Plány a nápady na Deň detí.

Už pri organizovaní Mikuláša, v decembri roku 2006 ma napadlo, že by bolo dobré urobiť aj ďalšie akcie. Traja Králi ani oslava Veľkej noci sa mi nezdali príliš vhodné. Ale čo tak MDD? To by bolo niečo. V hlave mi skrsol plán a musím sa priznať, že dosť rozsiahly. Priam som sa tešila, ako sa bude realizovať. Som prílišná optimistka a tak som dúfala, že keď uvidia ľudia z okolia ako sa naše ihrisko dáva dokopy a uvedieme napríklad aj účet, či požiadame ich o venovanie 2% z daní, ktoré aj tak musia štátu odviesť, budú nám nápomocní. Hlavne, keď sa tam aj ich ratolesti chodia hrávať. Preto sa urobilo niekoľko desiatok letáčikov, tie sa rozdávali priamo na ihrisku, keď neboli, oslovovali sa ľudia priamo. Za týmto účelom sa založil aj účet (1100920001/8130, variabilný symbol 123456) v Komunitnej Nadácií Bratislava (KNB, www.knb.sk ) a jeho číslo aj s variabilným symbolom som namaľovala priamo na bludisko. Tento účet Partnerstva mal byť a stále je určený výhradne na rekonštrukciu ihriska Lachova. Jeho prostriedky sú viazané len na účel definovaný pri zakladaní a tým je zveľadenie už zmieneného priestoru. Žiaľ, účet stále zíva prázdnotou. Ešte je však nádej, minimálne naši rodinní príslušníci a bližší známi nám prispejú svojimi daňami.

Pomaly prišiel marec. KNB bol vyhlásený nový grant vo výške 15.000,- Sk ( Young4BA, www.young4ba.sk ), zameraný na aktivity pre deti a mládež., ktoré by boli zrealizované od apríla do augusta 2007. Tento termín mi vyhovoval a preto som nelenila a sama pripravila projekt na Deň detí. Už pri jeho písaní som sa nadchla. Sama mám dve maloleté deti a aj keď môj menší syn Robko tento rok ešte nič z toho mať nebude, keďže má len pár mesiacov, tešilo ma vedomie, že starší Riško si to užije aj s ostatnými deťmi.

Myslela som na rozličné vekové kategórie. Okrem skákacieho hradu tu boli navrhnuté iné atrakcie, ako maľovanie tvárí, maľovanie kriedami na chodník či pastelkami na papier, nafukovanie balónikov a ich kreslenie a súťaže, ako skok vo vreci, hádzanie loptičkou do basketbalového koša pre menších, či vyfukovanie bublín. Okrem toho si každé dieťa malo odniesť aj malú pozornosť vo forme balíčka s darčekmi. Aby to ešte nestačilo, oslovila som Saleziánov, ktorí na báze dobrovoľnosti robia animátorstvo a požiadala ich o spoluprácu. Ich vyjadrenie zatiaľ žiaľ nemám, ale dúfam že bude pozitívne. A ešte niečo. Idem osloviť aj spoločnosti vyrábajúce, či dovážajúce potraviny. Chcela by som, aby sme mohli na ihrisku každému dieťaťu dať aj niečo zdravé a sladké, ako napríklad jogurt, keksík či malú čokoládku. Ak sa podarí, budú si tu môcť pochutnať aj na cukrovej vate a pukancoch, ale to už budú musieť zakúpiť rodičia.

Takže projekt bol na svete, bolo potrebné ho ale prekonzultovať s niekým z príslušnej Nadácie. Dohodla som si stretnutie a bola trochu ako na ihlách, čo všetko bude ešte nutné zmeniť či dorobiť, aby bolo možné ho aspoň poslať. Bola som však milo prekvapená. Pán M. Dragún mi vlial nádej a preto som neváhala a návrh projektu predložila komisii na posúdenie. Uzávierka je 16. apríla a vyhodnotenie do jeho konca.

Taktiež som sa dozvedela o možnosti , požiadať aj starostu Petržalky o finančnú pomoc. Po minulé roky totiž mohol starosta sám bez poslancov miestneho zastupiteľstva rozhodnúť o balíku vo výške 10.000,- Sk. Preto som mu napísala a požiadala o túto čiastku. Ak by nám táto bola priznaná, celá by sa venovala na zabezpečenie nového povrchu pod existujúcimi hracími prvkami (preliezkami), aby naše ihrisko zodpovedalo európskym normám a mohlo byť prevádzkované i naďalej.

Tak teda všetci, prosím, držte mi palce. Či ako hovoria bratia Česi: „Držte mi pěsti, protože kolik pěstí, tolik štěstí.“

Angelika Švajdlenková

Ako vyzerá Vaše okolie?

Tak ma napadlo. Už ste sa niekedy vonku rozhliadli poriadne okolo seba? Napadlo Vás, že to čo vidíte okolo seba nie je úple v poriadku? Alebo ste tiež rezignovali a už ste si zvykli na vzhľad Vášho okolia. My bývame v Petržalke, v celkom slušnej oblasti, teda myslím to relatívne, neďaleko Námestia Hraničiarov. A dlho som si to ani neuvedomoval, ako to tam vyzerá. Maximálne keď sa človek vrátil z nejakej dovolenky v zahraničí, tak si začal ten bordel okolo nás viacej všímať. Ale aj to len nejaký deň, dva, než sa zase všetko vrátilo do starých koľají.

Až teraz, keď máme malé deti, tak svoje okolie sledujeme pozornejšie. Zdevastované okolie panelákov, všade smeti, len horko ťažko prežívajúce zvyšky zelene. Keď nám na prechádzke starší syn vbehne niekde do trávy, tak sa určite vráti s voňavým pozdravom na topánke. A hlavne detské ihriská.
Nájsť slušné detské ihrisko v Petržalke, je skoro nemožné. Možno tak maximálne tie, ktoré sa ohradené a niekto sa one stará. No nie vždy má človek chuť takéto ihrisko hľadať. Ako sme sa tak poriadne poobzerali po okolí, zistili sme, že tam nejaké detské ihriská predsa len sú. Len tak nejako zapadli do toho neporiadku a stali sa pre nás neviditeľné. Veď kto by pustil hrať sa svoje dieťa do pieskoviska, zarasteného trávou, z ktorého práve odišiel nejaký neporiadny psíčkar a jeho miláčik tam zanechal nemilé prekvapenie. Ľudia pomaly prestali existujúce detské ihriská proste vnímať. Lenže keď má človek malé deti, tak ich proste začne cielene vyhľadávať. Aj my sme sa začali lepšie pozerať. A tak sme postupne objavili funkčnú hojdačku na jednom ihrisku, pieskovisko s pieskom na druhom ihrisku, ako tak funkčnú preliezku na ďaľšom, neskôr pekné ihrisko u Saleziánov, prípadne detské ihrisko za Auparkom.

Až raz, keď sme boli v Žiline na Vlčincoch u svokry a boli sme sa prejsť po okolí, zostali sme stáť v nemom úžase. Neďaleko bolo veľké nové ohradené detské ihrisko. Priamo medzi panelákmi. S novými preliezkami, funkčnými hojdačkami, s malým dreveným domčekom pre náradie. Skrátka niečo neuveriteľné. Vlčince, to je vlastne taká Žilinská Petržalka. Takže keď to išlo urobiť tam, musí to ísť aj u nás. A navyše o necelé dva mesiace neskôr, pri jednej z ďaľších návštev Žiliny, sme objavili podobné detské ihrisko o pár ulíc ďalej.

A tak sa manželka s neskrývanou závisťou rozhodla že sa pokúsi o niečo podobné v Petržalke. Ako to pokračovalo, sa dočítate v ďalších príspevkoch tejto sekcie. Dozviete sa, ako sa manželka spolu s ďalšími mamičkami pokúsila vytvoriť nové detské ihrisko a ako vznikol projekt na revitalizáciu jedného detského ihriska v Petržalke.