Video knižnica – Všetko bude inak

Po prvý krát na tomto blogu uvádzam rozprávky iným spôsobom ako doteraz. Starý systém zobrazovania videí priamov v jednotlivých článkoch nášho blogu sa ukázal ako značne neprehľadný a nepraktický. Preto som sa rozhodol vytvoriť skript, ktorý bude spravovať všetky videá, takpovediac pod jednou strechou. Tento sa dá jednoducho upravovať podľa potrieb, takže jednoduchou zmenou sa zmenia všetky existujúce videá. Momentálne je tento skript (video knižnica) v skúšobnej prevádzke, a ja dúfam že si na tento systém zvyknete a zapáči sa Vám. Mňa čaká syzifovská práca oprášiť a presunúť všetky funkčné existujúce videá do novej video knižnice. Zároveň neaktuálne a presunuté príspevky budú z blogu vymazané. Všetky prípadné pripomienky uvítam v diskusii k tomuto príspevku.

Tagged | Leave a comment

Festivaly historického šermu

Historical Fencing     História Európy je nerozlučne spojená s bojmi a tie s bojovníkmi. Keď si odmyslím tú dávnu minulosť, keď sa naši predkovia ponevierali po zasnežených pláňach nadháňajúc mamuty, ako i dobu nedávnu, keď vietor odnáša z bojísk vôňu strelného prachu, aj tak ostáva dosť času, kedy sa navzájom naši drahí predchodcovia lomili hlava nehlava.

V histórií existuje obdobie, ktoré je viac romantizované, i keď žiť v tej dobe by nikto z nás nechcel. Špina, hladomory, choroby devastujúce celé dediny (mor, cholera, atď). Na objavenie acylpyrínu si treba niekoľko storočí počkať, rovnako ako na zubnú kefku a pastu. Okrem iného. Objaviť sa tam napríklad s MP3 prehrávačom, či notebookom, tak čakajte rovno naťahovanie na škripec a následne hranicu.

Poviete si, samozrejme, kto by si tam bral elektroniku do stredoveku. Stredovek. Temné obdobie zahŕňajúce niekoľko storočí a len sem tam malé svetielka blikajúce a temnotu ožarujúce udalosť či osobu, o ktorej sa učíme v dejepise (Bitka pri Hastingse, Karol Veľký, Chlodovik I, 100 ročná vojna, Magna Charta, Johanka z Arku, Marco Polo, Džingischán a jeho ríša).

A čo tak nejakú maličkosť, ktorú bežne používame a ani si to neuvedomujeme. Mydlo? Aaaa, to tam predsa bolo. Hej, ale aké? Tým by ste sa ťažko umyli. A vlastne prečo by ste sa aj umývali? Veď hygiena nepatrila k bežnému štandardu. Teda aspoň nie v Európe. Arabský svet bol v tomto o dosť popredu.

A viete čítať? Samozrejme, veď inak by ste toto nečítali. No táto dovednosť, povedzme si otvorene, patrila len určitému malému okruhu, rovnako ako písanie. Znalosti o vesmíre, chémií, biológií a ostatných vedách, čo i len základné radšej nechajte doma. Mohli by Vás výjsť draho. Buď Vás vyhlásia za mudrca, alebo za šarlatána, obe môžu výjsť nastejno.
Napriek všetkým týmto negatívam, stále nás očarúva éra stredoveku, so svojimi kamennými strážcami na kopcoch, s romantikou rytierskych turnajov a hrdinstiev, láskou dvorných dám a piesňami trubadúrov.

KnightRytieri, kto to vlastne bol? Boli to cvičení jazdci – bojovníci zo šľachtického stavu. Zúčastnili sa krížových výprav vyhlasovaných na záchranu Božieho hrobu od nevercov (prvá vyhlásená pápežom Urbanom II, 27.11.1095, v Clermont). Rytiermi za zväčša stávali mladší synovia, ktorí boli podľa vtedajšieho práva vylúčení z následníctva majetku. Okrem schopnosti bojovať, rytier musel ovládať i umenie dvornej lyriky. Od rytiera sa vyžadovala čestnosť, ochrana žien a slabých i pomoc chudobným. Samozrejme, nie všetci tieto rytierske cnosti vyznávali.

Za rytiera sa chlapec začínal pripravovať už od svojho cca 7 roku, svoje učenie započali ako panoši v niektorom šľachtickom sídle. Okrem služby pri stolovaní svojho pána, mu pomáhal do brnenia a sprevádzal ho do boja, či na turnaj. Na turnajoch rytieri predvádzali svoju šikovnosť aby si vyslúžili priazeň niektorej z dám. Asi najslávnejším predstaviteľom tohto stavu je Richard, Levie srdce.

Stret dvoch odlišných kultúr (európskej a islamskej) mal aj svoj pozitívny dopad. Vďaka stretu s vysoko kultivovaným východom sa do Európy dostal papier, sklenené zrkadlá, koberce, poštové holuby, arabské číslice, veterné mlyny, špenát, baklažán, artičoky, káva, čaj, ropa i papuče. Dokonca i grécka kultúra a diela majstrov starovekých kultúr ako Grécka či Egypta (arabskí učenci zberali a prekladali všetky diela do arabčiny. Vďaka nim sa mnohé zachovali pre ďalšie generácie.), poznatky z astronómie, matematiky a mnoho iných, ktoré napomohli rozvoju vedy.

Počas križiackych výprav boli založené bratstvá či rády, ktorých úlohou bola napríklad ochrana pútnikov v Svätej Zemi, starostlivosť o financie cestujúcich. Takýmito boli okrem iného

Rád johanitovRád johanitov (dnes Rád maltézskych rytierov),

Rád nemeckých rytierovRád nemeckých rytierov (tiež pod názvami Nemecký rád, Dom hospitalitov sv. Márie teutónskej v Jeruzaleme, Teutónski rytieri)

a
Templársky rádTemplársky rád (Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho).

Knights-Templar

Templári sa stali postupne najmocnejším z rádov, postupne sa vypracovali na bankárov Európy a tým dostali do nepriazne vtedajšieho najmocnejšieho panovníka, francúzskeho kráľa Filipa Pekného. Ten ich obvinil z kacírstva a niekoľko stoviek bratov uväznil. Po mučení nasledovali hranice. Hlavný veľmajster Jack de Molay vyzval Filipa, hlavného .. i pápeža na Boží súd do roka a do dňa. Treba povedať, že jeho veštba sa naplnila a do roka boli všetci traja po smrti.

V 14-tom storočí, po zrušení krížových výprav prevládla u rytierov úloha byť čestným dvoranom nad jeho vojenskými činmi. Ešte nejaký čas sa usporadúvali turnaje, ale doba rytierstva bola nenávratne ukončená.

Knight and his lady     Súčasne s rytiermi, vznikla i tradícia trubadúrstva. Pôvod možno hľadať v južnom Francúzsku, na dvore Eleonóry Akvitánskej, matky Richarda Levie srdce. Potulní básnici križovali Európu, navštevovali hrady a spievali o romantickej láske k dámam, o dvornosti, o viere i o hrdinských činoch rytierov.

Rovnako ako po celej Európe, aj na Slovensku je veľa nadšencov, ktorí založili niekoľko desiatok skupín či družín historického šermu. Svoje umenie predvádzajú na festivaloch, ktoré bývajú na najrozličnejších hradoch a zámkoch, pri najrôznejších príležitostiach. Ich predstavenia sú strhujúce, vždy pritiahnu desiatky divákov.

Okrem predvádzania bojov peších bojovníkov i jazdcov, sú tu ukážky dobových tancov, piesní i hudobných nástrojov. K večeru býva predvádzanie efektných ohňových šou. Niekedy si diváci môžu vyskúšať streľbu z luku, tvarovanie keramiky, pletenie košíkov, paličkovanie čipiek či tkanie na drevených krosnách a maľovanie medovníčkov. O tvorivé dielne je vždy veľký záujem jednak zo strany dospelých, jednak zo strany detí.

Kalendár podujatí:

Dátum Miesto Názov
01. 05. 2008 – 01. 09. 2008 Trenčín Dobový tábor so strelnicou a kuchyňou na Trenčianskom hrade
03. Máj 2008 Košice Dni mesta Košice, Rinčanie zbraní v Above
24. – 25. Máj 2008 Stará Ľubovňa Otváranie sezóny v Starej Ľubovni
17. – 18. 05. 2008 Červený Kameň Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel Červený Kameň 2008
31. 05. 2008 – 06. 09. 2008 Trenčín Nočné prehliadky Trenčianskeho hradu
18. 06. – 20. 09. 2008 Bratislava Kultúrne leto a hradné slávnosti Bratislava
28. 07. 2008 – 03. 08. 2008 Trenčín Trenčianske hradné slávnosti 2008 – Trenčianske historické slávnosti 2008
29. – 31. 08. 2008 Devín Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel Devín 2008
20. 10. 2008 – 10. 11. 2008 Šermiarske sympózium + Ples šermiarov

Knight

Posted in Festivaly, História | Tagged , | Leave a comment

Country festivaly na Slovensku

Country Festivals

Nik neporiera, že festivaly v country a folk štýle sú väčšie a populárnejšie najmä u našich západných susedov, ale ani slovenská základňa nie je práve malá. A rozhodne je rovnako zapálená pre vec ako hocikde inde. Jedným z fanúšikov som aj ja.

Pomaly sa otepľuje a to znamená, že sa, ako každý rok, začnú baliť bágle, vytiahnu sa celty a oprášia širáky. Zase bude častejšie vídať trampov s gitarami na chrbtoch a určite pri potulkách prírodou aj zacítite vôňu táboráku a začujete melódie hladiace sluch a nesúce sa ku hviezdam. Aj preto som sa rozhodla tento článok venovať festivalom v country štýle, kde je koncentrácia priam 100% a kde ma srdce ťahá.
Medzi najznámejšie patria:

STUPAVSKÝ ŠIRÁK

Tento festival je viac folk ako country. Je vždy v Stupave, ako iste poznať už z jeho názvu. Konkrétne v amfiku nad mestom. Nie je tam práve najviac miesta na stany, ale veľa ľudí tam chodí len na večer a prípadne sa i vyspí priamo pod hviezdami.
Bol to môj prvý folkový festival. A nie posledný.

COUNTRY MLYN

Síce malý, ale veľmi známy festival. Je na Kamennom Mlyne, čo je autokemp na hlavnom ťahu z Bratislavy do Prahy. Musím sa priznať, že som sa ho nikdy priamo nezúčastnila, i keď som bola neďaleko a viacmenej som si ho vypočula takmer celý. Tento festival nie je nejako dlho, len pár rokov, i keď Kamenný Mlyn je známy aj z iných akcií. Bolo tam napríklad stretnutie majiteľov amerických áut, býva tam stretnutie fandov veteránov a iní akcie. Kedysi tam dokonca fungovalo i letné kúpalisko. Toto je žiaľ už minulosťou, i keď tiež by to nebolo na zahodenie. Najmň v letných hrúčavách. Veď uvidíme.

Tento rok je v ponuke okrem hudby aj indiánska osada a s tým súvisiaci program zahŕňajúci prezentáciu indiánskej kutúry z prérií (tvorba ornamentov, maľovanie na tváre, indiínske hudobné nástroje, šperky, kožené ozdoby a podobne). Fantázií sa medze klásť nebudú. Deti a nielen tie :o )) si môžu prásť na svoje.

COUNTRY LODENICA

Najväčší country a folkový festival na Slovensku. Tento festival obyčajne končieva sezónu a teda je na konci leta. Obyčajne v posledný augustový víkend. Ten, kto ešte nevie, organizuje sa vždy v Piešťanoch, konkrétne v piešťanskej lodenici.

Okrem hudby samozrejme je tu možstvo atrakcií pre veľkých i malých (jazdenie ja elektrických autíčkach, učenie country tancov, plážový volejbal, maľovanie na tvár, modelovanie z hliny, fakultatívne výlety do okolia, vozenie na koni, a ďalšie).

Ako už z názvu vyplýva, festival je v lodenici. To okrem iného značí aj veľké voľné priestranstvá. Hm, možno, ale nerátajte s tým počas Lodenice. Stany tu rastú ako huby po daždi a k večeru nie je takmer kde stúpiť. Okrem areálu lodenice, stany sú aj na brehu Váhu a pozor na napínacie šnúry. Tie sa tu križujú ako pavučina.

Čo sa týka programu, vždy bol pestrý a dúfam, že tento rok nebude výnimkou. Pomerne hojné zastúpenie tu má česká country scéna, ktorá je stále viac známa ako tá slovenská. Stačí keď sa spomenú mená ako Rangers (žiaľ už nikdy nie v pôvodnej zostave), Taxmeni, Hop Trop, Žalman, či bratia Nedvědovci. Zo slovenských napríklad Veslári, Belasí atď.

Veľa ľudí sem chodí nielem kvôli kapelám, ale najmä kvôli stretnutiam s kamarátmi. Ja nie som výnimkou. Je to možno divné, ale s mnohými sa stretávam práve len na Lodenici. Nevieme svoje pravé mená, ale prezývky, nevieme, kto čo robí a čím je v bežnom živote, ale to je nepodstatné. Najdôležitejšie sú tie okamihy na feste. Je to priam neuveriteľné, že sa stále spoznávame. Tie stretávky sú úžasné a nevymenila by som ich za nič na svete.

Mnoho ľudí sem chodí a strávi čas nie na oficiálnom programe, ale pri stánkoch či priamov stanoch s občerstvením. Nie preto, žeby boli nejakí závisláci, ale preto, že tam hrá muzika. Áno, počujete dobre. Muzika. Stačí, že sa tam zíde pár chlápkov s gitarami, slovo dá slovo a ide sa hrať. Zapoja sa aj ostatní a už znejú spevy okolím. Oficiálny program je obyčajne od 16-tej do cca 3-tej hoďky, ale zábava nekončieva ani okolo 5-tej ráno. Keď už okolo 10-tej sa vylieza zo stanov, ešte stále možno stretnúť opozdilcov, čo sa práve chystajú na svoju dávku spánku. A niektorí ani to nie. Poznám niekoľkých, čo vydržia ťahať šnúru aj tri dni, ale potom prespia snáď aj dva dni v kuse. Ja som to vydržala len dva dni. Ale, potom mi stačilo spať len 6 hodín. To sa teraz chválim, aby ste vedeli.

Doobeda, resp. do tej treťej sú vystúpenia amatérskych kapel. Kto chce, ide sa poprechádzať do Piešťan, iní vyspávajú, ďalší zase prebiehajú sprievodné podujatia a akcie (ako som už spomínala napríklad plážový volejbal a podobne).

Tento rok je rokom výročným, lebo bude desiaty ročník. Je to triumf ale i nesmierna zodpovednost voči fanúšikom. Dúfam, že tento rok bude niečím výnimočný.

Po každej Lodenici ešte asi tak dva-tri dni som zachrípnutá od toho vyspevovania, ale stojí to za to.

Práve na tomto festivale som sa prvýkrát stretla s Jackpotom, čo je country skupina. Sú to príma chlapci. Všetci bývajú v Blave, prípadne v blízkom okolí a spája ma s nimi množstvo spomienok. Okrem Lodenice sa stretneme aj na inej akcii, tzv. Dubník, čo je priehrada pri Starej Turej. Raz ročne sa tu zídeme a hrá sa.

TRUCK COUNTRY

Festival pre truckerov a širokú motoristickú verejnosť. Opäť v Piešťanoch, ale na letisku. Medzi sprievodné akcie patrí napríklad súťaž obratnosti, súťaž ťahačov, kaskadérske predvávačky a – páni spozornite – súťaž Miss mokré trično a Miss body painting (maľovanie na telo).

V minulom roku sa tu zišlo okolo 600 truckerov zo 6-tich krajín a niekoľko tisíc divákov. Myslím, že tento rok nebude iný.

DOBROFEST

Tento festival je najstarším na Slovensku. Začal v roku 1992, čiže keď to tak zrátam, je vlastne starší ako samotné Slovensko. To vzniklo až 1.1.1993.

Festival je venovaný spomienke na Johna Dopyera (1893-1988), ktorý sa narodil v Trnave, ale v mladosti odišiel a zakotvil v USA. Je vynálezcom rezofonickej gitary. Čo to je? No predsa DOBRO. Američania si myslia, že je to ich pôvodný nástroj, ale opak je pravdou a my zase môžeme byť na niečo hrdí.

Dobro, alebo rezofonická gitara sa objavila začiatkom dvatsiatych rokov 20-teho storočia. Vyriešila problém s nedostatočným ozvučením, nakoľko v tom období zosilovače a podobné zariadenia boli ešte len v plienkach. Dobro výrazne ovplyvnilo zvuk a my sa možme len vytešovať, že John bol Slovákom ako repa.

V minulosti na festivale sa prezentovali také legendy ako skupina Blue Highway (US), hráči Jerry Douglas (US), Bob Brozman(US), Rob Ickes(US), Randy Kohrs(US), Peter Rowan(US), Mike Auldridge(US), trio Cox(US), Clifford & Bartley (US), Zubot & Dawson (Canada), Dave Peabody (GB), Papa George (GB), Gypsy Dave Smith (Australia), Ken Emerson (Havai) a množstvo iných z kontinentálnej Európy (Nemecko, Francia, Taliansko, Holansko, Fínsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Poľsko, Maďarsko, Česko, Bulharsko a samozrejme Slovensko.

FESTIVALY V HRÁDKU

V posledný Júlový víkend Liptovský Hrádok privíta verejnoť hneď na dvoch akciách. Jednak na FOLKOVANIE POD SKALKOU (country, folk bluegrass a podobné štýly) a jednak na FOLKOVANIE S ČERNOU HOROU.

Ak by ste chceli aj relaxovať iným smerom, je tu možnosť navštíviť Aquapark, či zamieriť do našich veľhôr, ktoré sú čoby kameňom dohodil.

BLUEGRASS FEST

Bluegrass pochádza z Ameriky. Vznikol ako zmiešanina rozličných hudobných štýlov, ktoré si so sebou do novej vlasti doniesli imigranti Charakteristickými nástrojmi sú banjo, mandolína, husle, gitara, kontrabas a dobro.

POHODA

Nie je to country a ani folk festival, aby ste si nemysleli, že nemám prehľad. Uvádzam ho preto, že je to najväčší festival vôbec na Slovensku. Je v Trenčíne.

Calendar of some festivals in Slovakia:

Name Date Place
Wilsonic June, 6. 2008 Bratislava
Bluegrassfest June, 10. – 11. 2008 Bratislava
Junifest June, 13. – 22. 2008 Bratislava
Streetfest June, 20. – 21. 2008 Malacky
Truck Country June, 20. – 22. 2008 Piešťany
Fajn Fest June, 22. 2008 Bratislava
Guitarfest June, 23. – 28. 2008 Bratislava
Country Mlyn June, 26. – 28. 2008 Malacky
Sigord 2007 June, 22.- 23. 2008 Prešov
Radimovksá Šopa June, 22. – 24. 2008 Radimov
Dobrofest June, 26. – 28. 2008 Trnava
Topvar Rock Fest June, 27. – 28. 2008 Zelená Voda, Nové Mesto nad Váhom
Festival Revište June, 27. – 28. 2008 Žarnovica
Hodokvas July, 4. – 5. 2008 Piešťany
Country Stopa July, 11. – 12. 2008 Dudince
Pohoda July, 18. – 19. 2008 Trenčín
Drotária Fest July, 20. – 22. 2008 Turzovka
Fest Dobré Bohunice July, 25. – 27. 2008 Jaslovské Bohunice
Folkovanie pod Skalkou July, 25. – 26. 2008 Liptovský Hrádok
Folkovanie s Černou Horou July, 25. – 26. 2008 Liptovský Hrádok
Žákovic Open July, 25. – 26. 2008 Turčianske Bohuslavice
Country Oravice July, 26. 2008 Tvrdošín
Folk&Music Fest July, 31. – August, 02.2008 Banská Štiavnica
Rača Fest August, 8. – 9. 2008 Bratislava
Country Fest Rozmarín August, 8.-9. 2008 Terchová, Žilina
Červeník August, 8. – 10. 2008 Červeník, Leopoldov
Stupavský Širák August 24. – 25. 2008 Stupava
Lodenica August, 28. – 30. 2008 Piešťany
Autoslide January, 4, 2009 Žarnovica
Bluessový Ostrov Žarnovica
Ropucha Púchov
Posted in Festivaly, Hudba | Tagged | 2 Comments

Rangers – Plavci

     Keď sa povie Rangers, staršia generácia sa pousmeje, mladšia sa možno zamyslí. Nehovorím, že patrím medzi tú prvú skupinu, ale už nederiem školské lavice. Ten, kto chodil na výšku, iste pozná dokonca aj slová minimálne jednej ich piesne naspamäť, aj keď to možno nie je jeho štýl. Viete ktorú myslím? No predsa Inženýrská. Ja som vedela, že si spomeniete.
     Rangers, známi aj pod menom Plavci bola country skupina. Hovorím bola, pretože dnes existujú až tri rozličné zostavy s podobným menom, v ktorých hrajú bývalí členovia. Viac neskôr.

     Takže keď spomínam Rangers, myslím tým skupinu pred rokom 2005, s Milanom Dufkom v čele. Je to moja najobľúbenejšia kapela. Svoju popularitu si získali u širokej verejnosti, a ich piesne ako „Vím, vím“ (1970), “Pole s bavlnou“ (1970), “Král silnic“ (1970), “Nos pro trable“ (1971), “Teče voda“ (1971), “Láska je věc kouzelná“ (1971), “Trpasličí svatba“ (1980), “Drak od Bílé skály” (1980), “Ta zem je tvá zem,” nebo “Zvedněte kotvy” priam zľudoveli ako na folkových festivaloch, pri táborákoch, v českých I slovenských hospodkách.

     Začiatok skupiny možno hľadať už v roku 1963, i keď ako rok založenia sa spomína rok 1964. To sa dohodli spolu Milan Dufek s Antonínem Hájkem na založení westernovej kapely (Obaja chodili práve na Strojársku fakultu ČVUT, takže stres po prednáškach z matiky bolo treba niečím kompenzovať). Rozbehli sa konkurzy na huslistu a víťazne z nich vyšiel Jiří Veisser. Medzi vysošov si priviedli ešte gymnazistov, Mirka Řihošku a Jana Vančuru.

Zakladajúci členovia:
     Milan Dufek – spev
     Antonín Hájek kontrabas
     Miroslav Řihošek – 5-strunné banjo
     Jan Vančura – gitara, spev
     Jiří Veisser – husle, spev

     Prvé vystúpenie bolo už v ďalšom roku, vo Vinohradskej vinárni. To znamená i prvý honorár – pivo a párok. Od roku 1966 ich moderuje Miroslav Černý, do kapely prichádza Radek Tomášek a taktiež aj prvá a jediná speváčka, Jarka Hadrabová, ktorá však vďaka zdravotným problémov tu pobudla len dva roky.

Obsadenie je nasledovné :
     Antonín Hájek – kontrabas
     Milan Dufek – spev
     Jiří Veisser – husle, spev
     Jan Vančura – gitara, spev
     Radek Tomášek – 12-strunná gitara, spev
     Miroslav Řihošek – 5-strunné banjo
     Jarka Hadrabová – spev

     Úspech nenechal na seba dlho čakať a už na 1. Portě v Ústí nad Labem sa stali víťazmi. Nasledoval prvý koncert v Bratislave, v hale PKO (škoda, že to som ešte nebola ani v pláne, takže atmošku si mohla maximálne vychutnať moja mamina, muselo to byť super, ako ostatne všetky ich koncerty).
     Rok 1968 sa spomína v iných súvislostiach, skupine okrem iného pripomína ich ďalšie víťazstvo na Portě a prvú platňu v Pantone (nahrávacie štúdio). Marek Černý si prizval ako druhého moderátora Petra Nárožného. Rangers usporadúvajú koncerty s pravidelnou mesačnou frekvenciou. V roku 1969 boli vyhlásení najlepšou kapelou roka. O tom svedčil aj predaj ich nahrávok, ktorý už za dva roku dosiahol úctyhodný počet 1 milión.

     Možno by sme ich poznali stále pod menom Rangers, keby nie jednej poznámky z inak veľmi úspešnej kritiky, kde sa len tak mimochodom objavila otázka : “Prečo sa týchto 6 sympatických chlapcov volá ako americkí zabijáci z Vietnamu?” Keďže nechceli ukončiť svoju činnosť, na nátlak Pragokoncertu, zmenili meno a objavili sa Plavci.
     Už pred rokom 1974 hrali v zahraničí, samozrejme, ako vtedajšia situácia umožňovala, len vo východnom bloku. Vďaka popularite sa im podarilo pobudnúť jeden mesiac v Argentíne, v Buenos Aires, kde sa organizovala Československá výstava s kultúrnym programom. Po zvládnutí španielčiny na pripravovaný program, rozhodli sa využiť to a odprezentovali sa aj na Kube.
     Trochu sa mení osadenstvo, niektorí prichádzajú (Jiří Kaleš, Jiří Jirásek), iní odchádzajú (Petr Nárožný, Radek Tomášek), ďalší aj to aj to (Luděk Nekuda, Jan Vala, Jiří Wimmer). Skupina zvoľňuje tempo a miesto 300 koncertov je ich “len” 250. Pomerne často boli aj v televízií, ale od roku 1976 sme ich tam takmer 20 rokov nevideli.

     V roku 1978 sa rozbieha domáca dielňa Dufek Hájek. Úspech ich neopúšťa. Nové turné po Kube. Ich najväčší koncert bol 3. 7. 1982, keď hrali pre 20.000 ľudí v Lisabone. Viem, poviete si, čo je to 20-tisíc ľudí. Na tú dobu a ten hudobný štýl dosť. Zahraničné koncerty pokračujú – country festivalu v Poľsku a Maďarsku, pozvánka do Mexika. Okrem koncertov, majú aj náučný program v pražskom Planetáriu. Odchádza Jan Vančura, prichádza spievajúci bubeník Luboš Řehák.
Túžba po cestovaní ich neopúšťa, predtým chodievali na vodu po českých riekach a tokoch, tentokrát si to zamierili do Sao Paula. Odohrali 14 koncertov. Keďže vtedy nestihli okrem už spomínaných koncertov nič, po 7 rokoch (1995) sa tam vrátili a vynahradili si to.
     Rok 1989 nám priniesol slobodu (november 1989), kapele však smútok. Začiatkom roka Antonínovi Hájekovi zistili rakovinu a koncom roka (15. december) ich aj naveky opustil.
     Vďaka zmene režimu sa opäť mohli vrátiť k pôvodnému menu – Rangers. Organizujú každomesačné koncerty – Rangers Country Saloony, venujú sa i inej obchodnej činnosti prostredníctvom najrozličnejších obchodných organizácií.

Ich zostava zostáva až do roku 1999 nezmenená :
     Milan Dufek – spev, gitara
     Jiří Kadeš – spev, gitara
     Jan Podjukl – spev, basová gitara
     Luboš Řehák – spev, bubny
     Miroslav Řihošek – spev, banjo, akustická gitara
     Jiří Veisser – spev, husle

     Rok 1992 a Spoločná platňa Country show s legendou country music Dave Dudley.

     Ak poznáte The New Christy Minstrels, OK. Ak nie, vedzte, že boli obľúbenou kapelou skupiny Rangers. Možno povedať, že ich objavenie bolo priam zlomovým okamihom v tvorbe Rangers. Započúvajte sa do ich hudby a nájdete tu niektoré hity Rangers. Ďalšie skupiny, ktoré ovplyvnili v začiatkoch skupinu boli Brothers Four, Kingston Trio, Stoneman’s Family a australskí Seekers.
     Na pultoch hudobných predajní nájdete rozličné výbery, od roku 1995 aj kompaktné disky. Ďalší dlhý zájazd, tentokrát je to Austrália a dva mesiace. Opäť víťazstvo v Portě (1997).
     Skoro každá skupina má svoju vlastnú Yoko Ono. Rovnako i Rangers (Jiří Veisser), ale podarilo sa im všetky vnútroskupinové rozpory prežiť a úspešne pokračovať.

     Určite najhoršou tragédiou bol tragický skon hlavného protagonistu skupiny, Milana Dufka (zrážka s motorovým člnom) v roku 2005.

     Odvtedy pokračuje skupina v zložení Jan Vančura, Mirek Řihošek, Max Presser, Karel Macálka, Dušan Reichmann. Ďalší pôvodní členi založili ďalšie skupiny s podobnými menami (Rangers Band – Honza Podjukl, Mirek Čamaj, Jirka Kaleš, Luboš Řehák, Martin Černý, New Rangers –Jiří Veisser a skupina Šance).

Nikdy nezabudneme na ich piesne. Rangers síce pokračujú ďalej, dokonca v troch prevedeniach (Rangers, New Rangers, Rangers Band), ale nik nemôze nahradiť Milana a bez neho to už nikdy nebudú Rangers. (Ani on sám netušil, že bude práve on tým, čo ich kapelu drží a jeho smrť ich rozdelí).

Chcem Vás všetkých požiadať : Spomeňte si na neho pri táborákoch a venujte mu minútu ticha, tak ako ja zakaždým, keď začujem jeho hlas, či jeho piesne.

Milan, tam v tom country nebi, občas mrkni na nás pozostalých, ktorým tu chýbaš.

Diskografia
· Rangers – To nejlepší potřetí 2CD 2006 (výběr z let 1992-1999)
· Rangers – To nejlepší z Plavců 2CD 2005 (výběr z let 1973-1986)
· Rangers – To nejlepší 2CD 2004 (výběr z let 1968-1972)
· To nejlepší z Rangers-Plavců DVD 2004 (1967-1973)
· To nejlepší z Rangers-Plavců – Luděk Nekuda DVD 2004 (1973-1977)
· Trpasličí svatba 2003
· Největší pecky Rangers 2002
· Rangers na cestách 2000
· Chvála písni / Country Our Way 2000
· Třetí zuby 1999
· Plavci 1999
· 21x Minstrels 1999
· Rangers 1998
· Rangers 1970, 1997
· Rangers ve Španělsku / Druhá míza VHS 1997
· Stalo se na Západě 1996
· The Rangers 1996
· 21x Rangers – Plavci potřetí… 1995
· Rangers – Plavci – Rangers Live 1994
· Promovaní inženýři 1994
· To nejlepší z Minstrels 1993
· 21x Plavci 1993
· Nejde zapomenout 1993
· Country show live 1992
· Druhá míza 1992
· Plavci představují The Rangers 1991
· 21x Rangers 1991
· Svítá 1990
· Country Grass Band 1987
· Rodinné Vánoce 1987
· Výzkumný Ústav Vodních Radostí 1986
· Jen tak dál 1986
· Já si zajdu / Čistá voda 1985
· Evžen lovec žen 1985
· Erb toulavého rodu 1984
· Galaportrét 1984
· Sejdeme se u Rotta 1984
· Nedávno byl jsem školák 1983
· Znám místa časem zavátá 1982
· Slunovláska 1981
· On The Country Road 1980
· Otvíráme plovárnu 1980
· Plavci 1978
· Plavci na Poříčí 1978
· Snadné 1978
· Chvála písni 1977
· Najdi tón 1976
· Po řece chci plout 1976
· Sláva 1975
· Country Our Way 1975
· Vánoční kapela 1975
· Květy dej 1975
· Plavci (V.) 1974
· Silný tým 1974
· Tak přišel den 1974
· Alchymista 1974
· Plavci (IV.) 1973
· Panton a Plavci 1973
· Plavci a Panton 1973
· Každý týden orchidej 1972
· Otcova hůl 1972
· Nos pro trable 1972
· Rangers (III.) 1971
· Mám radost 1971
· Teče voda 1971
· Rangers 1970 (II.) 1970
· Rangers v divadle E.F.B. 1970
· Poslední večeře 1970
· Nápis křídou 1970
· The Rangers (I.) 1969
· Pojď ven 1969
· 900 mil 1969
· Kdo má právo 1969
· Hřbitovní kvítí 1969
· Král silnic 1969
· Colorado 1968


Video knižnica – Rangers

Posted in Hudba, Video príspevky | Tagged | Leave a comment

Naďa Urbánková

    Narodila sa v Novej Pake dňa 30. júna 1939.

    Ako takmer každý v tom čase, aj ona vyštudovala niečo úplne iné, ako herectvo či spev. Konkrétne to bola zdravotnícka škola, kde maturovala v roku 1957. V tejto oblasti však nijako dlho nepôsobila, pretože už o dva roky debutovala ako herečka v Parbudiciach. Pôsobila v Prahe, v Laterne Magice a potom v divadle Semafor.
    V roku 1964 sa zúčastnila nahrávania filmu Kdyby tisíc klarinetů (režisér Ján Roháč).

    Práve na jej príhovor, Suchý a Šlitr dali šancu dovtedy neznámej dvojici Šimek a Grossmann a ako sami viete, vyplatilo sa. Tu zažiarila popri iných hviezdach ako napríklad Miluši Voborníkovej, Pavlovi Bobkovi, Jiřím Helekalovi, Jitke Molavcovej. Samozrejme, na čele s Jiřím Grossmannom. Jej asi najznámejšou piesňou sa stala pieseň Drahý můj s Jirkou Grossmannom a pieseň Závidím, ktorú napísal Jirka, keď už vedel o svojom skorom konci (viac o Jiřím Grossmannovi – Jiří Grossmann I). Túto pieseň mu zaspievala na želanie jeho maminky aj na pohrebe a časť textu je aj na Jirkovom náhrobku: “Vždyť já chci jen žít, jak žít se má …”

    Od roku 1969 spolupracuje s Jiřím Brabcem a skupinou Country Beat. Možno povedať, že sa stala prvou československou country speváčkou. Touto kráľovnou bola celých 15 rokov. V roku 1972 sa stala Zlatým slávikom a tento titul si udržala 5-krát po sebe.
    So skupinou Country Beat vystúpila aj v zahraničí, napríklad aj v Amerike, v Nashville (Tennessee). Ako priaznivci country vedia, je to najvýznamnejšie centrum country a každý spevák z tejto branže si považuje za česť môcť tam vystúpiť.

    V neskoršom období spolupracovala s Orchestrom Václava Hybša a istý čas zakotvila aj v Karlíne (Pražské divadlo). Potom sa vrátila k spolupráci s Jirkou Brabcom.
    Rok 1990 priniesol zmenu v jej živote – vydala sa do Švajčiarska a úplne skončila so spevom. Po neúspechu v rodinnom i pracovnom živote (podnikanie, politika), sa vrátila spievať a k verejným vystúpeniam (nový Country Beat).
    V súčasnosti vystupuje so skupinou Bokomara. Mohli sme ju vidieť aj na Country Lodenici 2007.
    Country štýlu zostala verná, čoho dôkazom sú aj piesne “Za vlídný slovo jen”, “Prosím o pochopení” a „Vzdálené bubny”.

    Hold Jirkovi Grossmanovi vzdala naspievaním albumu “Závidím”, ktorý obsahuje aj spoločné nahrávky s Jiřím.


Video knižnica – Naděžda Urbánková

Posted in Hudba, Video príspevky | Tagged | Leave a comment