Cesta popri Dunaji z Passau do Bratislavy bola naša
o rok posunutá svadobná cesta. Do Passau sme sa doviezli vlakom
z Bruck-u. Naspäť sme už išli s bicyklami. Na bicykloch sme
strávili 5 dní a najazdili sme asi 450 km. Túto trasu môžeme
len doporučiť.
Prípravy
Ako to celé začalo? Najprv som sa v máji oženil. No a keďže sme si s
manželkou nevybavili žiadnu svadobnú cestu vopred, tak sme o svadobnej ceste
začali uvažovať až po svadbe. A keďže svadba stojí nejaké peniaze, a na
vybavovanie dovolenky cez cestovku už bolo dosť neskoro, tak sme sa rozhodli
ísť na dovolenku svojpomocne, a podľa možnosti niekde bližšie, aby sme neohrozili
náš začínajúci rodinný rozpočet. Uvažovali sme o viacerých možnostiach. A tak raz,
keď sme šlapali na bicykli popri Dunaji do Čuňova, prišla na pretras i trasa
Passau - Bratislava na bicykli popri Dunaji. Túto trasu ponúkalo viacero cestoviek
ako nenáročnú rodinnú dovolenku. Ja som už o nej premýšľal dávnejšie. Tak sme
sa rozhodli, že to skúsime na vlastnú päsť. Prípravy neboli náročné. Najprv sme
museli nájsť vhodný termín. Po prekonzultovaní dátumu dovolenky s našimi
zamestnávateľmi sme sa rozhodli vyraziť v polovici júla. Obidvaja sme si
zabookovali po dva týždne dovolenky. Ďalším bodom bola doprava. Ako jediné
rozumné riešenie sa nám doprava nás i s bicyklami vlakom do Passau. Naspäť
sme chceli ísť vlastnými silami na bicykloch. Lenže... Ako som zistil na internete,
preprava bicyklov vlakom je možná v rámci Slovenska, mimo hraníc je to individuálne.
A tak sme sa na hlavnej stanici dozvedeli, že sa máme informovať na stanici v
Bratislave-Petržalke a naopak. Proste Kocúrkovo. A tak sme sa stihli pohádať
na informáciách obidvoch železničných staníc. Nakoniec sme sa rozhodli, že si ešte pred
cestou spravíme výlet na bicykloch do BRÜCK-u, kde by sme museli tak, či tak
prestupovať a poinformovať sa na možnosti prevozu bicyklov priamo v Rakúsku.
Spravili sme si pekný výlet cez víkend, a za pol dňa sme dorazili do
BRÜCK-u. Tu sme po krátkom čase našli "Bahnhof" a lámanou angličtinou sme si zistili že s
bicyklami nie je vôbec žiaden problém. Dokonca nám rezervovali miesto vo
vlaku pre nás, i pre bicykle. No proste super. Stačilo prísť pol hodiny pred
odchodom vlaku a dokúpiť si lístky. Týmto pádom sme dopravu mali vyriešenú. Ešte
sme museli dať dokopy bicykle, dokúpiť nosič pre Angeliku a zopár drobností.
Potraviny sme zredukovali na müssli tyčinky. Podarilo sa nám ešte na Slovensku kúpiť
cyklistickú mapu DonauRadweg Passau-Hainburg, takže už nás naozaj
nič nemohlo prekvapiť. Ostatné veci, ako stravu sme sa rozhodli už doriešiť
operatívne na mieste. Takisto kempy boli na mape pekne vyznačené, takže i s
nocovaním by nemal byť problém. Večer pred odchodom sme nabalili bicykle.
Všetky veci sa nám zmestili do tašiek na zadné nosiče. Len stan a spacáky sme si
pripli na vrch tašiek. Ešte večer sme nabalené bicykle pre istotu
trochu aj vonku odskúšali a zaľahli sme spať.
14.7.2001 - 1.deň
Vstávali sme veľmi skoro. Do BRÜCK-u je to okolo 40 km a my sme tam museli
doraziť pred 10:00, aby sme stihli vlak. Nakoľko sme ešte nevedeli, ako sa nám
pôjde tak sme si dali dostatočnú časovú rezervu. Cestou sme prechádzali okolo
zámku v ROHRAU. Šliapalo sa nám vcelku dobre, počasie bolo nádherné, nefúkalo,
a my sme to v pohode dorazili do BRÜCK-u. Kúpili sme si
lístky. Tie nás vyšli spolu na 1200 ATS. Ostávalo nám ešte vyše
hodiny času, tak sme zašli do miestneho parku.
Tu sme si dobre odpočinuli a naraňajkovali sa. V miestnej fontáne
plávali kapry a obzreli sme si zblízka dáky pomník, ešte z obdobia
vojny. Ale ešte stále nám ostávalo dosť času, tak sme zabehli po cestičke
do lesa, vedľa parku. Tu sme objavili miestne kasárne. Pol hodinu pred odchodom
vlaku, už sme boli naspäť na stanici. Krátko nato prišiel vlak. Ako sme
zistili, mali sme nasadnúť do prvého vagóna. Trochu sme sa báli, ako to bude
vyriešené s bicyklami. Neradi by sme ich púšťali z očí. Nakoniec to však bolo
vyriešené úplne perfektne. Vagón bol rozdelený na 2 polovice sklenenou stenou.
V prvej časti boli stojany pre bicykle, a v druhej časti boli sedadlá pre
cestujúcich s týmito bicyklami, pekne podľa miestenky. Po celý čas sme mohli
v kľude sedieť a pritom mať bicykle na očiach. Cestu sme si krátili sledovaním
okolia a študovaním mapy. Do PASSAU sme dorazili poobede. Riadne sa oteplilo
a keď sme vystúpili, tak nám začalo byť poriadne horko. V informáciách na
stanici sme si zohnali plán PASSAU a rozhodli sme sa tu trochu poobzerať. Kemp,
kde sme chceli prespať, bol len nejakých 15 km a my sme mali dosť času.
Prešli sme si historickú časť a dostali sme sa i k sútoku riek Dunaj a Inn.
Bolo to vlastne symbolické východzie miesto nasej trasy. Neďaleko sútoku bol
rozložený dáky cirkus a tak sme sa tu prepletali medzi davmi ľudí. Keďže bolo
veľmi horúco, rozhodli sme sa vyraziť z PASSAU čo najskôr. Z asfaltových ulíc
sálalo teplo, a tak sme radšej vyrazili popri Dunaji, smer Bratislava. Predsa
len mierny vánok, prijemne ochladený riekou, bol podstatne príjemnejší ako toto
horko. Chvíľu nám trvalo, než sme sa zorientovali. Vyrazili sme pravou stranou
Dunaja. Cestou sme prešli cez vyľudnenú colnicu. Až tu sme pochopili, že sme
vlastne boli až v Nemecku a až teraz sme prešli do Rakúska. Do kempu OBERNZELL
sme dorazili asi o 18. hodine. Ešte bolo kopec svetla a neboli sme veľmi unavení
a tak sme sa rozhodli pokračovať. Ďalší kemp bol v ENGELHARTSZELL. V podstate
i prvý kemp bol v pohode, ale tento bol úplne perfektný. Bol to ohradený priestor
s výhľadom priamo na rieku, a jeho súčasťou bol i 25 m bazén. Samozrejme pre
nás zdarma. Navyše tu skoro nikoho nebolo, takže bazén bol skoro cely pre nás.
Kemp nás vyšiel na 105 ATS, čo bola výborná cena, ako sme neskôr zistili. Postavili
sme si stan, nahádzali do neho potrebné veci. Bicykle sme si priviazali k
blízkemu stromu. Kapsy sme nechali na bicykloch. Nemuseli sme sa báť, že nám ich
niekto ukradne. Potom, čo sme sa prezliekli do plaviek, osprchovali v prijemnej
ľadovej vode, zapadli sme do bazénu. Tu sme sa plahočili aspoň hodinu. Ešte
pred spaním sme sa zhodli na tom, že dnešný deň nám vyšiel naozaj výborne.
Najazdených km za tento deň : 72.89 km
15.7.2001 - 2.deň
Ráno bolo nádherné počasie. Dobre sme sa vyspali. Osprchovali sme sa.
Vyzeralo to na slnečno a tak sme sa dobre namazali krémom a nasadili šiltovky.
Než sme zbalili stany a naložili všetko na bicykle, bolo 9 hodín. Pomaly sme
vyrazili. Chvíľu nám trvalo než sme sa rozbehli, ale postupne sme sa dostali do
pohodového tempa cez 20 km za hodinu. Miestami bolo dobre horúco, ale cyklistický
chodník prechádzal aj pomedzi stromami, takže sa tu dalo prijemne schladiť. Pekné bolo,
že všetci Rakúšania, čo nás míňali, tam alebo späť, a bolo ich tu veru hojne, nás svorne
zdravili svojim tradičným "Grüss Gott". Čoskoro sme si na to zvykli a samozrejme
sme im poctivo odzdravovali. Dosť často okolo nás prechádzali kompletné rodiny
aj s deťmi, či už na malých bicykloch, prípadne tých najmenších mali usadených
v špeciálnych prívesoch (kočiaroch) za bicyklom. Okolie bolo nádherné a išlo sa
nám v pohode. Jediným problém bolo, že sme si nezobrali dosť vody. Tú sme si však
nakoniec doplnili v kempe v mestečku SCHLOGEN. Našou ďalšou zastávkou
bol ASCHACH. Tu sme prišli poobede a boli sme
už dobre hladní. Navyše začínalo byť dobre horúco. Chvíľu sme sa na lavičke
rozhodovali, čo ďalej. Nakoniec sme sa tu rozhodli najesť a na chvíľu si
odpočinúť. Našli sme malú čínsku reštauráciu. Vonku sme si opreli bicykle
a zaliezli sme dnu. Okolie vyzeralo tak na 3. cenovú skupinu u nás. Najprv sme
si chceli vybrať dáke menu, ale keďže bol víkend, tak sa menu nekonalo. Ale aj
tak sme sa celkom dobre naobedovali a vyšlo nás to na 194 ATS. Len okolo nás
lietalo trochu viacej múch. Dobre najedení sme vyrazili ďalej. S plným bruchom
sa nám spočiatku nešliapalo veľmi dobre. Vo WILHERING-u cyklistická trasa na našej
strane podľa mapy končila a jediný spôsob, ako sa dalo prejsť na druhú stranu
bola kompa. Ako sme zistili až na mieste, tak platená. Zaujímavé bolo, že pri
prístave pre kompu, bola informačná tabula a na nej rozkvitnuté muškáty. Chvíľu
sme premýšľali kto sa tu o ne stará. U nás by som im dával životnosť tak jeden
týždeň. Muškáty v tejto časti Rakúska sú snáď na každom okne. Nuž, ale my
sme sa museli rozhodnúť, čo ďalej. Jediný most sme prešvihli ešte za ASCHACH-om
a tam už sa nám vrátiť nechcelo. A platiť za kompu tiež nie. Jedine čo nám
zostávalo bolo pokračovať na LINZ po tejto strane Dunaja. Bolo dobre horúco a cesta
po asfaltke, ktorá sa miestami odkláňala od Dunaja nebola práve najpríjemnejšia.
Do LINZ-u sme dorazili práve v tom najväčšom horku. Prešli sme cez prvý most na
ktorý sme narazili na druhú stranu. V momente, keď sme prechádzali peši totálne
vyšťavení z horka, tak nás míňal turisticky vláčik, akási miestna atrakcia. Za
mostom sme sa nasmerovali k Dunaja, a odpočinuli si trochu v tieni mosta. Neďaleko
sme objavili informačné stredisko, tak sme si v ňom nabrali nejaké materiály.
A zhodou okolnosti sme tu zase narazili na cirkus. A tak sme okolo cirkusu,
tentokrát dobre veľkého, smerovali von z LINZ-u. Dostali sme sa na nejakú obdobu
cyklistickej trasy smerom na Čuňovo u nás v Bratislave, čo nám pripomínala i
hustota cyklistov. Našťastie jej časť viedla cez rozsiahly park, kde bolo zase
chvíľu príjemnejšie. Neskôr, pomaly sa prepletajúc, v absolútnom horku sme sa dostali
za LINZ-om k nejakému jazeru. A ako sme zistili, tu sa snáď nachádzala polovica
ľudí z LINZ-u. Ale to nám vôbec nevadilo. Bolo to presne to, čo sme potrebovali.
Úspešne sme sa prezliekli do plaviek, bicykle sme opreli o blízku lavičku,
osprchovali sme sa v sprche (mimochodom totálne studenej) a postupne sme sa
vystriedali vo vode. Nechceli sme ísť obidvaja, lebo sme si chceli dávať pozor
na veci. Ale každopádne to bolo prijemné schladenie. Vždy ten, čo nebol vo vode
sa chladil pod sprchou a naopak. Tu sme nakoniec strávili takú dobrú hodinku a
keď sme vyrazili, tak už ani tak nepražilo slnko. Kemp sme si vyhliadli v AU a
ten bol ešte nejakých 30 km pred nami. Za LINZ-om už cesta miestami viedla i
popri hlavnej ceste, a začínal tu byť aj trochu kopcovitý terén. Teda relatívne,
lebo v podstate sme väčšinu času mali Dunaj na dohľad. Prechádzali sme menšie
mestečká ST.GEORGEN a MAUTHAUSEN. Vedeli sme čo to o histórii tohto mestečka, ale
nemali sme chuť pátrať po nejakých pozostatkoch z tohto obdobia. Prechádzať
priamo medzi domami bola síce príjemná zmena, ale na druhú stranu boli v centrách
ulice väčšinou z mačacích hláv, takže nás to dobre drncalo. Našim cieľom pre dnešok
bol AU. Tu sa nachádzali 2 kempy. Ten prvý nás veľmi nepresvedčil a tak sme
zapadli až do toho druhého. Tu sme dorazili okolo ôsmej. Vyšiel nás na 130 ATS,
čo bolo celkom v pohode. Navyše bol väčší ako ten prvý a aj lepšie situovaný.
Dobre zničení, sme si postavili stan a osprchovali sa. To nás trochu prebralo.
Ešte sme teda zašli k miestnemu bufetu kde som do seba nalial zo 2 pivka, s čím
mi Angelika nakoniec pomohla. Zaľahli sme zničení k zaslúženému spánku.
Najazdených km za tento deň : 100.72 km
16.7.2001 - 3.deň
Ráno sme vyrazili už o 7. hodine, lebo sme sa chceli vyvarovať jazde v
najväčšom horku. Naše zadky si pomaly začínali sťažovať a tak sme si postupne
podkladali na sedadlá uteráky, čo nám trochu pomáhalo. A to sme mali obidvaja
na sebe vypolstrované cyklistické kraťasy. Prechádzali sme po ľavej strane Dunaja.
Naše výkony sa začali trochu kaziť. Postupne sme začali spomaľovať. Prešli
sme cez GREIN. Za ním to ale s nami začínalo ísť dolu vodou. Navyše začalo trochu
pofukovať a tak to začínalo byť čoraz namáhavejšie. Hlavne Angelika začala
doslovne trpieť. Keď si začala spievať a odrátavať kilometre, tak som vedel, že
je zle. Asi 13 km pred mestom YBBS zastavila a zosadla s tým, že už ďalej
nevládze a zaľahla na brehu do trávy. Najprv som si myslel, že ju to po pol hodine
prejde, ale vyzeralo to byť vážnejšie. Trochu jej pomohlo, keď som jej natrel
nohy alpovým masážnym krémom, ktorý sme mali zo sebou. Zatiaľ sme okrem tyčiniek
toho veľa dnes nepojedli. Skúsili sme pomaly pokračovať ďalej. Vo WEINS som
Angeliku presvedčil, že keď chce energiu vydávať, tak musí aj nejakú prijímať a
zapadli sme do miestnej Billy. Tu sme urobili nákup asi za 200 ATS a na neďalekom
odpočívadle sme si sadli na lavičku a dobre sa nadlabali. Natreli sme si chlieb Nutelou,
a takto sme snáď zjedli polovicu chleba. Zapili sme to ľadovým čajom.
Hneď začal byť svet okolo nás krajší a my sme po malom odpočinku vyrazili
ďalej. Masáž nôh a príjem energie Angelike dokonale pomohol a začala šliapať ako
vymenená. Prešli sme cez YBBS a pokračovali ďalej. To však začalo pomaly pršať.
Prešli sme cez MARIA TAFERL a vo WEITENEGG-u sme prešli na pravú stranu Dunaja
po hrádzi elektrárne. Chvíľu nám to trvalo, než sa nám ju podarilo nájsť, lebo
značenie tu nebolo nič moc, a viackrát sme odbočili do slepých uličiek. Keď sme
sa dostali na hrádzu, tak to najprv vyzeralo tak, že sa cez ňu nedá prejsť, ale nakoniec
sme našli nejakú železnú bránku a šťastne sme prešli. Spočiatku jemné mrholenie
začínalo naberať na intenzite. Po prechode na druhú stranu sme sa ocitli prakticky
pri MELK-u. Za MELK-om sme si chvíľu odpočinuli a v malom obchodíku sme si kúpili
náš prvý suvenír. Ten sa nachádzal v SCHONBUHEL-i. Po dlhom premýšľaní sme si kúpili
sovu, ktorá mení farbu podľa počasia. Keďže začalo pršať a mraky nevyzerali,
že by sa chceli rozísť, rozhodli sme sa zapadnúť do najbližšieho kempu. Najprv
sme si rozbalili stan. Keď sme išli zaplatiť, zistili sme že kemp stoji až 150 ATS.
Navyše nebol bohvieako vybavený, takže sme aj chvíľu premýšľali či tu predsa len
zostaneme. Na tejto strane Dunaja, však žiadny kemp na okolí nebol, tak sme sa
rozhodli zostať. Večer prestalo pršať, takže nás to potom aj mrzelo. Navyše kemp
bol hneď pri ceste, od cesty oddelený len živým plotom, takže bol aj dosť hlučný.
V kempe sme boli v podstate už o 17.hodine a tak sme sa len tak vyvaľovali a
vegetili až do večera.
Najazdených km za tento deň : 82.09 km
17.7.2001 - 4.deň
Po včerajšku sme boli dobre vyspatí a odpočinutí. Z kempu vyrážame o 8:30. Je síce
zamračené, ale už neprší. Takže sa nám spočiatku dobre šliapalo. Teda až na výjazd
z kempu. Lebo tu bol pred nami poriadny stupák. Pokračujeme po pravej strane Dunaja.
Prechádzame okolo zrúcaniny AGGSTEIN. Cestou cez les objavujeme múzeum starej
vojenskej techniky. Ešte je zavreté ale aj vonku je nejaká technika. A tak sa
aspoň odfotografujeme pri tanku z 2.svetovej vojny. Ďalej ideme popri meste
DURNSTEIN a prichádzame do mestečka KREMS. Po odchode z KREMS-u sa nám však
počasie zhoršilo a začalo jemne pršať. Nie je zatiaľ veľmi zima, a nám sa
napodiv i v tomto daždi dobre šliape. Sme už prakticky na rovinách,
vietor nám fúka od chrbta. To že nám postupne premokajú topánky, nie je až také
strašné. Asi 10 km za KREMS-om však dážď zosilnel a my sme sa snažili nájsť
nejaký úkryt pre nás a naše bicykle. Nakoniec sme našli malú krčmičku v drevenom
domčeku a za ňou bol malý areál s dreveným pódiom a hľadiskom. A toto pódium bolo
pre nás ako stvorene. Tu sme sa usadili i s bicyklami. Bolo 12:15 a tak sme túto
prestávku využili na náš obed. Ešte sme mali nejaké zásoby tak sme si dali
tradičný chlieb z Nutelou. Prezliekli sme sa, hodili sme na seba nejaké bundy,
ale i tak nám začalo byt chladnejšie. A tak sme sa rozhodli zaliezť do krčmy a
dali sme si čaj a kávu. Podľa mapy sme zistili že ďalší kemp je v
ZWENTENDORF-e čo bolo len nejakých 10 až 15 km. Ale po ňom bol ďalší kemp až v
KLOSTERNEUBURG-u pri
Viedni, ktorý je posledný smerom na Bratislavu. Rozhodli sme sa že prejdeme
do ZWENTENDORF-u a tam sa rozhodneme ako ďalej. Káva a čaj nás dobre zohriali, i dážď
trocha poľavil, tak sme sa rozhodli pokračovať. Cestou I napriek dažďu sa nám stále
išlo výborne. 17 km za KREMS-om sme narazili na jurský park. Teda na park so
sadrovými sochami jašterov. Navyše tu bol smerník so vzdialenosťami do zopár
najväčších miest sveta. Tu sme sa dozvedeli, že napríklad do New Yorku je to odtiaľ
len 11400 km, co nás naozaj potešilo. O 14:15 sme dorazili do kempu. No on to
ani veľmi kemp nebol. Skôr to bol areál veľkým ihriskom. Keďže zase pršalo, tak
sme sa odstavili na nejakú terasu miestneho futbalového klubu a tuná sme študovali
mapu. Na zakempovanie je stále skoro, a ďalší kemp je ďaleko. Za sebou sme mali
okolo 60 km. Navyše sa nám šliapalo celkom dobre. A tak i napriek počasiu sme sa
rozhodli pokračovať. Ušli sme len zopár kilometrov a zase sa rozpršalo. Zostali
sme stať na terase obchodného domu. Za chvíľu dorazila cela rodinka Talianov. Bicykle
od najväčších po najmenšie. Navyše otec mal za sebou zavesený prives s najmenším
prírastkom. Dali sa za pol hodiny do kopy a vyrazili ďalej. A tak sme pokračovali
aj my. Trasa viedla cez dedinky a začala sa odkláňať od Dunaja. Aby sme mali istotu
že nepoblúdime, tak sme začali častejšie kontrolovať mapu. O 16.10 sme dorazili do
TULLN. Za sebou sme mali 77 km a kemp bol stále ďaleko pred nami. Tu sme si dali dlhší
odpočinok. Predsa len bolo lepšie počasie na prechádzky po meste. A tak sme si
pozreli miestny kostolík. Z TULLN sme vyrazili o 17:30 a pokračovali smerom do
kempu. Dážď sa miestami zmierňoval a miestami pridával na intenzite. Ale to už
sme ho začali ignorovať. Do kempu sme si to vyrátali podľa mapy na nejakých 25 km.
Postupne prestávalo pršať a začali sa trhať mraky. Ako sme sa blížili ku KLOSTERNEUBURG-u
tak sa trasa začala zase odkláňať od Dunaja. Dunaj tu má zopár
mŕtvych ramien a Rakúšania, predpokladám že väčšinou tí z Viedne si tu z toho
spravili chatovú oblasť. Videli sme tu chatky všetkých druhov, od tých najmenších
až po honosné vily. Samozrejme tu začala hustnúť civilizácia a tak sme si museli dávať
väčší pozor. Navyše to bol jediný kemp po ceste a tak sme ho nesmeli minúť. Podľa
cyklokomputera sme už mali byt pri ňom, a stále nič. Všade okolo nás po vlhkej
ceste boli slimáky, takže ešte aj na tích sme si museli dávať pozor. Aj napriek tomu
nám asi dvaja skončili pod kolesami. Začínali sme byt trochu nervózni lebo sa
nám zdalo, že sme kemp prešvihli. Blížili sme sa ku Viedni, okolo začala viesť
hlavná cesta i železnica. Našťastie sme kemp po nejakých 5 km predsa len našli.
Bol to zatiaľ najväčší kemp, v akom sme spali. Bolo 20:00 keď sme do neho dorazili.
Na recepcii nám povedali že si máme kľudne postaviť stan a že máme zaplatiť až
ráno. Zistili sme, že kemp stojí 190 ATS. Bolo to dosť, ale boli sme pri Viedni
a navyše kemp bol výborne vybavený. Rátali sme s podobnou sumou. Prekontrolovali
sme stav našich peňazí. Zajtra sme mali doraziť do Bratislavy a tak sme si
mohli ľahko zrátať, koľko ešte máme voľných peňazí. I keď sme si odložili
peniaze na kemp, stále nám nejaké zostali, a tak sme sa rozhodli dať si v
reštaurácii poriadnu večeru. A tak sme zapadli do jednej z nich. Boli
sme síce oblečení, tak ako sme zosadli z bicyklov, ale bolo to v pohode. Neboli
sme jediní. Keď už sme boli pred Viedňou, tak sme si dali Wienner Snitzel.
Bol výborný, bolo to 2 riadne kusy rezňa a my sme si ho vyslovene vychutnali.
Ja som ho zalial pivkom, Angelika džúsom. Dobre najedení sme vyšli von,
odviazali bicykle a našli si dobré miesto. Postavili sme si stan, prezliekli sa,
osprchovali a totálne unavení zaľahli spať.
Najazdených km za tento deň : 106.69 km
18.7.2001 - 5.deň
Dnes vyrážame skorej. Ideme cez WIEN a to určite zaberie nejaký čas. Navyše
je úplne jasno, takže bude určite horúco. Išiel som zaplatiť za stan na recepciu,
ale nikto tam nebol. Otvárali až neskoršie. Tak sme nakoniec nezaplatili. Trochu
nás potešili ušetrené peniaze, ale na druhú stranu nám to bolo aj trochu ľúto. Kemp
bol dobre vybavený a myslím že bol hodný ceny 190 ATS. A tak sme
pokračovali ďalej smerom na WIEN. Keď sme dorazili do mesta, ešte sa len prebúdzalo.
Mali sme problém sa z neho vôbec vymotať. Nakoniec sme si rozmysleli prípadnú
návštevu Viedne, rozhodli sme sa že si ju necháme na nejaký iný výlet.
Rozhodli sme sa prejsť na druhú stranu Dunaja.
Značenie tu začalo byť neprehľadné, resp. chýbalo. Navyše sa tu Dunaj
rozdelil a pribudli k nemu bočné kanály, takže to začínalo byt neprehľadné.
Potom, čo sme pri jednom pokuse prejsť na druhú stranu Dunaja zlyhali,
skúšali sme sa popýtať staršieho pána na perfektne vybavenom bicykli. A milý
pánko nelenil, sadol na bicykel a vyviedol nás až hore na most na druhú stranu.
Po tom čo sme sa dostali na koniec cyklistickej trasy na tejto strane,
ocitli sme sa na nádvorí jednej z tisícov kaviarni. Tu sme si chvíľu odpočinuli
a preštudovali mapu. Kaviarne ešte len pripravovali na otvorenie. Rozhodli sme
sa spoľahnúť na vlastný úsudok a pokračovať popri Dunaji ďalej po ľavej strane,
a podľa možnosti sa napojiť na cyklistickú trasu. Neskôr sme si nevšimli že sa
dostávame do pasce, nakoľko sa nám po ľavej ruke zjavil ďalší kanál. A po pár
kilometroch sme zistili, že sa pripája k Dunaju a nie je možné cez neho
prejsť. Tak sme sa museli vrátiť a prejsť na druhú stranu kanála na jeho slepom
konci. Ale to už sme vedeli, kde sa presne na mape nachádzame. Znovu sme sa
napojili na cyklistický chodník a situácia začala byt prehľadnejšia. Navyše sme
už boli na okraji Viedne. Slnko začínalo pomaly pripekať, a nám vyhovovalo, že
sme neboli obklopený asfaltkami a betónovými blokmi mesta. Nebolo tu už ani veľa
ľudí. Sem tam sme minuli nejakého rybára, či pomalšieho cyklistu. Vtom sme ale
spozorneli. Jeden z rybárov, ktorého sme míňali bol úplne vyzlečený. Najprv sme
si neboli úplne istý, až potom čo sme minuli ďalšieho rybára, podobne
vyzlečeného, sme sa v tomto utvrdili. Ale to už začalo podobne vyzlečených ľudí
pribúdať, nielen mužov, ale i žien. Potom sme podľa nejakej tabule zistili, že tu
je komunita nudistov. Nuž oko sme potešili a pokračovali ďalej. Za Viedňou
sme sa pokochali prechádzajúc okolo marhuľových sadov. Väčšina stromov naokolo
bola obsypaná čerstvými marhuľami. Zjedli sme asi zo 2 a boli naozaj výborné.
Slnko začínalo pomaly pripekať a cesta začínala byt jednotvárnejšia. Väčšia
časť cesty sa podobala na hrádzu popri Dunaji smerom do Čuňova. T.j. vyvýšená
hrádza z jednej strany Dunaj, z druhej strany les. Takže sme len šliapali vpred.
Prechádzali sme cez mestečko ORTH. To už sme vedeli že sa blížime.
Do HAINBURG-u sme dorazili o 13:30. Tu sme za zvyšné peniaze, čo sme ušetrili
na kempe, kúpili zopár čokolád a sladkosti pre rodinu ako suveníry. Trochu
sme sa báli, keď sme nechali vonku odstavene bicykle s vecami, predsa len už sme
boli blízko Slovenska. Ale nič nám nezmizlo a my sme pokračovali k domovu.
Cestu sme už poznali dokonale. Slnko pražilo ostošesť, a my sme sa už
nevedeli dočkať kedy dorazíme domov. Hranice sme prešli bez problémov. Z hraníc
to bolo už len nejakých 7 km. Domov sme prišli o 15:15. Vtiahli sme bicykle
do bytu a hnali sa pod príjemnú chladivú sprchu. Potom sme zasadli do kresiel
v obývačke trochu si odpočinuli a príjemne unavení sme vybaľovali veci z bicyklov.
Takže zvládli sme to. Bolo to síce krátke, ale i tak sme boli radi že už sme doma.
Najazdených km za tento deň : 84.31 km
|
