Rodina Švajdlenkova obrázok
Rodina Švajdlenkova obrázok
Hlavné menu
Štatistika stránok
TOPlist.sk

TOPlist.cz


Website Force

7.8.1999 - 21.8.1999

Veľkú Britániu som navštívil spolu s priateľmi, s ktorými sme navštevovali kurzy angličtiny na FCE certifikát. Náš sprievodca Anglickom a hlavne Škótskom bola lektorka z tohto kurzu. Sam je z Perthu a pomohla nám spoznať jej krásnu zem.

Prípravy

Keď som chodil na angličtinu, mali sme dobrú lektorku zo Škótska. Keď sa vrátila do Škótska, tak sme si ešte dopisovali a v roku 1998 sme ju pozvali na Slovensko na Donovaly. Bolo jej tu celkom fajn, a tak sme tak zo srandy nadhodili, či ona nepozve pre zmenu nás do UK. Bolo to naozaj myslené nezištne, ale Sam súhlasila. A tak sme sa rozhodli, že ju ďalší rok navštívime. Partia z Islandu sa trocha zmenila, namiesto Hildy a Emila mala ísť s nami kamarátka Eva. Lenže problém nastal, keď sme sa rozhodovali akým spôsobom sa vôbec do UK dostať. Poznáte to, pre našinca je tam dosť draho, takže sme si chceli zobrať zo sebou aj nejaké potraviny. Prespávať sme sa rozhodli po kempoch. A samozrejme aj samotné cestovanie po UK vlakmi a pod. nám pripadalo dosť drahé. Tak sme sa rozhodli ísť do UK autom. Lenže nikto z nás auto nevlastnil, takže sme museli nájsť náhradné riešenie. Zisťovali sme si ceny v požičovniach, ale aj túto možnosť sme nakoniec zavrhli. Nakoniec som sa rozhodol požičať auto z mojej firmy. Dalo sa požičať za celkom slušných podmienok a vyzeralo to nádejne. A tak sa dozvedel o našich plánoch môj kolega Marcel. Zopár krajín už mal pobehaných tiež, a keď sa nás popýtal, či sa nemôže pridať, tak sme ho pripísali do zoznamu účastníkov. Samozrejme tým sa nám automaticky zmenšili náklady, lebo teraz sme ich už delili štyrmi. Dopravu sme teda mali vyriešenú, zostava bola jasná a bolo treba začať plánovať jednotlivé miesta, ktoré sme chceli vidieť. A tak sme sa zopárkrát stretli, dumali nad mapou, vedľa nejaké tie údaje vytlačené z internetu a už sme spisovali zaujímavé miesta. Keď sme sa zhruba zhodli, tak sme na internete cez web.route.de naplánovali trasu do UK a späť. Tým sme sa dopracovali k približným kilometrom a aj prípadným nákladom na cestu. Potom sa dohodli na približnom termíne. Chceli sme isť na 3 týždne, začiatkom augusta. Ďalšou starosťou bolo vybavenie víz. Zohnali sme si potrebné informácie. Trochu bol problém, dať dokopy všetky papiere, ale nakoniec sa nám to podarilo. A tak sme si odstáli od skorého rana radu na víza pred ambasádou a po absolvovaní pohovorov sme dostali úspešne víza. Blížil sa termín a my sme sa rozhodli začať robiť ďalšie prípravy. Ale vtedy sme sa dozvedeli smutnú novinu, že z firemného auta nakoniec nebude nič. Poznáte to pomaly všetko pripravene a nakoniec z toho vzíde. Ale nakoniec sa predsa len Marcelovi podarilo dohodnúť vo firme auto, ale žiaľ len na 2 týždne. A tak síce neochotne, ale predsa len sme skresali plán navštívených miest a pripravili si približný rozpis jedla na 2 týždne. Dohodli sme sa že všetci prespíme v Bratislave na našom byte a tak sme ešte večer pozvážali všetok materiál a ľudí k nám na byt. Pred bytom sme odparkovali našu Škodu Felíciu Kombi. A tam sme večer zaspávali, plní očakávaní.

7.8.1999 - 1.deň

Ráno sme si dali budíček na siedmu. Nejaký čas nám trvalo kým sme poznášali veci do auta. Rozdelili sme si úlohy. Boris vodič, ja navigátor a na zadnom sedadle sedel vodič Marcel a navigátor Eva. Na spolujazdcovom mieste už sme mali pripravený autoatlas Európy a papiere o trase, vytlačené z Internetu. Ešte sme sa zastavili cestou v potravinách, kde sme nakúpili potrebné Pikao, a smerovali cez Petržalku na Berg. V Petržalke sme ešte na pumpe načerpali plnú nádrž a dofúkali pneumatiky. Rozhodli sme sa po telefonickej konzultácii dokúpiť olej, lebo sa hladina blížila ku spodnej ryske. To že je Kombi trocha dlhšie sme sa presvedčili na neďalekom parkovisku, kde sme ťukli Škodu 120. Našťastie to bol len dotyk bez následkov a tak sme pokračovali ďalej smer BERG. O 9:00 sme úspešne prešli cez BERG, a šliapali sme ďalej na VIEDEN a LINZ. Do Nemecka sme prešli cez PASSAU. Colníkov sme tu ani nevideli, predsa len v rámci EU to bola už pohoda. Pokračovali sme cez REGENSGBURG, NURNBERG, FRANKFURT a KOLN do Holandska. Po nemeckých diaľniciach sme mohli isť bez obmedzenia a tak sme šliapali 150 a 160 km/h. Krajiny Beneluxu sme prefičali cez AACHEN, LIEGE, GENT a BRUGGE. Náš konečný cieľ na európskom kontinente bol CALAIS vo Francúzsku, skadiaľ sme mali trajektom prejsť do DOVER-u v Anglicku. Robili sme len krátke prestávky na odpočívadlách a na pumpách. Vo Francúzsku som sa dostal za volant i ja, ale to bol môj posledný pokus za volantom, nakoľko keď som predbiehal na diaľnici asi pol hodiny kamión a dovtedy veselá nálada v aute sa dala porovnať s atmosférou na cintoríne, tak ma ostatní presvedčili, že budem len náhradný vodič a ako navigátor som rozhodne lepší. Ešte pred CALAIS sme zistili že nemáme medzinárodnú poznávaciu značku. A tak sme na papier zmochlali perom SK urobili okolo elipsu, a tento nalepili z vnútornej strany na okno. Do CALAIS sme dorazili okolo polnoci. Po zhodnotení situácie sme sa rozhodli kúpiť si lístok na trajekt od spoločnosti P&O. O krátky čas nato sme sa nalodili a čakali na odchod z pevniny. Od tej sme odrazili o 1:30. Ten nás mal preplaviť cez kanál.

8.8.1999 - 2.deň

Na trajekte sme trochu pobehali po obchodoch. Témou číslo 1 boli imigrační úradníci v DOVER-i . Doma sme počuli hotové story o tom ako otáčajú ľudí v prístave, bez udania dôvodu. Už pri vybavovaní víz sme sa trochu báli. A tak sme sa dohadovali čo si tak asi pozrieme v Európe, ak nás otočia. Do DOVER-u sme dorazili pred 03:00. Bola tma len v diaľke boli vidieť biele pobrežné skaly DOVER-u . A tak s malou dušičkou sme sa po vylodení z trajektu zaradili do pruhu pre No EU autá. Pred námi stálo len 1 alebo 2 autá, a na rozdiel od vedľajších pruhov, kde autá len plynulo prechádzali, tu sme museli ostať stáť. Nakoniec sme vyplnili len nejaké formuláre a pustili nás ďalej. Až teraz sme oddýchli. Dokázali sme to a sme v Anglicku. Bola noc väčšina áut už z prístavu aj odišla. Aj my sme sa vymotávali z prístavu. Náš ďalší cieľ bol HIGH WYCOMBE , kde sme sa mali stretnúť so Sam (našou lektorkou). Na ceste bolo kopec nápisov "KEEP LEFT". Nebola to zábava ísť autom vľavo. Vodiča to stále ťahalo napravo, a tak sme boli všetci v pohotovosti aby sme sa vyhli prípadnej zrážke s protiidúcimi autami. Našťastie hustota premávky bola minimálna. Podarilo sa nám nájsť tú správnu odbočku. Lenže únava bola silnejšia ako my, a tak sme sa rozhodli odpočinúť si. A tak sme odbočili na nejaké parkovisko a snažili sa trochu prespať v aute. Nebolo to nič moc. Predsa len 4 ľudia v aute, okno sa veľmi nedalo otvoriť lebo vonku bola dosť zima. Takže zopár hodín na to sme sa rozhodli pokračovať. Do HIGH WYCOMBE sme dorazili zhruba okolo 8:00. Je to malé typicky anglické mestečko neďaleko Londýna. Boli sme dohodnutí so Sam, že sa stretneme pred Tescom. Chvíľu nám trvalo než sme ho objavili a asi o 9:00 sme sa stretli. Sam sa s nami zvítala. Rozhodli sme sa najprv isť do kempu. Sam nás doviedla do neďalekého kempu. Bol to Swiss Farm International Touring & Camping Park. Lenže počasie sa ukázalo byť typicky anglické a rozpršalo sa. Báli sme sa postaviť si stany v tom daždi. Vyzeralo, že nebude dlho pršať a tak sme vyrazili do mesta na kávu s tým, že keď sa vrátime tak stany postavíme. Lenže keď sme sa vrátili, tak sme nakoniec stany predsa len postavili v daždi. Začínali sme byť hladní, a tak sme sa v umyvárni riadu pokúsili stvoriť nejaké jedlo. Celkom sa nám to podarilo. Lenže zistili sme, že 2 stany sú málo. Sam sa dohodla so svojou sestrou Cathy, ktorá bývala neďaleko a tá jej doniesla svoj stan. Spolu aj s Cathy sme sa večer ešte vybrali na vychádzku k neďalekej Temži. Potom Cathy odišla a my sme unavení zaľahli a zaspali.

9.8.1999 - 3.deň

Dnes sme sa konečne poriadne vyspali. Po ďalšie 2 dni sme sa rozhodli pozrieť si LONDON . Behať s autom po Londýne sme si ešte netrúfli a tak na radu Sam sme si kúpili lístok na vlak do Londýna a späť. Malo to tú výhodu, že v cene lístka bolo i metro v Londýne . Po príjazde do Londýna sme začali hekticky blúdiť po všetkých známych pamätihodnostiach. Počasie je typicky anglické. Miestami prší, miestami je pekne. Počas dažďa sa schovávame v podchodoch. Ľudia sú tu na to zvyknutí, a tak je možné vidieť ako sa v podchodoch spolu bavia ľudia v oblekoch i robotnici počas čakania na slnko. Pozreli sme si Hyde Park , no žiadneho rečníka sme tu nezastihli. Ďalej Picadilly Circus a dlhšie sme sa zdržali na Trafalgare square. Tu sme museli čakať na Marcela, lebo ten zháňal po všetkých kníhkupectvách nejaké knihy. A tak sme si vychutnávali turistov ktorí tu kŕmili holubov. Holuby sú tu zvyknuté na vykrmovanie a tak je tu bežné vidieť ľudí obsypaných týmito vtákmi. Ďalej sme si obzreli Big Ben a neďaleký House of Parliament. Lenže to už sme boli hladní a smädní a tak sme si v jednej s krčiem vychutnali prvé anglické pivo. Na obed sme sa rozhodli zájsť do Arabskej reštaurácie kde sme si dali zhruba za 5 libier Kebab. Ale to sa začalo zvečerievať a my unavení sme sa rozhodli isť naspäť do HIGH WYCOMBE.

10.8.1999 - 4.deň

Dnešný deň sme chceli pokračovať v Londýne. Tak ako včera sme si kúpili lístky na vlak. Keďže každý mal dnes iné preferencie, tak sme sa dnes rozdelili a dohodli, že sa stretneme o 15:00 na Trafalgare square . Ja som sa dostal na Oxford street , kde som zapadol do fantastickej predajne CD titulov. Pripadal som si ako v raji. Mal som tu možnosť vidieť väčšinu vecí ktoré mi v mojej fonotéke chýbali. Roger Waters, Syd Barrett, no proste fantázia. A tak som po dlhom rozhodovaní kúpil zo 3 CD. Predsa len ceny boli podstatne vyššie. Dnes viem že to bola obrovská chyba a mal som vyčistiť svoj účet a kúpiť čo sa dalo. V rámci kultúry som sa dostal do British Museum . Vstupné bolo zadarmo, ale myslím že by to stálo za to, i keby som tam nechal zopár libier. Metro, teda London underground bolo pre cestovanie nevyhnutné. I keď tu je metro v podstate veľké bludisko a je bežné, že musíte prestupovať 3, 4 krát než sa dostanete na miesto kde potrebujete. Našťastie sme mali k dispozícii plány metra. A tak o 15:00, sme sa všetci postretali, tak ako sme sa dohodli. Vyhladovaní sme skončili v neďalekej čínskej reštaurácii, ktorú sme si vyhliadli už včera. Tu sa za 5 libier dalo zjesť, kto koľko zvládal. A tak sme vyskúšali väčšinu asi z 10 chodov, ktoré sa dali naberať formou švédskych stolov. Keby tu mali viacej takých zákazníkov ako my, tak by do mesiaca museli skrachovať. Dobre najedení sme pokračovali v prehliadke Londýna spolu. Pozreli sme si pevnosť Tower , ale len zvonku, lebo sa nám zdalo drahé vstupné. Ďalej sme si zblízka obzreli Tower Bridge . Neďaleko bola zakotvená vojnová loď. To bolo niečo pre moje technické vzdelanie. Z brehu sme videli na Temži nejakú oceľovú konštrukciu v tvare polkruhu. Dohadovali sme sa, čo to môže byt. Až na Slovensku sme sa dozvedeli, že to bola vlastne časť z London Eye , najväčšieho čertovho kola na svete. Nejaký čas nám trvalo, než sme sa dostali k Buckingham Palace . Ale i ten sme nakoniec objavili. V neďalekej krčme sme si dali Aale (nesýtené anglické pivo). Ďalšie pivá sme si dali ale až v kempe, kde sme sa úplne vyčerpaní večer vrátili. Miestna čašníčka bola prekvapená keď som jej nechal sprepitné pol libry, a ako som sa neskôr dozvedel, tak sprepitné sa tu veľmi nevedie. Zhodnotili sme to tak, že Londýn síce nie je škaredé mesto, ale na dva dni je ho až, až.

11.8.1999 - 5.deň

Dnes chceme pokračovať ďalej na PERTH , bydlisko Sam. Predobedom v kempe sme ešte zastihli zatmenie slnka. Malo tu byť síce výraznejšie ako na Slovensku, ale úplné zatmenie by bolo možné vidieť, len keby sme išli na úplný juhozápad Britských ostrovov, a to sme nemali v pláne. I počasie sa umúdrilo. Čakala na dlhá cesta, tak sme rýchlo zbalili všetky veci a mastili ďalej. Dnes sme prvýkrát čerpali benzín v Anglicku a bola to teda riadna pálka. Na ďalšej pumpe sme sa rozhodli najesť a tak sme vpálili do Burger Kingu. Ceny tu boli zaujímavé a tak sme si poskromne nakúpili len nejakú kávu. Dnes plánujeme nocovať niekde v oblasti LAKE DISTRICT . Ten sme našli až na tretí pokus. Buď nám nevyhovovala cena, alebo poloha. Prekvapili nás i trochu divné spôsoby. V jednom z kempov od nás chceli zálohu 5 libier. V prípade, že by sme boli hluční, tak by si tuto zálohu nechali. Nakoniec sme zaparkovali v kempe PARK CLIFE . Na večeru sme si spravili puding s mandarínkami a zapili sme ho Demänovkou. Vyrazili sme do blízkeho mestečka. Tu sa Marcel snažil domácich presvedčiť o výhodách jazdenia po pravej strane a vpálil si to do krizovatky po pravej strane. Našťastie sa to obišlo bez kolízie a keď domáci zistili že sme cudzinci, tak nás nechali v pokoji ísť. Zrejme sú tu na Európanov zvyknutí.

12.8.1999 - 6.deň

Ráno nás prekvapilo pekné počasie. Po prehodnotení našich finančných zásob sme sa rozhodli nabehnúť na šetrný režim. Navyše sme sa rozhodli že dnes si trochu skúsime i turistiku. Takže podnikáme prvú malú túru. Rozhodli sme sa dostať k jazeru WINDERMERE . Všetko sa zdalo byť v pohode, napodiv som to i zvládal. Najväčší problém bol nájsť cestu dole k moru. Všade samé ploty a súkromné pozemky. Až po dlhej ceste plnej slepých uličiek sa nám podarilo nájsť cestu až k moru. Ešte večer sme si dali malý výstup na malý vršok neďaleko kempu.

13.8.1999 - 7.deň

Cieľom dnešného dna je FORT VILIAM pod BEN NEVIS . Ráno bolo typicky anglické a tak sme skladali stany počas dažďa. Ale ešte stále sa to dá zniesť. Stany sú zvnútra suché, takže žiadna tragédia. Cesta je pekne upršaná. Po odchode z kempu sme sa rozhodli ísť s autom do servisu. Marcel tvrdí že ho stále ťahá napravo. Asi bude pošahaná geometria. V servise sme vyložili väčšinu veci. Oprava trvala necelú polhodinu a ani tak veľa nestala. Pre istotu sme si vypýtali blok, skúsime si ho dať vo firme preplatiť. Keďže sme ráno nestihli urobiť raňajky, tak sme sa snažili kúpiť aspoň chlieb. No vyšlo nám to až na druhý pokus, lebo v miestnom fast foode nám odmietli chlieb predať. Chlieb nám nakoniec kúpila Sam, a prikúpila nám i kávu. My vzhľadom na šetrný režim sme si ju nemohli dovoliť. Vyzeralo to síce dosť blbo, ale káva nám aj tak chutila. Cestou sme si spravili zastávku u jazera LOCH LOMOND. Vo FORT VILIAM sme chvíľu uvažovali aj o ubytovaní B&B t.j. Bed and Breakfast. Ale potom, čo sme zistili že by nás to vyšlo 75 libier, sme sa radšej pohli ďalej a skončili sme v kempe v GLEN NEVIS , priamo pod trasou na BEN NEVIS . Počasie sa mení z minúty na minútu a počas varenia jedla sa bavíme, ako to bude vyzerať zajtra a či sa nám podarí vyliezť až na vrchol. A tak sme sa poriadne najedli a zaľahli spať.

14.8.1999 - 8.deň

Z pôvodného plánu vstať o 7:00 rýchlo vzišlo. Nakoniec sme nevstali ani o 8:00, čo bola ďalšia alternatíva, lebo počasie bolo nič moc. Vstali sme nakoniec až o 9:30, s tým že sme sa rozhodli dnes isť nakoniec k LOCH NESS a zajtra sa sem vrátime. Ale počas raňajok sa trochu vyjasnilo, a my sme sa nakoniec rozhodli, že predsa len pôjdeme hore. Sam sa rozhodla zostať dole a strážiť stany. Náležíte vystrojení sme teda vyrazili na BEN NEVIS . Rozhodol som sa ísť svojím tempom, čo sa mi predtým veľakrát osvedčilo. Ostatní sa ma spočiatku snažili čakať, ale nakoniec sa po uistení že je všetko OK, stratili ďaleko predo mnou. Ako som sa neskôr dozvedel, neskôr aj Eva išla svojím tempom, niekde medzi mnou a zvyškom. Pekné počasie sa medzičasom zhoršilo a striedavo začalo pršať a vyjasňovať sa. Vyzliekanie a obliekanie bundy mi začínalo liezť pekne na nervy, ale aspoň sa mi stávalo dobrým dôvodom pre odpočinok. Vo vyšších polohách sa počasie predsa len ustálilo. Bohužiaľ, do súvislého dažďa a hmly. Ostatných som stretol asi 15 minút pod vrcholom, keď sa úspešne vracali späť. Miestni turisti si z počasia evidentne nič nerobili, a tak nebol problém stretnúť i zopár ľudí v kraťasoch a krátkom tričku. Na vrchol som sa nakoniec dostal a ani to nebolo až také strašné. Bolo tu naozaj pekne vlhko a poriadna zima. Urobil som zo 2 vrcholové fotografie, viacej aj tak asi nemalo význam. Len som si z ruksaku vytiahol a obliekol ďalšie tričko a mastil rýchlo dole. Cestou ma ešte pre istotu zastihli krúpy. Topánky som mal úplne premočené ale Gore-texová bunda sa držala v pohode. Keď som došiel do pásma hmly, počasie sa zlepšilo. Ale začalo to dobre šmýkať a úplne dole som chytil malú krízu. Ale nakoniec som dorazil do kempu, kde už ostatní dovárali polievku. Až tu som zistil že ruksak mam plný vody a všetky veci v ňom premočené. Foťák som našťastie nosil v bunde. Po večeri a sprche sme si zabehli na pivo do blízkej reštaurácie a potom totálne zničený zaľahli spať.

15.8.1999 - 9.deň

Ráno sme si trochu prispali. Po kvalitných raňajkách sme v polodaždi pobalili stany a vyrazili na LOCH NESS . Za FORT VILIAM na čerpacej stanici, som zistil, že chýba uzáver od benzínovej nádrže na aute. Najprv sme sa vrátili, že nájdeme dáky servis a kúpime uzáver tam, ale po návrate sme si uvedomili, že je nedeľa a nikde nič nekúpime. Našťastie na tej istej čerpačke, kde sme to zistili, sme nakoniec kúpili univerzálny uzáver a ten nám pasoval. V LOCH NESS sme si kúpili lístky na plavbu po jazere. Postarší pánko nás doviezol na mikrobuse do blízkeho prístavu a potom nás na lodi vozil asi hodinku po jazere. Narozprával nám kopec príbehov o hľadaní príšery v jazere. Ukázal nám i nejaké fotky zo sonaru z minulosti, kde bola vedľa malých bodiek nejaká väčšia machuľa a okomentoval to so slovami "Netvrdím, že je to príšera, ale ak nie, tak čo to potom je?". Kemp sme našli zopár kilometrov späť pred LOCH NESS . Kemp bola vlastne farma s hygienickými zariadeniami. Hneď vedľa kempu za plotom behali ovce a kone. Zakiaľ nezačalo pršať, tak sme postavili stany a uvarili dačo na večeru. Samozrejme tento stav netrval dlho a o krátky čas začalo pršať. Večer sme dopili posledné zvyšky alkoholu a zahrali si karty.

16.8.1999 - 10.deň

Dnes sme konečne dorazili až do PERTH-u , bydliska Sam. Bola to dlhá a únavná cesta. V kempe neďaleko ulice kde bývala Sam sme si zaplatili 3 noci. Narýchlo sme si postavili stany a išli sme na návštevu k Sam. Keď bola Sam na návšteve na Slovensku, tak bývala u Evy. Teraz pre zmenu Eva prespávala u Sam. Tu sme ukuchtili ryžu s chilli a zaliali sme ju bohato pivom. Navečer sme sa my chlapi vrátili naspäť do kempu.

17.8.1999 - 11.deň

Sam má dnes narodeniny. Ráno, resp. tesne pred obedom sme prišli ku Sam a rozdali darčeky. Potom sme vyrazili do DUNDEE , za priateľom Sam, Viliamom. Keď sme sa lepšie zoznámili s Viliamom, zistili sme že je to vcelku pohodový chalan. Z DUNDEE sme vyrazili na neďalekú pláž, tentokrát už s 2 autami (Sam a Viliam išli vlastným). Dozvedeli sme sa, že občas je tu vídať tuleňov. Pobehali sme po pláži, ale sľúbených tuleňov sa nám nepodarilo objaviť. Počasie bolo celkom prijemné, dokonca nepršalo. A tak sme sa rozhodli že si spravíme barbecue na pláži. V neďalekom obchode sme nakúpili alobal, párky, chlieb a dáke koreniny. A aby sa nám to lepšie šmýkalo dole krkom, tak sme prikúpili i dáke to pivo. Z Borisa sa za odborného poradenstva Viliama stal šéfkuchár a tak za necelú hodinu sme konzumovali prvé pokusy. Žiaľ za veľa nestáli, ani nie tak Borisovým zavinením, ale skôr kvalitou miestnych párkov, ktoré za našimi ďaleko zaostávajú. V podstate boli samá múka. Ešteže sme mali to pivo a nejaké chipsy. Ale i tak sme nakoniec všetko pojedli. Večer sme sa stretli všetci u Sam, a spravili sme si tu malú improvizovanú oslavu. Tu si pochvaľoval hlavne Marcel, lebo zistil že majú s Viliamom spoločné témy a záľuby, a tak ich celý večer horlivo prediskutovávali.

18.8.1999 - 12.deň

Je streda a nás dnes čaká výlet do EDINBURGH-u . Toto mesto ma nadchlo viacej ako samotný LONDON . Mesto je plné života a má svoju vlastnú atmosféru. Navyše sa tu dnes koná Tatoo festival , čo je vlastne nejaká vojenská prehliadka na nádvorí miestneho hradu. Všade naokolo sa konajú na uliciach divadelné predstavenia, predávajú sa suveníry, proste to mesto naozaj žije. My sme si tu pozreli jeden z miestnych kostolov, navštívili sme stredisko remesiel. Pobehali sme po miestnych kníhkupectvách a predajniach CD, kde sme ešte dokúpili zopár suvenírov. Takisto sme si pozreli miestnu galériu. Dobre vyhladovaní, sme si kúpili výbornú rybu so zemiakmi (Fish & Chips). A samozrejme po obede sme pokračovali návštevou miestnej krčmy. Na večer sme si kúpili lístky na Tatoo festival . Ten sa začal po 20. hodine. Na nádvorie hradu sa valili davy ľudí. Ale všetko bolo perfektne zorganizované a tak sme po chvíli čakania sedeli na tribúne, špeciálne vyrobenej pre túto príležitosť. Táto bola okolo celého nádvoria. Pomaly sa začalo stmievať. V tom zhasli všetky svetla, a osvetlené (fakľami) ostalo len priečelie hradu. Nádvorie pod nami bolo úplne v tme. Ale to už sa z tej tmy ozvali typické škótske gajdy. Pomaly sa rozsvietilo svetlo a na nádvorí bol nastúpený orchester škótskych piperov. Myslím že začínali škótskou hymnou. Potom po krátkom uvítaní sa postupne predviedli všetky zložky škótskej armády (samozrejme v historických kostýmoch), prekladané hudobnými vystúpeniami. Bolo to naozaj perfektne pripravené. A hlavne záver bol strhujúci. Predstavte si nádvorie plne piperov a nádherný zvuk niekoľkých stovák škótskych gájd. To treba proste zažiť, až človeku prechádzala po tele husia koža. Po vystúpení sme sa pomaly vybrali naspäť do kempu. Tu sme dorazili pred polnocou.

19.8.1999 - 13.deň

Dnes je náš posledný deň v Škótsku. Robíme si tak trochu pohodový deň a pomaly sa chystáme na náročnú cestu naspäť. Navštívili sme zámok v STIRLING-u . Najzaujímavejší z neho bol sprievodca, ktorý tu skôr pôsobil ako showman v typickom Škótskom odeve. Samotný zámok bol dosť rozhasený, ale bolo to spôsobené tým, že sa tu robili úpravy časti zámku, ktorá nebola momentálne dostupná. Zrejme škóti vedia zarobiť na všetkom. Večer sme u Sam spravili rozlúčkový večierok. Dali sme dokopy zvyšok voľných peňazí, v Tescu nakúpili nejaké pivá. Boris neodolal a kúpil si ešte nejaké Aale pivo (nesýtené pivo, varené podľa tradície). Najprv, aby nám lepšie chutilo, sme si trochu vyrazili na vychádzku do neďalekého lesíka. Tu sme sa vybláznili na detskom ihrisku a pohojdali sme sa na hojdačkách. Sam sa zahrala na požiarnika a podarilo sa jej uhasiť menší zárodok požiaru, tlejúceho v kroví pri ceste. Po návrate sme sa rozhodli objednať si na jedenie Čínu, priamo ku Sam. Tak sme si každý vybrali z menu a Sam to za nás objednala. Jedlo dorazilo asi za 45 minút, ale stalo to za to. Kura na citróne, alebo kura v sladkokyslej omáčke bolo naozaj fantastické. Ani sme to nakoniec všetko nezvládali pojesť. Popíjali sme pivko, trocha pokecali. O polnoci sme sa vrátili do kempu a zaliezli spať.

20.8.1999 - 14.deň

Ráno sme sa zobudili do prekvapujúco pekného počasia. Celu noc nepršalo a svietilo slnko. Na raňajky sme si netradične urobili výborné špagety. Keďže ich bolo veľmi veľa, tak sa nám ich nepodarilo zjesť. Pobalili sme si veci a do fľaše sme zarobili asi liter silnej čiernej kávy na cestu. Sam s Evou prišli popoludní. Chvíľu sme ešte zmätkovali s balením, ale nakoniec sme všetko úspešne pobalili. Rozlúčili sme sa so Sam a vyrazili na cestu. Cez Škótsko a Anglicko to mal odšoférovať Boris a v Európe mal nastúpiť za volant Marcel. Ten zatiaľ povinne spal na zadnom sedadle a nechal si ískať od Evy pre lepší spánok. Ja som sa stal hlavným navigátorom. Vyrazili sme asi o pol druhej a pred polnocou sme šťastne dorazili do DOVER-u . Mali sme síce veľké problémy po ceste, ale tie sa netýkali ani tak dopravy ako snahy nájsť urgentne nejaké odpočívadlo s toaletou. Na trajekte sme okúsili po prvýkrát anglickú kuchyňu a dali sme si pravý Lamb steak (jahňací). Asi hodinu sme blúdili po Duty Free shope, kým sa nám podarilo minúť zvyšné libry. Ja som vsadil na francúzsky koňak, ostatní pokúpili nejaké keksy a cukríky.

21.8.1999 - 15.deň

V CALAIS-e nastúpil za volant Marcel a z Evy sa stal navigátor. Ja som sedel s Borisom vzadu. Priznám sa že som sa trochu bál, lebo vždy keď som sa pozrel do spätného zrkadla, tak som videl Marcelove klipkajúce oči. Ale Marcel našťastie nezaspal. O siedmej sme už boli v Nemecku a to za volant zase nastúpil Boris a ten to potiahol až na Slovensko. Bola to naozaj únavná trasa. V Rakúsku sme pred hranicami poblúdili v miestnych dedinkách, nakoľko sa Borisovi podarilo za Viedňou zle odbočiť. Až neskôr sa priznal, že to bol úmysel, lebo chcel nájsť nový prechod v KITSEE. Ale to už sme čoskoro úspešne dorazili na Slovensko. Najprv sme vyložili Evu v Petržalke. Potom Marcel vyložil nás v meste a on pokračoval ďalej. A potom už sme len spali a spali.

Preparations

Bez popisu

Calais

Bez popisu

Crossing Channel with ship

Bez popisu
Bez popisu

Dover

Bez popisu
Bez popisu

High Wycombe

Bez popisu
Bez popisu

London

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Lake District

Bez popisu
Bez popisu

Royal Lochnagar distillery

Bez popisu
Bez popisu

Camp Park Cliffe

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Lake Windermere

Bez popisu
Bez popisu

Glen Nevis

Bez popisu
Bez popisu

Ben Nevis

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Highlands

Bez popisu

Loch Ness

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Perth

Bez popisu
Bez popisu

Barbecue near Dundee

Bez popisu
Bez popisu

Edinburgh

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Edinburgh - Tatoo Festival

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Stirling castle

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Juraj Švajdlenka fotografia
Moje meno je Juraj Švajdlenka a som autorom týchto stránok. Verím, že budete spokojní s obsahom týchto stránok.
Ak máte nejaké otázky ohľadom týchto stránok, kľudne mi napíšte na túto adresu:

svajdlenka@gmail.com
© 2006 sk.svajdlenka.com - Stránky rodiny Švajdlenkovej