sú tu na to zvyknutí,
a tak je možné vidieť ako sa v podchodoch spolu bavia ľudia v oblekoch i robotnici
počas čakania na slnko. Pozreli sme si Hyde Park
, no žiadneho rečníka sme tu nezastihli.
Ďalej Picadilly Circus a dlhšie sme sa zdržali na Trafalgare square. Tu sme museli
čakať na Marcela, lebo ten zháňal po všetkých kníhkupectvách nejaké knihy. A tak
sme si vychutnávali turistov ktorí tu kŕmili holubov. Holuby sú tu zvyknuté na
vykrmovanie a tak je tu bežné vidieť ľudí obsypaných týmito vtákmi. Ďalej sme si
obzreli Big Ben a neďaleký House of Parliament. Lenže to už sme boli hladní a
smädní a tak sme si v jednej s krčiem vychutnali prvé anglické pivo. Na obed sme
sa rozhodli zájsť do Arabskej reštaurácie kde sme si dali zhruba za 5 libier Kebab.
Ale to sa začalo zvečerievať a my unavení sme sa rozhodli isť naspäť do
HIGH WYCOMBE.
10.8.1999 - 4.deň
Dnešný deň sme chceli pokračovať v Londýne. Tak ako včera sme si kúpili lístky
na vlak. Keďže každý mal dnes iné preferencie, tak sme sa dnes rozdelili a dohodli,
že sa stretneme o 15:00 na
Trafalgare square
. Ja som sa dostal na
Oxford street
, kde som zapadol do fantastickej predajne CD titulov. Pripadal som si ako v raji.
Mal som tu možnosť vidieť väčšinu vecí ktoré mi v mojej fonotéke chýbali.
Roger Waters, Syd Barrett, no proste fantázia. A tak som po dlhom rozhodovaní
kúpil zo 3 CD. Predsa len ceny boli podstatne vyššie. Dnes viem že to bola obrovská
chyba a mal som vyčistiť svoj účet a kúpiť čo sa dalo. V rámci kultúry som sa
dostal do
British Museum
. Vstupné bolo zadarmo, ale myslím že by to stálo za to,
i keby som tam nechal zopár libier. Metro, teda
London underground
bolo pre
cestovanie nevyhnutné. I keď tu je metro v podstate veľké bludisko a je bežné,
že musíte prestupovať 3, 4 krát než sa dostanete na miesto kde potrebujete.
Našťastie sme mali k dispozícii plány metra. A tak o 15:00, sme sa všetci postretali,
tak ako sme sa dohodli. Vyhladovaní sme skončili v neďalekej čínskej reštaurácii,
ktorú sme si vyhliadli už včera. Tu sa za 5 libier dalo zjesť, kto koľko zvládal.
A tak sme vyskúšali väčšinu asi z 10 chodov, ktoré sa dali naberať formou švédskych
stolov. Keby tu mali viacej takých zákazníkov ako my, tak by do mesiaca museli
skrachovať. Dobre najedení sme pokračovali v prehliadke Londýna spolu. Pozreli
sme si pevnosť
Tower
, ale len zvonku, lebo sa nám zdalo drahé vstupné. Ďalej sme
si zblízka obzreli
Tower Bridge
. Neďaleko bola zakotvená vojnová loď. To bolo niečo
pre moje technické vzdelanie. Z brehu sme videli na Temži nejakú oceľovú konštrukciu
v tvare polkruhu. Dohadovali sme sa, čo to môže byt. Až na Slovensku sme sa dozvedeli,
že to bola vlastne časť z
London Eye
, najväčšieho čertovho kola na svete. Nejaký
čas nám trvalo, než sme sa dostali k
Buckingham Palace
. Ale i ten sme nakoniec
objavili. V neďalekej krčme sme si dali Aale (nesýtené anglické pivo). Ďalšie pivá
sme si dali ale až v kempe, kde sme sa úplne vyčerpaní večer vrátili. Miestna čašníčka
bola prekvapená keď som jej nechal sprepitné pol libry, a ako som sa neskôr dozvedel,
tak sprepitné sa tu veľmi nevedie. Zhodnotili sme to tak, že Londýn síce nie je
škaredé mesto, ale na dva dni je ho až, až.
11.8.1999 - 5.deň
Dnes chceme pokračovať ďalej na
PERTH
, bydlisko Sam. Predobedom v kempe sme ešte
zastihli zatmenie slnka. Malo tu byť síce výraznejšie ako na Slovensku, ale úplné
zatmenie by bolo možné vidieť, len keby sme išli na úplný juhozápad Britských
ostrovov, a to sme nemali v pláne. I počasie sa umúdrilo. Čakala na dlhá cesta,
tak sme rýchlo zbalili všetky veci a mastili ďalej. Dnes sme prvýkrát čerpali
benzín v Anglicku a bola to teda riadna pálka. Na ďalšej pumpe sme sa rozhodli
najesť a tak sme vpálili do Burger Kingu. Ceny tu boli zaujímavé a tak sme si poskromne
nakúpili len nejakú kávu. Dnes plánujeme nocovať niekde v oblasti
LAKE DISTRICT
. Ten sme našli až na tretí pokus. Buď nám nevyhovovala cena, alebo poloha. Prekvapili
nás i trochu divné spôsoby. V jednom z kempov od nás chceli zálohu 5 libier. V prípade,
že by sme boli hluční, tak by si tuto zálohu nechali. Nakoniec sme zaparkovali v
kempe
PARK CLIFE
. Na večeru sme si spravili puding s mandarínkami a zapili sme
ho Demänovkou. Vyrazili sme do blízkeho mestečka. Tu sa Marcel snažil domácich
presvedčiť o výhodách jazdenia po pravej strane a vpálil si to do krizovatky po
pravej strane. Našťastie sa to obišlo bez kolízie a keď domáci zistili že sme
cudzinci, tak nás nechali v pokoji ísť. Zrejme sú tu na Európanov zvyknutí.
12.8.1999 - 6.deň
Ráno nás prekvapilo pekné počasie. Po prehodnotení našich finančných zásob sme sa
rozhodli nabehnúť na šetrný režim. Navyše sme sa rozhodli že dnes si trochu skúsime
i turistiku. Takže podnikáme prvú malú túru. Rozhodli sme sa dostať k jazeru
WINDERMERE
. Všetko sa zdalo byť v pohode, napodiv som to i zvládal. Najväčší
problém bol nájsť cestu dole k moru. Všade samé ploty a súkromné pozemky.
Až po dlhej ceste plnej slepých uličiek sa nám podarilo nájsť cestu až k moru.
Ešte večer sme si dali malý výstup na malý vršok neďaleko kempu.
13.8.1999 - 7.deň
Cieľom dnešného dna je FORT VILIAM pod
BEN NEVIS
. Ráno bolo typicky anglické
a tak sme skladali stany počas dažďa. Ale ešte stále sa to dá zniesť. Stany
sú zvnútra suché, takže žiadna tragédia. Cesta je pekne upršaná. Po odchode
z kempu sme sa rozhodli ísť s autom do servisu. Marcel tvrdí že ho stále ťahá
napravo. Asi bude pošahaná geometria. V servise sme vyložili väčšinu veci.
Oprava trvala necelú polhodinu a ani tak veľa nestala. Pre istotu sme si
vypýtali blok, skúsime si ho dať vo firme preplatiť. Keďže sme ráno nestihli
urobiť raňajky, tak sme sa snažili kúpiť aspoň chlieb. No vyšlo nám to až
na druhý pokus, lebo v miestnom fast foode nám odmietli chlieb predať. Chlieb
nám nakoniec kúpila Sam, a prikúpila nám i kávu. My vzhľadom na šetrný režim
sme si ju nemohli dovoliť. Vyzeralo to síce dosť blbo, ale káva nám aj tak
chutila. Cestou sme si spravili zastávku u jazera LOCH LOMOND. Vo FORT VILIAM
sme chvíľu uvažovali aj o ubytovaní B&B t.j. Bed and Breakfast. Ale potom, čo
sme zistili že by nás to vyšlo 75 libier, sme sa radšej pohli ďalej a skončili
sme v kempe v
GLEN NEVIS
, priamo pod trasou na
BEN NEVIS
. Počasie sa mení z
minúty na minútu a počas varenia jedla sa bavíme, ako to bude vyzerať zajtra a
či sa nám podarí vyliezť až na vrchol. A tak sme sa poriadne najedli a zaľahli
spať.
14.8.1999 - 8.deň
Z pôvodného plánu vstať o 7:00 rýchlo vzišlo. Nakoniec sme nevstali ani o 8:00,
čo bola ďalšia alternatíva, lebo počasie bolo nič moc. Vstali sme nakoniec
až o 9:30, s tým že sme sa rozhodli dnes isť nakoniec k
LOCH NESS
a zajtra
sa sem vrátime. Ale počas raňajok sa trochu vyjasnilo, a my sme sa nakoniec
rozhodli, že predsa len pôjdeme hore. Sam sa rozhodla zostať dole a strážiť
stany. Náležíte vystrojení sme teda vyrazili na
BEN NEVIS
. Rozhodol som sa ísť
svojím tempom, čo sa mi predtým veľakrát osvedčilo. Ostatní sa ma spočiatku
snažili čakať, ale nakoniec sa po uistení že je všetko OK, stratili ďaleko
predo mnou. Ako som sa neskôr dozvedel, neskôr aj Eva išla svojím tempom,
niekde medzi mnou a zvyškom. Pekné počasie sa medzičasom zhoršilo a striedavo
začalo pršať a vyjasňovať sa. Vyzliekanie a obliekanie bundy mi začínalo liezť
pekne na nervy, ale aspoň sa mi stávalo dobrým dôvodom pre odpočinok. Vo vyšších
polohách sa počasie predsa len ustálilo. Bohužiaľ, do súvislého dažďa a hmly.
Ostatných som stretol asi 15 minút pod vrcholom, keď sa úspešne vracali späť.
Miestni turisti si z počasia evidentne nič nerobili, a tak nebol problém stretnúť
i zopár ľudí v kraťasoch a krátkom tričku. Na vrchol som sa nakoniec dostal a
ani to nebolo až také strašné. Bolo tu naozaj pekne vlhko a poriadna zima.
Urobil som zo 2 vrcholové fotografie, viacej aj tak asi nemalo význam. Len
som si z ruksaku vytiahol a obliekol ďalšie tričko a mastil rýchlo dole.
Cestou ma ešte pre istotu zastihli krúpy. Topánky som mal úplne premočené
ale Gore-texová bunda sa držala v pohode. Keď som došiel do pásma hmly, počasie
sa zlepšilo. Ale začalo to dobre šmýkať a úplne dole som chytil malú krízu.
Ale nakoniec som dorazil do kempu, kde už ostatní dovárali polievku. Až tu
som zistil že ruksak mam plný vody a všetky veci v ňom premočené. Foťák som
našťastie nosil v bunde. Po večeri a sprche sme si zabehli na pivo do blízkej
reštaurácie a potom totálne zničený zaľahli spať.
15.8.1999 - 9.deň
Ráno sme si trochu prispali. Po kvalitných raňajkách sme v polodaždi pobalili
stany a vyrazili na
LOCH NESS
. Za FORT VILIAM na čerpacej stanici, som zistil,
že chýba uzáver od benzínovej nádrže na aute. Najprv sme sa vrátili, že nájdeme
dáky servis a kúpime uzáver tam, ale po návrate sme si uvedomili, že je nedeľa
a nikde nič nekúpime. Našťastie na tej istej čerpačke, kde sme to zistili,
sme nakoniec kúpili univerzálny uzáver a ten nám pasoval. V
LOCH NESS
sme si
kúpili lístky na plavbu po jazere. Postarší pánko nás doviezol na mikrobuse
do blízkeho prístavu a potom nás na lodi vozil asi hodinku po jazere.
Narozprával nám kopec príbehov o hľadaní príšery v jazere. Ukázal nám i
nejaké fotky zo sonaru z minulosti, kde bola vedľa malých bodiek nejaká väčšia
machuľa a okomentoval to so slovami "Netvrdím, že je to príšera, ale ak nie,
tak čo to potom je?". Kemp sme našli zopár kilometrov späť pred
LOCH NESS
. Kemp bola vlastne farma s hygienickými zariadeniami. Hneď vedľa kempu za plotom
behali ovce a kone. Zakiaľ nezačalo pršať, tak sme postavili stany a uvarili dačo
na večeru. Samozrejme tento stav netrval dlho a o krátky čas začalo pršať.
Večer sme dopili posledné zvyšky alkoholu a zahrali si karty.
16.8.1999 - 10.deň
Dnes sme konečne dorazili až do
PERTH-u
, bydliska Sam. Bola to dlhá a únavná cesta.
V kempe neďaleko ulice kde bývala Sam sme si zaplatili 3 noci. Narýchlo sme si
postavili stany a išli sme na návštevu k Sam. Keď bola Sam na návšteve na
Slovensku, tak bývala u Evy. Teraz pre zmenu Eva prespávala u Sam. Tu sme
ukuchtili ryžu s chilli a zaliali sme ju bohato pivom. Navečer sme sa my chlapi
vrátili naspäť do kempu.
17.8.1999 - 11.deň
Sam má dnes narodeniny. Ráno, resp. tesne pred obedom sme prišli ku Sam a
rozdali darčeky. Potom sme vyrazili do
DUNDEE
, za priateľom Sam, Viliamom.
Keď sme sa lepšie zoznámili s Viliamom, zistili sme že je to vcelku pohodový
chalan. Z
DUNDEE
sme vyrazili na neďalekú pláž, tentokrát už s 2 autami
(Sam a Viliam išli vlastným). Dozvedeli sme sa, že občas je tu vídať tuleňov.
Pobehali sme po pláži, ale sľúbených tuleňov sa nám nepodarilo objaviť.
Počasie bolo celkom prijemné, dokonca nepršalo. A tak sme sa rozhodli že
si spravíme barbecue na pláži. V neďalekom obchode sme nakúpili alobal, párky,
chlieb a dáke koreniny. A aby sa nám to lepšie šmýkalo dole krkom, tak sme
prikúpili i dáke to pivo. Z Borisa sa za odborného poradenstva Viliama stal
šéfkuchár a tak za necelú hodinu sme konzumovali prvé pokusy. Žiaľ za veľa
nestáli, ani nie tak Borisovým zavinením, ale skôr kvalitou miestnych párkov,
ktoré za našimi ďaleko zaostávajú. V podstate boli samá múka. Ešteže sme mali
to pivo a nejaké chipsy. Ale i tak sme nakoniec všetko pojedli. Večer sme sa
stretli všetci u Sam, a spravili sme si tu malú improvizovanú oslavu. Tu si
pochvaľoval hlavne Marcel, lebo zistil že majú s Viliamom spoločné témy a
záľuby, a tak ich celý večer horlivo prediskutovávali.
18.8.1999 - 12.deň
Je streda a nás dnes čaká výlet do
EDINBURGH-u
. Toto mesto ma nadchlo viacej
ako samotný
LONDON
. Mesto je plné života a má svoju vlastnú atmosféru. Navyše
sa tu dnes koná
Tatoo festival
, čo je vlastne nejaká vojenská prehliadka na
nádvorí miestneho hradu. Všade naokolo sa konajú na uliciach divadelné
predstavenia, predávajú sa suveníry, proste to mesto naozaj žije. My sme
si tu pozreli jeden z miestnych kostolov, navštívili sme stredisko remesiel.
Pobehali sme po miestnych kníhkupectvách a predajniach CD, kde sme ešte
dokúpili zopár suvenírov. Takisto sme si pozreli miestnu galériu. Dobre
vyhladovaní, sme si kúpili výbornú rybu so zemiakmi (Fish & Chips). A
samozrejme po obede sme pokračovali návštevou miestnej krčmy. Na večer sme
si kúpili lístky na
Tatoo festival
. Ten sa začal po 20. hodine. Na nádvorie
hradu sa valili davy ľudí. Ale všetko bolo perfektne zorganizované a tak sme
po chvíli čakania sedeli na tribúne, špeciálne vyrobenej pre túto príležitosť.
Táto bola okolo celého nádvoria. Pomaly sa začalo stmievať. V tom zhasli všetky
svetla, a osvetlené (fakľami) ostalo len priečelie hradu. Nádvorie pod nami
bolo úplne v tme. Ale to už sa z tej tmy ozvali typické škótske gajdy.
Pomaly sa rozsvietilo svetlo a na nádvorí bol nastúpený orchester škótskych
piperov. Myslím že začínali škótskou hymnou. Potom po krátkom uvítaní sa
postupne predviedli všetky zložky škótskej armády (samozrejme v historických
kostýmoch), prekladané hudobnými vystúpeniami. Bolo to naozaj perfektne
pripravené. A hlavne záver bol strhujúci. Predstavte si nádvorie plne piperov
a nádherný zvuk niekoľkých stovák škótskych gájd. To treba proste zažiť,
až človeku prechádzala po tele husia koža. Po vystúpení sme sa pomaly vybrali
naspäť do kempu. Tu sme dorazili pred polnocou.
19.8.1999 - 13.deň
Dnes je náš posledný deň v Škótsku. Robíme si tak trochu pohodový deň a
pomaly sa chystáme na náročnú cestu naspäť. Navštívili sme zámok v
STIRLING-u
. Najzaujímavejší z neho bol sprievodca, ktorý tu skôr pôsobil ako
showman v typickom Škótskom odeve. Samotný zámok bol dosť rozhasený, ale
bolo to spôsobené tým, že sa tu robili úpravy časti zámku, ktorá nebola
momentálne dostupná. Zrejme škóti vedia zarobiť na všetkom. Večer sme u
Sam spravili rozlúčkový večierok. Dali sme dokopy zvyšok voľných peňazí,
v Tescu nakúpili nejaké pivá. Boris neodolal a kúpil si ešte nejaké Aale
pivo (nesýtené pivo, varené podľa tradície). Najprv, aby nám lepšie chutilo,
sme si trochu vyrazili na vychádzku do neďalekého lesíka. Tu sme sa
vybláznili na detskom ihrisku a pohojdali sme sa na hojdačkách. Sam sa
zahrala na požiarnika a podarilo sa jej uhasiť menší zárodok požiaru,
tlejúceho v kroví pri ceste. Po návrate sme sa rozhodli objednať si na
jedenie Čínu, priamo ku Sam. Tak sme si každý vybrali z menu a Sam to za
nás objednala. Jedlo dorazilo asi za 45 minút, ale stalo to za to.
Kura na citróne, alebo kura v sladkokyslej omáčke bolo naozaj fantastické.
Ani sme to nakoniec všetko nezvládali pojesť. Popíjali sme pivko, trocha
pokecali. O polnoci sme sa vrátili do kempu a zaliezli spať.
20.8.1999 - 14.deň
Ráno sme sa zobudili do prekvapujúco pekného počasia. Celu noc nepršalo
a svietilo slnko. Na raňajky sme si netradične urobili výborné špagety.
Keďže ich bolo veľmi veľa, tak sa nám ich nepodarilo zjesť. Pobalili
sme si veci a do fľaše sme zarobili asi liter silnej čiernej kávy na
cestu. Sam s Evou prišli popoludní. Chvíľu sme ešte zmätkovali s balením,
ale nakoniec sme všetko úspešne pobalili. Rozlúčili sme sa so Sam a
vyrazili na cestu. Cez Škótsko a Anglicko to mal odšoférovať Boris
a v Európe mal nastúpiť za volant Marcel. Ten zatiaľ povinne spal na
zadnom sedadle a nechal si ískať od Evy pre lepší spánok. Ja som sa
stal hlavným navigátorom. Vyrazili sme asi o pol druhej a pred polnocou
sme šťastne dorazili do
DOVER-u
. Mali sme síce veľké problémy po ceste,
ale tie sa netýkali ani tak dopravy ako snahy nájsť urgentne nejaké
odpočívadlo s toaletou. Na
trajekte
sme okúsili po prvýkrát anglickú
kuchyňu a dali sme si pravý Lamb steak (jahňací). Asi hodinu sme blúdili
po Duty Free shope, kým sa nám podarilo minúť zvyšné libry. Ja som vsadil
na francúzsky koňak, ostatní pokúpili nejaké keksy a cukríky.
21.8.1999 - 15.deň
V
CALAIS-e
nastúpil za volant Marcel a z Evy sa stal navigátor. Ja som sedel
s Borisom vzadu. Priznám sa že som sa trochu bál, lebo vždy keď som sa pozrel
do spätného zrkadla, tak som videl Marcelove klipkajúce oči. Ale Marcel našťastie
nezaspal. O siedmej sme už boli v Nemecku a to za volant zase nastúpil Boris
a ten to potiahol až na Slovensko. Bola to naozaj únavná trasa. V Rakúsku
sme pred hranicami poblúdili v miestnych dedinkách, nakoľko sa Borisovi
podarilo za Viedňou zle odbočiť. Až neskôr sa priznal, že to bol úmysel,
lebo chcel nájsť nový prechod v KITSEE. Ale to už sme čoskoro úspešne dorazili
na Slovensko. Najprv sme vyložili Evu v Petržalke. Potom Marcel vyložil nás
v meste a on pokračoval ďalej. A potom už sme len spali a spali.
|
