Dnes je Nový rok a jeden z našich novoročných záväzkov bol, že aspoň 2 krát do mesiaca vyrazíme s deťmi niekde na výlet. Ja som sa navyše rozhodol, že s takýchto výletov vždy napíšem článok do blogu. A keďže treba začať plniť záväzky čo najskôr tak sme prvý výlet spravili už dnes na Nový rok.

Samotný Sandberg je vlastne kopec z piesku, pri Dunaji medzi Devínskou Novou Vsou a Devínom. Tento vznikol ešte z čias, keď bola táto oblasť zaplavená morom. Toto postupne ustúpilo, ale zostali tu po ňom pieskové naplaveniny. A v nich sa nachádza veľa zvyškov po morských živočíchoch. Možno tu nájsť lastúry, žraločie zuby a pod. Oblasť je súčasťou NP Devínska Kobyla, takže je tu zakázané trhať kvety, hľadať lastúry a naplaveniny a vstupovať na miesta mimo označených chodníkov.

My sme si zvolili trasu po modrej značke, ktorá vychádza z Devínskej Novej Vsi, prechádza popod Sandberg a pokračuje do Devína. Auto sme zaparkovali na neďalekej ulici a pokračovali po svojich. Potom, ako sme prešli obývanou ulicou, dostali sme sa na samotný turistický chodník. Tu sa už nemusíte báť aut a deti môžu ísť aj bez dozoru, alebo držania rúk. Samotný chodník je spočiatku nenáročný s miernym prevýšením, takže je vhodný aj pre malé deti. Na začiatku idete pod samotným Sandbergom, kde je v piesku vyhrabaná jaskyňa, resp. skôr len taký brloh. Potom, ako sme si obzreli jaskyňu sme zistili, že je tu vlastne zakázaný prístup. Tak sme sa vrátili na modrú značku. Popravde povedané sa mi vôbec nepáči systém značenia. Na stĺpikoch tvoriacich plot okolo jaskyne sa nachádza kopec značiek so zákazmi. Okrem iného aj so zákazom vstupu do tejto oblasti. To sme sa ale dozvedeli až potom, keď na to manželku upozornil iný turista, mimochodom veľmi nevyberaným slovníkom. Myslím že by bolo jednoduchšie umiestniť väčšiu tabuľu na tyči s dobre viditeľným zákazom vstupu. Potom sme pokračovali ďalej po modrej, pozreli sme si zopár výhľadov na Dunaj a dostali sme sa k bývalému lomu. Odtiaľ sme sa pokračovali po lesnom chodníku pod Devínsku Kobylu. Tu sme to vzdali, lebo menší syn už odmietol pokračovať a nás ešte čakala cesta späť k autu. Podľa značky to malo byť 20 min. pod Devínsku Kobylu. Myslím, že sme boli veľmi blízko. Nám cesta tam aj späť trvala 4 hodiny. Ale bolo to spôsobené aj trucovaním detí a veľmi pohodovým tempom.

Výlet bol síce krátky, ale bolo to spôsobené aj počasím. Aj deti nemali najlepšiu náladu, hlavne menší, Robko, bol ku koncu unavený a trucoval. Ale celkovo sa im výlet páčil. Aj nám sa výlet veľmi páčil. Bola to taká pohodovka. Pokochali sme sa výhliadkou na Dunaj. Páčil sa mi aj samotný Sandberg. Je to asi jediný kopec z piesku na Slovensku.

Celkové zhodnotenie

(Viac bodov znamená lepšie hodnotenie):
Náročnosť pre deti: 8/10
Vzdialenosť od Bratislavy: 9/10
Atraktivita lokality: 5/10
Iné možnosti zábavy pre deti: 2/10

Výhody:

• Veľmi dobrá dostupnosť
• Nenáročnosť trasy v pohode ju zvládnu aj deti

Nevýhody:

• Zákaz prezretia si samotného Sandbergu
• Zle značenie zákazu vstupu
• Slabšie vyhliadky do okolia
• Nie je tu iné vyžitie pre deti

Welcome to Earth : Population 0

A my môžme sledovať, ako sa naša zemeguľa bude meniť v priebehu ďalších dní, mesiacov, rokov, desaťročí a storočí. Pomaly a iste z nej zmiznú všetky stopy po existencii ľudskej civilizácie.
Mňa tento dokument osobne veľmi zaujal, a verím, že podobne zaujme i Vás.

Nik neporiera, že festivaly v country a folk štýle sú väčšie a populárnejšie najmä u našich západných susedov, ale ani slovenská základňa nie je práve malá. A rozhodne je rovnako zapálená pre vec ako hocikde inde. Jedným z fanúšikov som aj ja.

Pomaly sa otepľuje a to znamená, že sa, ako každý rok, začnú baliť bágle, vytiahnu sa celty a oprášia širáky. Zase bude častejšie vídať trampov s gitarami na chrbtoch a určite pri potulkách prírodou aj zacítite vôňu táboráku a začujete melódie hladiace sluch a nesúce sa ku hviezdam. Aj preto som sa rozhodla tento článok venovať festivalom v country štýle, kde je koncentrácia priam 100% a kde ma srdce ťahá.
Medzi najznámejšie patria:

STUPAVSKÝ ŠIRÁK

Tento festival je viac folk ako country. Je vždy v Stupave, ako iste poznať už z jeho názvu. Konkrétne v amfiku nad mestom. Nie je tam práve najviac miesta na stany, ale veľa ľudí tam chodí len na večer a prípadne sa i vyspí priamo pod hviezdami.
Bol to môj prvý folkový festival. A nie posledný.

COUNTRY MLYN

Síce malý, ale veľmi známy festival. Je na Kamennom Mlyne, čo je autokemp na hlavnom ťahu z Bratislavy do Prahy. Musím sa priznať, že som sa ho nikdy priamo nezúčastnila, i keď som bola neďaleko a viacmenej som si ho vypočula takmer celý. Tento festival nie je nejako dlho, len pár rokov, i keď Kamenný Mlyn je známy aj z iných akcií. Bolo tam napríklad stretnutie majiteľov amerických áut, býva tam stretnutie fandov veteránov a iní akcie. Kedysi tam dokonca fungovalo i letné kúpalisko. Toto je žiaľ už minulosťou, i keď tiež by to nebolo na zahodenie. Najmň v letných hrúčavách. Veď uvidíme.

Tento rok je v ponuke okrem hudby aj indiánska osada a s tým súvisiaci program zahŕňajúci prezentáciu indiánskej kutúry z prérií (tvorba ornamentov, maľovanie na tváre, indiínske hudobné nástroje, šperky, kožené ozdoby a podobne). Fantázií sa medze klásť nebudú. Deti a nielen tie )) si môžu prásť na svoje.

COUNTRY LODENICA

Najväčší country a folkový festival na Slovensku. Tento festival obyčajne končieva sezónu a teda je na konci leta. Obyčajne v posledný augustový víkend. Ten, kto ešte nevie, organizuje sa vždy v Piešťanoch, konkrétne v piešťanskej lodenici.

Okrem hudby samozrejme je tu možstvo atrakcií pre veľkých i malých (jazdenie ja elektrických autíčkach, učenie country tancov, plážový volejbal, maľovanie na tvár, modelovanie z hliny, fakultatívne výlety do okolia, vozenie na koni, a ďalšie).

Ako už z názvu vyplýva, festival je v lodenici. To okrem iného značí aj veľké voľné priestranstvá. Hm, možno, ale nerátajte s tým počas Lodenice. Stany tu rastú ako huby po daždi a k večeru nie je takmer kde stúpiť. Okrem areálu lodenice, stany sú aj na brehu Váhu a pozor na napínacie šnúry. Tie sa tu križujú ako pavučina.

Čo sa týka programu, vždy bol pestrý a dúfam, že tento rok nebude výnimkou. Pomerne hojné zastúpenie tu má česká country scéna, ktorá je stále viac známa ako tá slovenská. Stačí keď sa spomenú mená ako Rangers (žiaľ už nikdy nie v pôvodnej zostave), Taxmeni, Hop Trop, Žalman, či bratia Nedvědovci. Zo slovenských napríklad Veslári, Belasí atď.

Veľa ľudí sem chodí nielem kvôli kapelám, ale najmä kvôli stretnutiam s kamarátmi. Ja nie som výnimkou. Je to možno divné, ale s mnohými sa stretávam práve len na Lodenici. Nevieme svoje pravé mená, ale prezývky, nevieme, kto čo robí a čím je v bežnom živote, ale to je nepodstatné. Najdôležitejšie sú tie okamihy na feste. Je to priam neuveriteľné, že sa stále spoznávame. Tie stretávky sú úžasné a nevymenila by som ich za nič na svete.

Mnoho ľudí sem chodí a strávi čas nie na oficiálnom programe, ale pri stánkoch či priamov stanoch s občerstvením. Nie preto, žeby boli nejakí závisláci, ale preto, že tam hrá muzika. Áno, počujete dobre. Muzika. Stačí, že sa tam zíde pár chlápkov s gitarami, slovo dá slovo a ide sa hrať. Zapoja sa aj ostatní a už znejú spevy okolím. Oficiálny program je obyčajne od 16-tej do cca 3-tej hoďky, ale zábava nekončieva ani okolo 5-tej ráno. Keď už okolo 10-tej sa vylieza zo stanov, ešte stále možno stretnúť opozdilcov, čo sa práve chystajú na svoju dávku spánku. A niektorí ani to nie. Poznám niekoľkých, čo vydržia ťahať šnúru aj tri dni, ale potom prespia snáď aj dva dni v kuse. Ja som to vydržala len dva dni. Ale, potom mi stačilo spať len 6 hodín. To sa teraz chválim, aby ste vedeli.

Doobeda, resp. do tej treťej sú vystúpenia amatérskych kapel. Kto chce, ide sa poprechádzať do Piešťan, iní vyspávajú, ďalší zase prebiehajú sprievodné podujatia a akcie (ako som už spomínala napríklad plážový volejbal a podobne).

Tento rok je rokom výročným, lebo bude desiaty ročník. Je to triumf ale i nesmierna zodpovednost voči fanúšikom. Dúfam, že tento rok bude niečím výnimočný.

Po každej Lodenici ešte asi tak dva-tri dni som zachrípnutá od toho vyspevovania, ale stojí to za to.

Práve na tomto festivale som sa prvýkrát stretla s Jackpotom, čo je country skupina. Sú to príma chlapci. Všetci bývajú v Blave, prípadne v blízkom okolí a spája ma s nimi množstvo spomienok. Okrem Lodenice sa stretneme aj na inej akcii, tzv. Dubník, čo je priehrada pri Starej Turej. Raz ročne sa tu zídeme a hrá sa.

TRUCK COUNTRY

Festival pre truckerov a širokú motoristickú verejnosť. Opäť v Piešťanoch, ale na letisku. Medzi sprievodné akcie patrí napríklad súťaž obratnosti, súťaž ťahačov, kaskadérske predvávačky a – páni spozornite – súťaž Miss mokré trično a Miss body painting (maľovanie na telo).

V minulom roku sa tu zišlo okolo 600 truckerov zo 6-tich krajín a niekoľko tisíc divákov. Myslím, že tento rok nebude iný.

DOBROFEST

Tento festival je najstarším na Slovensku. Začal v roku 1992, čiže keď to tak zrátam, je vlastne starší ako samotné Slovensko. To vzniklo až 1.1.1993.

Festival je venovaný spomienke na Johna Dopyera (1893-1988), ktorý sa narodil v Trnave, ale v mladosti odišiel a zakotvil v USA. Je vynálezcom rezofonickej gitary. Čo to je? No predsa DOBRO. Američania si myslia, že je to ich pôvodný nástroj, ale opak je pravdou a my zase môžeme byť na niečo hrdí.

Dobro, alebo rezofonická gitara sa objavila začiatkom dvatsiatych rokov 20-teho storočia. Vyriešila problém s nedostatočným ozvučením, nakoľko v tom období zosilovače a podobné zariadenia boli ešte len v plienkach. Dobro výrazne ovplyvnilo zvuk a my sa možme len vytešovať, že John bol Slovákom ako repa.

V minulosti na festivale sa prezentovali také legendy ako skupina Blue Highway (US), hráči Jerry Douglas (US), Bob Brozman(US), Rob Ickes(US), Randy Kohrs(US), Peter Rowan(US), Mike Auldridge(US), trio Cox(US), Clifford & Bartley (US), Zubot & Dawson (Canada), Dave Peabody (GB), Papa George (GB), Gypsy Dave Smith (Australia), Ken Emerson (Havai) a množstvo iných z kontinentálnej Európy (Nemecko, Francia, Taliansko, Holansko, Fínsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Poľsko, Maďarsko, Česko, Bulharsko a samozrejme Slovensko.

FESTIVALY V HRÁDKU

V posledný Júlový víkend Liptovský Hrádok privíta verejnoť hneď na dvoch akciách. Jednak na FOLKOVANIE POD SKALKOU (country, folk bluegrass a podobné štýly) a jednak na FOLKOVANIE S ČERNOU HOROU.

Ak by ste chceli aj relaxovať iným smerom, je tu možnosť navštíviť Aquapark, či zamieriť do našich veľhôr, ktoré sú čoby kameňom dohodil.

BLUEGRASS FEST

Bluegrass pochádza z Ameriky. Vznikol ako zmiešanina rozličných hudobných štýlov, ktoré si so sebou do novej vlasti doniesli imigranti Charakteristickými nástrojmi sú banjo, mandolína, husle, gitara, kontrabas a dobro.

POHODA

Nie je to country a ani folk festival, aby ste si nemysleli, že nemám prehľad. Uvádzam ho preto, že je to najväčší festival vôbec na Slovensku. Je v Trenčíne.

Calendar of some festivals in Slovakia:

Name	Date	Place
Wilsonic	June, 6. 2008	Bratislava
Bluegrassfest	June, 10. – 11. 2008	Bratislava
Junifest	June, 13. – 22. 2008	Bratislava
Streetfest	June, 20. – 21. 2008	Malacky
Truck Country	June, 20. – 22. 2008	Piešťany
Fajn Fest	June, 22. 2008	Bratislava
Guitarfest	June, 23. – 28. 2008	Bratislava
Country Mlyn	June, 26. – 28. 2008	Malacky
Sigord 2007	June, 22.- 23. 2008	Prešov
Radimovksá Šopa	June, 22. – 24. 2008	Radimov
Dobrofest	June, 26. – 28. 2008	Trnava
Topvar Rock Fest	June, 27. – 28. 2008	Zelená Voda, Nové Mesto nad Váhom
Festival Revište	June, 27. – 28. 2008	Žarnovica
Hodokvas	July, 4. – 5. 2008	Piešťany
Country Stopa	July, 11. – 12. 2008	Dudince
Pohoda	July, 18. – 19. 2008	Trenčín
Drotária Fest	July, 20. – 22. 2008	Turzovka
Fest Dobré Bohunice	July, 25. – 27. 2008	Jaslovské Bohunice
Folkovanie pod Skalkou	July, 25. – 26. 2008	Liptovský Hrádok
Folkovanie s Černou Horou	July, 25. – 26. 2008	Liptovský Hrádok
Žákovic Open	July, 25. – 26. 2008	Turčianske Bohuslavice
Country Oravice	July, 26. 2008	Tvrdošín
Folk&Music Fest	July, 31. – August, 02.2008	Banská Štiavnica
Rača Fest	August, 8. – 9. 2008	Bratislava
Country Fest Rozmarín	August, 8.-9. 2008	Terchová, Žilina
Červeník	August, 8. – 10. 2008	Červeník, Leopoldov
Stupavský Širák	August 24. – 25. 2008	Stupava
Lodenica	August, 28. – 30. 2008	Piešťany
Autoslide	January, 4, 2009	Žarnovica
Bluessový Ostrov		Žarnovica
Ropucha		Púchov

]]> http://sk.svajdlenka.com/blog/2008/03/country-festivaly-na-slovensku.html/feed 2 http://sk.svajdlenka.com/blog/2008/03/rangers-plavci.html http://sk.svajdlenka.com/blog/2008/03/rangers-plavci.html#comments Sun, 02 Mar 2008 21:45:00 +0000 dryada http://sk.svajdlenka.com/blog/?p=81 Continue reading →]]>      Keď sa povie Rangers, staršia generácia sa pousmeje, mladšia sa možno zamyslí. Nehovorím, že patrím medzi tú prvú skupinu, ale už nederiem školské lavice. Ten, kto chodil na výšku, iste pozná dokonca aj slová minimálne jednej ich piesne naspamäť, aj keď to možno nie je jeho štýl. Viete ktorú myslím? No predsa Inženýrská. Ja som vedela, že si spomeniete.
     Rangers, známi aj pod menom Plavci bola country skupina. Hovorím bola, pretože dnes existujú až tri rozličné zostavy s podobným menom, v ktorých hrajú bývalí členovia. Viac neskôr.

     Takže keď spomínam Rangers, myslím tým skupinu pred rokom 2005, s Milanom Dufkom v čele. Je to moja najobľúbenejšia kapela. Svoju popularitu si získali u širokej verejnosti, a ich piesne ako „Vím, vím“ (1970), “Pole s bavlnou“ (1970), “Král silnic“ (1970), “Nos pro trable“ (1971), “Teče voda“ (1971), “Láska je věc kouzelná“ (1971), “Trpasličí svatba“ (1980), “Drak od Bílé skály” (1980), “Ta zem je tvá zem,” nebo “Zvedněte kotvy” priam zľudoveli ako na folkových festivaloch, pri táborákoch, v českých I slovenských hospodkách.

     Začiatok skupiny možno hľadať už v roku 1963, i keď ako rok založenia sa spomína rok 1964. To sa dohodli spolu Milan Dufek s Antonínem Hájkem na založení westernovej kapely (Obaja chodili práve na Strojársku fakultu ČVUT, takže stres po prednáškach z matiky bolo treba niečím kompenzovať). Rozbehli sa konkurzy na huslistu a víťazne z nich vyšiel Jiří Veisser. Medzi vysošov si priviedli ešte gymnazistov, Mirka Řihošku a Jana Vančuru.

Zakladajúci členovia:
     Milan Dufek – spev
     Antonín Hájek kontrabas
     Miroslav Řihošek – 5-strunné banjo
     Jan Vančura – gitara, spev
     Jiří Veisser – husle, spev

     Prvé vystúpenie bolo už v ďalšom roku, vo Vinohradskej vinárni. To znamená i prvý honorár – pivo a párok. Od roku 1966 ich moderuje Miroslav Černý, do kapely prichádza Radek Tomášek a taktiež aj prvá a jediná speváčka, Jarka Hadrabová, ktorá však vďaka zdravotným problémov tu pobudla len dva roky.

Obsadenie je nasledovné :
     Antonín Hájek – kontrabas
     Milan Dufek – spev
     Jiří Veisser – husle, spev
     Jan Vančura – gitara, spev
     Radek Tomášek – 12-strunná gitara, spev
     Miroslav Řihošek – 5-strunné banjo
     Jarka Hadrabová – spev

     Úspech nenechal na seba dlho čakať a už na 1. Portě v Ústí nad Labem sa stali víťazmi. Nasledoval prvý koncert v Bratislave, v hale PKO (škoda, že to som ešte nebola ani v pláne, takže atmošku si mohla maximálne vychutnať moja mamina, muselo to byť super, ako ostatne všetky ich koncerty).
     Rok 1968 sa spomína v iných súvislostiach, skupine okrem iného pripomína ich ďalšie víťazstvo na Portě a prvú platňu v Pantone (nahrávacie štúdio). Marek Černý si prizval ako druhého moderátora Petra Nárožného. Rangers usporadúvajú koncerty s pravidelnou mesačnou frekvenciou. V roku 1969 boli vyhlásení najlepšou kapelou roka. O tom svedčil aj predaj ich nahrávok, ktorý už za dva roku dosiahol úctyhodný počet 1 milión.

     Možno by sme ich poznali stále pod menom Rangers, keby nie jednej poznámky z inak veľmi úspešnej kritiky, kde sa len tak mimochodom objavila otázka : “Prečo sa týchto 6 sympatických chlapcov volá ako americkí zabijáci z Vietnamu?” Keďže nechceli ukončiť svoju činnosť, na nátlak Pragokoncertu, zmenili meno a objavili sa Plavci.
     Už pred rokom 1974 hrali v zahraničí, samozrejme, ako vtedajšia situácia umožňovala, len vo východnom bloku. Vďaka popularite sa im podarilo pobudnúť jeden mesiac v Argentíne, v Buenos Aires, kde sa organizovala Československá výstava s kultúrnym programom. Po zvládnutí španielčiny na pripravovaný program, rozhodli sa využiť to a odprezentovali sa aj na Kube.
     Trochu sa mení osadenstvo, niektorí prichádzajú (Jiří Kaleš, Jiří Jirásek), iní odchádzajú (Petr Nárožný, Radek Tomášek), ďalší aj to aj to (Luděk Nekuda, Jan Vala, Jiří Wimmer). Skupina zvoľňuje tempo a miesto 300 koncertov je ich “len” 250. Pomerne často boli aj v televízií, ale od roku 1976 sme ich tam takmer 20 rokov nevideli.

     V roku 1978 sa rozbieha domáca dielňa Dufek Hájek. Úspech ich neopúšťa. Nové turné po Kube. Ich najväčší koncert bol 3. 7. 1982, keď hrali pre 20.000 ľudí v Lisabone. Viem, poviete si, čo je to 20-tisíc ľudí. Na tú dobu a ten hudobný štýl dosť. Zahraničné koncerty pokračujú – country festivalu v Poľsku a Maďarsku, pozvánka do Mexika. Okrem koncertov, majú aj náučný program v pražskom Planetáriu. Odchádza Jan Vančura, prichádza spievajúci bubeník Luboš Řehák.
Túžba po cestovaní ich neopúšťa, predtým chodievali na vodu po českých riekach a tokoch, tentokrát si to zamierili do Sao Paula. Odohrali 14 koncertov. Keďže vtedy nestihli okrem už spomínaných koncertov nič, po 7 rokoch (1995) sa tam vrátili a vynahradili si to.
     Rok 1989 nám priniesol slobodu (november 1989), kapele však smútok. Začiatkom roka Antonínovi Hájekovi zistili rakovinu a koncom roka (15. december) ich aj naveky opustil.
     Vďaka zmene režimu sa opäť mohli vrátiť k pôvodnému menu – Rangers. Organizujú každomesačné koncerty – Rangers Country Saloony, venujú sa i inej obchodnej činnosti prostredníctvom najrozličnejších obchodných organizácií.

Ich zostava zostáva až do roku 1999 nezmenená :
     Milan Dufek – spev, gitara
     Jiří Kadeš – spev, gitara
     Jan Podjukl – spev, basová gitara
     Luboš Řehák – spev, bubny
     Miroslav Řihošek – spev, banjo, akustická gitara
     Jiří Veisser – spev, husle

     Rok 1992 a Spoločná platňa Country show s legendou country music Dave Dudley.

     Ak poznáte The New Christy Minstrels, OK. Ak nie, vedzte, že boli obľúbenou kapelou skupiny Rangers. Možno povedať, že ich objavenie bolo priam zlomovým okamihom v tvorbe Rangers. Započúvajte sa do ich hudby a nájdete tu niektoré hity Rangers. Ďalšie skupiny, ktoré ovplyvnili v začiatkoch skupinu boli Brothers Four, Kingston Trio, Stoneman’s Family a australskí Seekers.
     Na pultoch hudobných predajní nájdete rozličné výbery, od roku 1995 aj kompaktné disky. Ďalší dlhý zájazd, tentokrát je to Austrália a dva mesiace. Opäť víťazstvo v Portě (1997).
     Skoro každá skupina má svoju vlastnú Yoko Ono. Rovnako i Rangers (Jiří Veisser), ale podarilo sa im všetky vnútroskupinové rozpory prežiť a úspešne pokračovať.

     Určite najhoršou tragédiou bol tragický skon hlavného protagonistu skupiny, Milana Dufka (zrážka s motorovým člnom) v roku 2005.

     Odvtedy pokračuje skupina v zložení Jan Vančura, Mirek Řihošek, Max Presser, Karel Macálka, Dušan Reichmann. Ďalší pôvodní členi založili ďalšie skupiny s podobnými menami (Rangers Band – Honza Podjukl, Mirek Čamaj, Jirka Kaleš, Luboš Řehák, Martin Černý, New Rangers –Jiří Veisser a skupina Šance).

Nikdy nezabudneme na ich piesne. Rangers síce pokračujú ďalej, dokonca v troch prevedeniach (Rangers, New Rangers, Rangers Band), ale nik nemôze nahradiť Milana a bez neho to už nikdy nebudú Rangers. (Ani on sám netušil, že bude práve on tým, čo ich kapelu drží a jeho smrť ich rozdelí).

Chcem Vás všetkých požiadať : Spomeňte si na neho pri táborákoch a venujte mu minútu ticha, tak ako ja zakaždým, keď začujem jeho hlas, či jeho piesne.

Milan, tam v tom country nebi, občas mrkni na nás pozostalých, ktorým tu chýbaš.

Diskografia
· Rangers – To nejlepší potřetí 2CD 2006 (výběr z let 1992-1999)
· Rangers – To nejlepší z Plavců 2CD 2005 (výběr z let 1973-1986)
· Rangers – To nejlepší 2CD 2004 (výběr z let 1968-1972)
· To nejlepší z Rangers-Plavců DVD 2004 (1967-1973)
· To nejlepší z Rangers-Plavců – Luděk Nekuda DVD 2004 (1973-1977)
· Trpasličí svatba 2003
· Největší pecky Rangers 2002
· Rangers na cestách 2000
· Chvála písni / Country Our Way 2000
· Třetí zuby 1999
· Plavci 1999
· 21x Minstrels 1999
· Rangers 1998
· Rangers 1970, 1997
· Rangers ve Španělsku / Druhá míza VHS 1997
· Stalo se na Západě 1996
· The Rangers 1996
· 21x Rangers – Plavci potřetí… 1995
· Rangers – Plavci – Rangers Live 1994
· Promovaní inženýři 1994
· To nejlepší z Minstrels 1993
· 21x Plavci 1993
· Nejde zapomenout 1993
· Country show live 1992
· Druhá míza 1992
· Plavci představují The Rangers 1991
· 21x Rangers 1991
· Svítá 1990
· Country Grass Band 1987
· Rodinné Vánoce 1987
· Výzkumný Ústav Vodních Radostí 1986
· Jen tak dál 1986
· Já si zajdu / Čistá voda 1985
· Evžen lovec žen 1985
· Erb toulavého rodu 1984
· Galaportrét 1984
· Sejdeme se u Rotta 1984
· Nedávno byl jsem školák 1983
· Znám místa časem zavátá 1982
· Slunovláska 1981
· On The Country Road 1980
· Otvíráme plovárnu 1980
· Plavci 1978
· Plavci na Poříčí 1978
· Snadné 1978
· Chvála písni 1977
· Najdi tón 1976
· Po řece chci plout 1976
· Sláva 1975
· Country Our Way 1975
· Vánoční kapela 1975
· Květy dej 1975
· Plavci (V.) 1974
· Silný tým 1974
· Tak přišel den 1974
· Alchymista 1974
· Plavci (IV.) 1973
· Panton a Plavci 1973
· Plavci a Panton 1973
· Každý týden orchidej 1972
· Otcova hůl 1972
· Nos pro trable 1972
· Rangers (III.) 1971
· Mám radost 1971
· Teče voda 1971
· Rangers 1970 (II.) 1970
· Rangers v divadle E.F.B. 1970
· Poslední večeře 1970
· Nápis křídou 1970
· The Rangers (I.) 1969
· Pojď ven 1969
· 900 mil 1969
· Kdo má právo 1969
· Hřbitovní kvítí 1969
· Král silnic 1969
· Colorado 1968

    Ako takmer každý v tom čase, aj ona vyštudovala niečo úplne iné, ako herectvo či spev. Konkrétne to bola zdravotnícka škola, kde maturovala v roku 1957. V tejto oblasti však nijako dlho nepôsobila, pretože už o dva roky debutovala ako herečka v Parbudiciach. Pôsobila v Prahe, v Laterne Magice a potom v divadle Semafor.
    V roku 1964 sa zúčastnila nahrávania filmu Kdyby tisíc klarinetů (režisér Ján Roháč).

    Práve na jej príhovor, Suchý a Šlitr dali šancu dovtedy neznámej dvojici Šimek a Grossmann a ako sami viete, vyplatilo sa. Tu zažiarila popri iných hviezdach ako napríklad Miluši Voborníkovej, Pavlovi Bobkovi, Jiřím Helekalovi, Jitke Molavcovej. Samozrejme, na čele s Jiřím Grossmannom. Jej asi najznámejšou piesňou sa stala pieseň Drahý můj s Jirkou Grossmannom a pieseň Závidím, ktorú napísal Jirka, keď už vedel o svojom skorom konci (viac o Jiřím Grossmannovi – Jiří Grossmann I). Túto pieseň mu zaspievala na želanie jeho maminky aj na pohrebe a časť textu je aj na Jirkovom náhrobku: “Vždyť já chci jen žít, jak žít se má …”

    Od roku 1969 spolupracuje s Jiřím Brabcem a skupinou Country Beat. Možno povedať, že sa stala prvou československou country speváčkou. Touto kráľovnou bola celých 15 rokov. V roku 1972 sa stala Zlatým slávikom a tento titul si udržala 5-krát po sebe.
    So skupinou Country Beat vystúpila aj v zahraničí, napríklad aj v Amerike, v Nashville (Tennessee). Ako priaznivci country vedia, je to najvýznamnejšie centrum country a každý spevák z tejto branže si považuje za česť môcť tam vystúpiť.

    V neskoršom období spolupracovala s Orchestrom Václava Hybša a istý čas zakotvila aj v Karlíne (Pražské divadlo). Potom sa vrátila k spolupráci s Jirkou Brabcom.
    Rok 1990 priniesol zmenu v jej živote – vydala sa do Švajčiarska a úplne skončila so spevom. Po neúspechu v rodinnom i pracovnom živote (podnikanie, politika), sa vrátila spievať a k verejným vystúpeniam (nový Country Beat).
    V súčasnosti vystupuje so skupinou Bokomara. Mohli sme ju vidieť aj na Country Lodenici 2007.
    Country štýlu zostala verná, čoho dôkazom sú aj piesne “Za vlídný slovo jen”, “Prosím o pochopení” a „Vzdálené bubny”.

    Hold Jirkovi Grossmanovi vzdala naspievaním albumu “Závidím”, ktorý obsahuje aj spoločné nahrávky s Jiřím.