Rodina Švajdlenkova obrázok
Rodina Švajdlenkova obrázok
Hlavné menu
Štatistika stránok
TOPlist.sk

TOPlist.cz


Website Force

14.7.2001 - 18.7.2001

Cesta popri Dunaji z Passau do Bratislavy bola naša o rok posunutá svadobná cesta. Do Passau sme sa doviezli vlakom z Bruck-u. Naspäť sme už išli s bicyklami. Na bicykloch sme strávili 5 dní a najazdili sme asi 450 km. Túto trasu môžeme len doporučiť.

Prípravy

Ako to celé začalo? Najprv som sa v máji oženil. No a keďže sme si s manželkou nevybavili žiadnu svadobnú cestu vopred, tak sme o svadobnej ceste začali uvažovať až po svadbe. A keďže svadba stojí nejaké peniaze, a na vybavovanie dovolenky cez cestovku už bolo dosť neskoro, tak sme sa rozhodli ísť na dovolenku svojpomocne, a podľa možnosti niekde bližšie, aby sme neohrozili náš začínajúci rodinný rozpočet. Uvažovali sme o viacerých možnostiach. A tak raz, keď sme šlapali na bicykli popri Dunaji do Čuňova, prišla na pretras i trasa Passau - Bratislava na bicykli popri Dunaji. Túto trasu ponúkalo viacero cestoviek ako nenáročnú rodinnú dovolenku. Ja som už o nej premýšľal dávnejšie. Tak sme sa rozhodli, že to skúsime na vlastnú päsť. Prípravy neboli náročné. Najprv sme museli nájsť vhodný termín. Po prekonzultovaní dátumu dovolenky s našimi zamestnávateľmi sme sa rozhodli vyraziť v polovici júla. Obidvaja sme si zabookovali po dva týždne dovolenky. Ďalším bodom bola doprava. Ako jediné rozumné riešenie sa nám doprava nás i s bicyklami vlakom do Passau. Naspäť sme chceli ísť vlastnými silami na bicykloch. Lenže... Ako som zistil na internete, preprava bicyklov vlakom je možná v rámci Slovenska, mimo hraníc je to individuálne. A tak sme sa na hlavnej stanici dozvedeli, že sa máme informovať na stanici v Bratislave-Petržalke a naopak. Proste Kocúrkovo. A tak sme sa stihli pohádať na informáciách obidvoch železničných staníc. Nakoniec sme sa rozhodli, že si ešte pred cestou spravíme výlet na bicykloch do BRÜCK-u, kde by sme museli tak, či tak prestupovať a poinformovať sa na možnosti prevozu bicyklov priamo v Rakúsku. Spravili sme si pekný výlet cez víkend, a za pol dňa sme dorazili do BRÜCK-u. Tu sme po krátkom čase našli "Bahnhof" a lámanou angličtinou sme si zistili že s bicyklami nie je vôbec žiaden problém. Dokonca nám rezervovali miesto vo vlaku pre nás, i pre bicykle. No proste super. Stačilo prísť pol hodiny pred odchodom vlaku a dokúpiť si lístky. Týmto pádom sme dopravu mali vyriešenú. Ešte sme museli dať dokopy bicykle, dokúpiť nosič pre Angeliku a zopár drobností. Potraviny sme zredukovali na müssli tyčinky. Podarilo sa nám ešte na Slovensku kúpiť cyklistickú mapu DonauRadweg Passau-Hainburg, takže už nás naozaj nič nemohlo prekvapiť. Ostatné veci, ako stravu sme sa rozhodli už doriešiť operatívne na mieste. Takisto kempy boli na mape pekne vyznačené, takže i s nocovaním by nemal byť problém. Večer pred odchodom sme nabalili bicykle. Všetky veci sa nám zmestili do tašiek na zadné nosiče. Len stan a spacáky sme si pripli na vrch tašiek. Ešte večer sme nabalené bicykle pre istotu trochu aj vonku odskúšali a zaľahli sme spať.

14.7.2001 - 1.deň

Vstávali sme veľmi skoro. Do BRÜCK-u je to okolo 40 km a my sme tam museli doraziť pred 10:00, aby sme stihli vlak. Nakoľko sme ešte nevedeli, ako sa nám pôjde tak sme si dali dostatočnú časovú rezervu. Cestou sme prechádzali okolo zámku v ROHRAU. Šliapalo sa nám vcelku dobre, počasie bolo nádherné, nefúkalo, a my sme to v pohode dorazili do BRÜCK-u. Kúpili sme si lístky. Tie nás vyšli spolu na 1200 ATS. Ostávalo nám ešte vyše hodiny času, tak sme zašli do miestneho parku. Tu sme si dobre odpočinuli a naraňajkovali sa. V miestnej fontáne plávali kapry a obzreli sme si zblízka dáky pomník, ešte z obdobia vojny. Ale ešte stále nám ostávalo dosť času, tak sme zabehli po cestičke do lesa, vedľa parku. Tu sme objavili miestne kasárne. Pol hodinu pred odchodom vlaku, už sme boli naspäť na stanici. Krátko nato prišiel vlak. Ako sme zistili, mali sme nasadnúť do prvého vagóna. Trochu sme sa báli, ako to bude vyriešené s bicyklami. Neradi by sme ich púšťali z očí. Nakoniec to však bolo vyriešené úplne perfektne. Vagón bol rozdelený na 2 polovice sklenenou stenou. V prvej časti boli stojany pre bicykle, a v druhej časti boli sedadlá pre cestujúcich s týmito bicyklami, pekne podľa miestenky. Po celý čas sme mohli v kľude sedieť a pritom mať bicykle na očiach. Cestu sme si krátili sledovaním okolia a študovaním mapy. Do PASSAU sme dorazili poobede. Riadne sa oteplilo a keď sme vystúpili, tak nám začalo byť poriadne horko. V informáciách na stanici sme si zohnali plán PASSAU a rozhodli sme sa tu trochu poobzerať. Kemp, kde sme chceli prespať, bol len nejakých 15 km a my sme mali dosť času. Prešli sme si historickú časť a dostali sme sa i k sútoku riek Dunaj a Inn. Bolo to vlastne symbolické východzie miesto nasej trasy. Neďaleko sútoku bol rozložený dáky cirkus a tak sme sa tu prepletali medzi davmi ľudí. Keďže bolo veľmi horúco, rozhodli sme sa vyraziť z PASSAU čo najskôr. Z asfaltových ulíc sálalo teplo, a tak sme radšej vyrazili popri Dunaji, smer Bratislava. Predsa len mierny vánok, prijemne ochladený riekou, bol podstatne príjemnejší ako toto horko. Chvíľu nám trvalo, než sme sa zorientovali. Vyrazili sme pravou stranou Dunaja. Cestou sme prešli cez vyľudnenú colnicu. Až tu sme pochopili, že sme vlastne boli až v Nemecku a až teraz sme prešli do Rakúska. Do kempu OBERNZELL sme dorazili asi o 18. hodine. Ešte bolo kopec svetla a neboli sme veľmi unavení a tak sme sa rozhodli pokračovať. Ďalší kemp bol v ENGELHARTSZELL. V podstate i prvý kemp bol v pohode, ale tento bol úplne perfektný. Bol to ohradený priestor s výhľadom priamo na rieku, a jeho súčasťou bol i 25 m bazén. Samozrejme pre nás zdarma. Navyše tu skoro nikoho nebolo, takže bazén bol skoro cely pre nás. Kemp nás vyšiel na 105 ATS, čo bola výborná cena, ako sme neskôr zistili. Postavili sme si stan, nahádzali do neho potrebné veci. Bicykle sme si priviazali k blízkemu stromu. Kapsy sme nechali na bicykloch. Nemuseli sme sa báť, že nám ich niekto ukradne. Potom, čo sme sa prezliekli do plaviek, osprchovali v prijemnej ľadovej vode, zapadli sme do bazénu. Tu sme sa plahočili aspoň hodinu. Ešte pred spaním sme sa zhodli na tom, že dnešný deň nám vyšiel naozaj výborne.

Najazdených km za tento deň : 72.89 km


15.7.2001 - 2.deň

Ráno bolo nádherné počasie. Dobre sme sa vyspali. Osprchovali sme sa. Vyzeralo to na slnečno a tak sme sa dobre namazali krémom a nasadili šiltovky. Než sme zbalili stany a naložili všetko na bicykle, bolo 9 hodín. Pomaly sme vyrazili. Chvíľu nám trvalo než sme sa rozbehli, ale postupne sme sa dostali do pohodového tempa cez 20 km za hodinu. Miestami bolo dobre horúco, ale cyklistický chodník prechádzal aj pomedzi stromami, takže sa tu dalo prijemne schladiť. Pekné bolo, že všetci Rakúšania, čo nás míňali, tam alebo späť, a bolo ich tu veru hojne, nás svorne zdravili svojim tradičným "Grüss Gott". Čoskoro sme si na to zvykli a samozrejme sme im poctivo odzdravovali. Dosť často okolo nás prechádzali kompletné rodiny aj s deťmi, či už na malých bicykloch, prípadne tých najmenších mali usadených v špeciálnych prívesoch (kočiaroch) za bicyklom. Okolie bolo nádherné a išlo sa nám v pohode. Jediným problém bolo, že sme si nezobrali dosť vody. Tú sme si však nakoniec doplnili v kempe v mestečku SCHLOGEN. Našou ďalšou zastávkou bol ASCHACH. Tu sme prišli poobede a boli sme už dobre hladní. Navyše začínalo byť dobre horúco. Chvíľu sme sa na lavičke rozhodovali, čo ďalej. Nakoniec sme sa tu rozhodli najesť a na chvíľu si odpočinúť. Našli sme malú čínsku reštauráciu. Vonku sme si opreli bicykle a zaliezli sme dnu. Okolie vyzeralo tak na 3. cenovú skupinu u nás. Najprv sme si chceli vybrať dáke menu, ale keďže bol víkend, tak sa menu nekonalo. Ale aj tak sme sa celkom dobre naobedovali a vyšlo nás to na 194 ATS. Len okolo nás lietalo trochu viacej múch. Dobre najedení sme vyrazili ďalej. S plným bruchom sa nám spočiatku nešliapalo veľmi dobre. Vo WILHERING-u cyklistická trasa na našej strane podľa mapy končila a jediný spôsob, ako sa dalo prejsť na druhú stranu bola kompa. Ako sme zistili až na mieste, tak platená. Zaujímavé bolo, že pri prístave pre kompu, bola informačná tabula a na nej rozkvitnuté muškáty. Chvíľu sme premýšľali kto sa tu o ne stará. U nás by som im dával životnosť tak jeden týždeň. Muškáty v tejto časti Rakúska sú snáď na každom okne. Nuž, ale my sme sa museli rozhodnúť, čo ďalej. Jediný most sme prešvihli ešte za ASCHACH-om a tam už sa nám vrátiť nechcelo. A platiť za kompu tiež nie. Jedine čo nám zostávalo bolo pokračovať na LINZ po tejto strane Dunaja. Bolo dobre horúco a cesta po asfaltke, ktorá sa miestami odkláňala od Dunaja nebola práve najpríjemnejšia. Do LINZ-u sme dorazili práve v tom najväčšom horku. Prešli sme cez prvý most na ktorý sme narazili na druhú stranu. V momente, keď sme prechádzali peši totálne vyšťavení z horka, tak nás míňal turisticky vláčik, akási miestna atrakcia. Za mostom sme sa nasmerovali k Dunaja, a odpočinuli si trochu v tieni mosta. Neďaleko sme objavili informačné stredisko, tak sme si v ňom nabrali nejaké materiály. A zhodou okolnosti sme tu zase narazili na cirkus. A tak sme okolo cirkusu, tentokrát dobre veľkého, smerovali von z LINZ-u. Dostali sme sa na nejakú obdobu cyklistickej trasy smerom na Čuňovo u nás v Bratislave, čo nám pripomínala i hustota cyklistov. Našťastie jej časť viedla cez rozsiahly park, kde bolo zase chvíľu príjemnejšie. Neskôr, pomaly sa prepletajúc, v absolútnom horku sme sa dostali za LINZ-om k nejakému jazeru. A ako sme zistili, tu sa snáď nachádzala polovica ľudí z LINZ-u. Ale to nám vôbec nevadilo. Bolo to presne to, čo sme potrebovali. Úspešne sme sa prezliekli do plaviek, bicykle sme opreli o blízku lavičku, osprchovali sme sa v sprche (mimochodom totálne studenej) a postupne sme sa vystriedali vo vode. Nechceli sme ísť obidvaja, lebo sme si chceli dávať pozor na veci. Ale každopádne to bolo prijemné schladenie. Vždy ten, čo nebol vo vode sa chladil pod sprchou a naopak. Tu sme nakoniec strávili takú dobrú hodinku a keď sme vyrazili, tak už ani tak nepražilo slnko. Kemp sme si vyhliadli v AU a ten bol ešte nejakých 30 km pred nami. Za LINZ-om už cesta miestami viedla i popri hlavnej ceste, a začínal tu byť aj trochu kopcovitý terén. Teda relatívne, lebo v podstate sme väčšinu času mali Dunaj na dohľad. Prechádzali sme menšie mestečká ST.GEORGEN a MAUTHAUSEN. Vedeli sme čo to o histórii tohto mestečka, ale nemali sme chuť pátrať po nejakých pozostatkoch z tohto obdobia. Prechádzať priamo medzi domami bola síce príjemná zmena, ale na druhú stranu boli v centrách ulice väčšinou z mačacích hláv, takže nás to dobre drncalo. Našim cieľom pre dnešok bol AU. Tu sa nachádzali 2 kempy. Ten prvý nás veľmi nepresvedčil a tak sme zapadli až do toho druhého. Tu sme dorazili okolo ôsmej. Vyšiel nás na 130 ATS, čo bolo celkom v pohode. Navyše bol väčší ako ten prvý a aj lepšie situovaný. Dobre zničení, sme si postavili stan a osprchovali sa. To nás trochu prebralo. Ešte sme teda zašli k miestnemu bufetu kde som do seba nalial zo 2 pivka, s čím mi Angelika nakoniec pomohla. Zaľahli sme zničení k zaslúženému spánku.

Najazdených km za tento deň : 100.72 km


16.7.2001 - 3.deň

Ráno sme vyrazili už o 7. hodine, lebo sme sa chceli vyvarovať jazde v najväčšom horku. Naše zadky si pomaly začínali sťažovať a tak sme si postupne podkladali na sedadlá uteráky, čo nám trochu pomáhalo. A to sme mali obidvaja na sebe vypolstrované cyklistické kraťasy. Prechádzali sme po ľavej strane Dunaja. Naše výkony sa začali trochu kaziť. Postupne sme začali spomaľovať. Prešli sme cez GREIN. Za ním to ale s nami začínalo ísť dolu vodou. Navyše začalo trochu pofukovať a tak to začínalo byť čoraz namáhavejšie. Hlavne Angelika začala doslovne trpieť. Keď si začala spievať a odrátavať kilometre, tak som vedel, že je zle. Asi 13 km pred mestom YBBS zastavila a zosadla s tým, že už ďalej nevládze a zaľahla na brehu do trávy. Najprv som si myslel, že ju to po pol hodine prejde, ale vyzeralo to byť vážnejšie. Trochu jej pomohlo, keď som jej natrel nohy alpovým masážnym krémom, ktorý sme mali zo sebou. Zatiaľ sme okrem tyčiniek toho veľa dnes nepojedli. Skúsili sme pomaly pokračovať ďalej. Vo WEINS som Angeliku presvedčil, že keď chce energiu vydávať, tak musí aj nejakú prijímať a zapadli sme do miestnej Billy. Tu sme urobili nákup asi za 200 ATS a na neďalekom odpočívadle sme si sadli na lavičku a dobre sa nadlabali. Natreli sme si chlieb Nutelou, a takto sme snáď zjedli polovicu chleba. Zapili sme to ľadovým čajom. Hneď začal byť svet okolo nás krajší a my sme po malom odpočinku vyrazili ďalej. Masáž nôh a príjem energie Angelike dokonale pomohol a začala šliapať ako vymenená. Prešli sme cez YBBS a pokračovali ďalej. To však začalo pomaly pršať. Prešli sme cez MARIA TAFERL a vo WEITENEGG-u sme prešli na pravú stranu Dunaja po hrádzi elektrárne. Chvíľu nám to trvalo, než sa nám ju podarilo nájsť, lebo značenie tu nebolo nič moc, a viackrát sme odbočili do slepých uličiek. Keď sme sa dostali na hrádzu, tak to najprv vyzeralo tak, že sa cez ňu nedá prejsť, ale nakoniec sme našli nejakú železnú bránku a šťastne sme prešli. Spočiatku jemné mrholenie začínalo naberať na intenzite. Po prechode na druhú stranu sme sa ocitli prakticky pri MELK-u. Za MELK-om sme si chvíľu odpočinuli a v malom obchodíku sme si kúpili náš prvý suvenír. Ten sa nachádzal v SCHONBUHEL-i. Po dlhom premýšľaní sme si kúpili sovu, ktorá mení farbu podľa počasia. Keďže začalo pršať a mraky nevyzerali, že by sa chceli rozísť, rozhodli sme sa zapadnúť do najbližšieho kempu. Najprv sme si rozbalili stan. Keď sme išli zaplatiť, zistili sme že kemp stoji až 150 ATS. Navyše nebol bohvieako vybavený, takže sme aj chvíľu premýšľali či tu predsa len zostaneme. Na tejto strane Dunaja, však žiadny kemp na okolí nebol, tak sme sa rozhodli zostať. Večer prestalo pršať, takže nás to potom aj mrzelo. Navyše kemp bol hneď pri ceste, od cesty oddelený len živým plotom, takže bol aj dosť hlučný. V kempe sme boli v podstate už o 17.hodine a tak sme sa len tak vyvaľovali a vegetili až do večera.

Najazdených km za tento deň : 82.09 km


17.7.2001 - 4.deň

Po včerajšku sme boli dobre vyspatí a odpočinutí. Z kempu vyrážame o 8:30. Je síce zamračené, ale už neprší. Takže sa nám spočiatku dobre šliapalo. Teda až na výjazd z kempu. Lebo tu bol pred nami poriadny stupák. Pokračujeme po pravej strane Dunaja. Prechádzame okolo zrúcaniny AGGSTEIN. Cestou cez les objavujeme múzeum starej vojenskej techniky. Ešte je zavreté ale aj vonku je nejaká technika. A tak sa aspoň odfotografujeme pri tanku z 2.svetovej vojny. Ďalej ideme popri meste DURNSTEIN a prichádzame do mestečka KREMS. Po odchode z KREMS-u sa nám však počasie zhoršilo a začalo jemne pršať. Nie je zatiaľ veľmi zima, a nám sa napodiv i v tomto daždi dobre šliape. Sme už prakticky na rovinách, vietor nám fúka od chrbta. To že nám postupne premokajú topánky, nie je až také strašné. Asi 10 km za KREMS-om však dážď zosilnel a my sme sa snažili nájsť nejaký úkryt pre nás a naše bicykle. Nakoniec sme našli malú krčmičku v drevenom domčeku a za ňou bol malý areál s dreveným pódiom a hľadiskom. A toto pódium bolo pre nás ako stvorene. Tu sme sa usadili i s bicyklami. Bolo 12:15 a tak sme túto prestávku využili na náš obed. Ešte sme mali nejaké zásoby tak sme si dali tradičný chlieb z Nutelou. Prezliekli sme sa, hodili sme na seba nejaké bundy, ale i tak nám začalo byt chladnejšie. A tak sme sa rozhodli zaliezť do krčmy a dali sme si čaj a kávu. Podľa mapy sme zistili že ďalší kemp je v ZWENTENDORF-e čo bolo len nejakých 10 až 15 km. Ale po ňom bol ďalší kemp až v KLOSTERNEUBURG-u pri Viedni, ktorý je posledný smerom na Bratislavu. Rozhodli sme sa že prejdeme do ZWENTENDORF-u a tam sa rozhodneme ako ďalej. Káva a čaj nás dobre zohriali, i dážď trocha poľavil, tak sme sa rozhodli pokračovať. Cestou I napriek dažďu sa nám stále išlo výborne. 17 km za KREMS-om sme narazili na jurský park. Teda na park so sadrovými sochami jašterov. Navyše tu bol smerník so vzdialenosťami do zopár najväčších miest sveta. Tu sme sa dozvedeli, že napríklad do New Yorku je to odtiaľ len 11400 km, co nás naozaj potešilo. O 14:15 sme dorazili do kempu. No on to ani veľmi kemp nebol. Skôr to bol areál veľkým ihriskom. Keďže zase pršalo, tak sme sa odstavili na nejakú terasu miestneho futbalového klubu a tuná sme študovali mapu. Na zakempovanie je stále skoro, a ďalší kemp je ďaleko. Za sebou sme mali okolo 60 km. Navyše sa nám šliapalo celkom dobre. A tak i napriek počasiu sme sa rozhodli pokračovať. Ušli sme len zopár kilometrov a zase sa rozpršalo. Zostali sme stať na terase obchodného domu. Za chvíľu dorazila cela rodinka Talianov. Bicykle od najväčších po najmenšie. Navyše otec mal za sebou zavesený prives s najmenším prírastkom. Dali sa za pol hodiny do kopy a vyrazili ďalej. A tak sme pokračovali aj my. Trasa viedla cez dedinky a začala sa odkláňať od Dunaja. Aby sme mali istotu že nepoblúdime, tak sme začali častejšie kontrolovať mapu. O 16.10 sme dorazili do TULLN. Za sebou sme mali 77 km a kemp bol stále ďaleko pred nami. Tu sme si dali dlhší odpočinok. Predsa len bolo lepšie počasie na prechádzky po meste. A tak sme si pozreli miestny kostolík. Z TULLN sme vyrazili o 17:30 a pokračovali smerom do kempu. Dážď sa miestami zmierňoval a miestami pridával na intenzite. Ale to už sme ho začali ignorovať. Do kempu sme si to vyrátali podľa mapy na nejakých 25 km. Postupne prestávalo pršať a začali sa trhať mraky. Ako sme sa blížili ku KLOSTERNEUBURG-u tak sa trasa začala zase odkláňať od Dunaja. Dunaj tu má zopár mŕtvych ramien a Rakúšania, predpokladám že väčšinou tí z Viedne si tu z toho spravili chatovú oblasť. Videli sme tu chatky všetkých druhov, od tých najmenších až po honosné vily. Samozrejme tu začala hustnúť civilizácia a tak sme si museli dávať väčší pozor. Navyše to bol jediný kemp po ceste a tak sme ho nesmeli minúť. Podľa cyklokomputera sme už mali byt pri ňom, a stále nič. Všade okolo nás po vlhkej ceste boli slimáky, takže ešte aj na tích sme si museli dávať pozor. Aj napriek tomu nám asi dvaja skončili pod kolesami. Začínali sme byt trochu nervózni lebo sa nám zdalo, že sme kemp prešvihli. Blížili sme sa ku Viedni, okolo začala viesť hlavná cesta i železnica. Našťastie sme kemp po nejakých 5 km predsa len našli. Bol to zatiaľ najväčší kemp, v akom sme spali. Bolo 20:00 keď sme do neho dorazili. Na recepcii nám povedali že si máme kľudne postaviť stan a že máme zaplatiť až ráno. Zistili sme, že kemp stojí 190 ATS. Bolo to dosť, ale boli sme pri Viedni a navyše kemp bol výborne vybavený. Rátali sme s podobnou sumou. Prekontrolovali sme stav našich peňazí. Zajtra sme mali doraziť do Bratislavy a tak sme si mohli ľahko zrátať, koľko ešte máme voľných peňazí. I keď sme si odložili peniaze na kemp, stále nám nejaké zostali, a tak sme sa rozhodli dať si v reštaurácii poriadnu večeru. A tak sme zapadli do jednej z nich. Boli sme síce oblečení, tak ako sme zosadli z bicyklov, ale bolo to v pohode. Neboli sme jediní. Keď už sme boli pred Viedňou, tak sme si dali Wienner Snitzel. Bol výborný, bolo to 2 riadne kusy rezňa a my sme si ho vyslovene vychutnali. Ja som ho zalial pivkom, Angelika džúsom. Dobre najedení sme vyšli von, odviazali bicykle a našli si dobré miesto. Postavili sme si stan, prezliekli sa, osprchovali a totálne unavení zaľahli spať.

Najazdených km za tento deň : 106.69 km


18.7.2001 - 5.deň

Dnes vyrážame skorej. Ideme cez WIEN a to určite zaberie nejaký čas. Navyše je úplne jasno, takže bude určite horúco. Išiel som zaplatiť za stan na recepciu, ale nikto tam nebol. Otvárali až neskoršie. Tak sme nakoniec nezaplatili. Trochu nás potešili ušetrené peniaze, ale na druhú stranu nám to bolo aj trochu ľúto. Kemp bol dobre vybavený a myslím že bol hodný ceny 190 ATS. A tak sme pokračovali ďalej smerom na WIEN. Keď sme dorazili do mesta, ešte sa len prebúdzalo. Mali sme problém sa z neho vôbec vymotať. Nakoniec sme si rozmysleli prípadnú návštevu Viedne, rozhodli sme sa že si ju necháme na nejaký iný výlet. Rozhodli sme sa prejsť na druhú stranu Dunaja. Značenie tu začalo byť neprehľadné, resp. chýbalo. Navyše sa tu Dunaj rozdelil a pribudli k nemu bočné kanály, takže to začínalo byt neprehľadné. Potom, čo sme pri jednom pokuse prejsť na druhú stranu Dunaja zlyhali, skúšali sme sa popýtať staršieho pána na perfektne vybavenom bicykli. A milý pánko nelenil, sadol na bicykel a vyviedol nás až hore na most na druhú stranu. Po tom čo sme sa dostali na koniec cyklistickej trasy na tejto strane, ocitli sme sa na nádvorí jednej z tisícov kaviarni. Tu sme si chvíľu odpočinuli a preštudovali mapu. Kaviarne ešte len pripravovali na otvorenie. Rozhodli sme sa spoľahnúť na vlastný úsudok a pokračovať popri Dunaji ďalej po ľavej strane, a podľa možnosti sa napojiť na cyklistickú trasu. Neskôr sme si nevšimli že sa dostávame do pasce, nakoľko sa nám po ľavej ruke zjavil ďalší kanál. A po pár kilometroch sme zistili, že sa pripája k Dunaju a nie je možné cez neho prejsť. Tak sme sa museli vrátiť a prejsť na druhú stranu kanála na jeho slepom konci. Ale to už sme vedeli, kde sa presne na mape nachádzame. Znovu sme sa napojili na cyklistický chodník a situácia začala byt prehľadnejšia. Navyše sme už boli na okraji Viedne. Slnko začínalo pomaly pripekať, a nám vyhovovalo, že sme neboli obklopený asfaltkami a betónovými blokmi mesta. Nebolo tu už ani veľa ľudí. Sem tam sme minuli nejakého rybára, či pomalšieho cyklistu. Vtom sme ale spozorneli. Jeden z rybárov, ktorého sme míňali bol úplne vyzlečený. Najprv sme si neboli úplne istý, až potom čo sme minuli ďalšieho rybára, podobne vyzlečeného, sme sa v tomto utvrdili. Ale to už začalo podobne vyzlečených ľudí pribúdať, nielen mužov, ale i žien. Potom sme podľa nejakej tabule zistili, že tu je komunita nudistov. Nuž oko sme potešili a pokračovali ďalej. Za Viedňou sme sa pokochali prechádzajúc okolo marhuľových sadov. Väčšina stromov naokolo bola obsypaná čerstvými marhuľami. Zjedli sme asi zo 2 a boli naozaj výborné. Slnko začínalo pomaly pripekať a cesta začínala byt jednotvárnejšia. Väčšia časť cesty sa podobala na hrádzu popri Dunaji smerom do Čuňova. T.j. vyvýšená hrádza z jednej strany Dunaj, z druhej strany les. Takže sme len šliapali vpred. Prechádzali sme cez mestečko ORTH. To už sme vedeli že sa blížime. Do HAINBURG-u sme dorazili o 13:30. Tu sme za zvyšné peniaze, čo sme ušetrili na kempe, kúpili zopár čokolád a sladkosti pre rodinu ako suveníry. Trochu sme sa báli, keď sme nechali vonku odstavene bicykle s vecami, predsa len už sme boli blízko Slovenska. Ale nič nám nezmizlo a my sme pokračovali k domovu. Cestu sme už poznali dokonale. Slnko pražilo ostošesť, a my sme sa už nevedeli dočkať kedy dorazíme domov. Hranice sme prešli bez problémov. Z hraníc to bolo už len nejakých 7 km. Domov sme prišli o 15:15. Vtiahli sme bicykle do bytu a hnali sa pod príjemnú chladivú sprchu. Potom sme zasadli do kresiel v obývačke trochu si odpočinuli a príjemne unavení sme vybaľovali veci z bicyklov. Takže zvládli sme to. Bolo to síce krátke, ale i tak sme boli radi že už sme doma.

Najazdených km za tento deň : 84.31 km


Shots from Danube trip

Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu
Bez popisu

Juraj Švajdlenka fotografia
Moje meno je Juraj Švajdlenka a som autorom týchto stránok. Verím, že budete spokojní s obsahom týchto stránok.
Ak máte nejaké otázky ohľadom týchto stránok, kľudne mi napíšte na túto adresu:

svajdlenka@gmail.com
© 2006 sk.svajdlenka.com - Stránky rodiny Švajdlenkovej