Naďa Urbánková

    Narodila sa v Novej Pake dňa 30. júna 1939.

    Ako takmer každý v tom čase, aj ona vyštudovala niečo úplne iné, ako herectvo či spev. Konkrétne to bola zdravotnícka škola, kde maturovala v roku 1957. V tejto oblasti však nijako dlho nepôsobila, pretože už o dva roky debutovala ako herečka v Parbudiciach. Pôsobila v Prahe, v Laterne Magice a potom v divadle Semafor.
    V roku 1964 sa zúčastnila nahrávania filmu Kdyby tisíc klarinetů (režisér Ján Roháč).

    Práve na jej príhovor, Suchý a Šlitr dali šancu dovtedy neznámej dvojici Šimek a Grossmann a ako sami viete, vyplatilo sa. Tu zažiarila popri iných hviezdach ako napríklad Miluši Voborníkovej, Pavlovi Bobkovi, Jiřím Helekalovi, Jitke Molavcovej. Samozrejme, na čele s Jiřím Grossmannom. Jej asi najznámejšou piesňou sa stala pieseň Drahý můj s Jirkou Grossmannom a pieseň Závidím, ktorú napísal Jirka, keď už vedel o svojom skorom konci (viac o Jiřím Grossmannovi - Jiří Grossmann I). Túto pieseň mu zaspievala na želanie jeho maminky aj na pohrebe a časť textu je aj na Jirkovom náhrobku: "Vždyť já chci jen žít, jak žít se má ..."

    Od roku 1969 spolupracuje s Jiřím Brabcem a skupinou Country Beat. Možno povedať, že sa stala prvou československou country speváčkou. Touto kráľovnou bola celých 15 rokov. V roku 1972 sa stala Zlatým slávikom a tento titul si udržala 5-krát po sebe.
    So skupinou Country Beat vystúpila aj v zahraničí, napríklad aj v Amerike, v Nashville (Tennessee). Ako priaznivci country vedia, je to najvýznamnejšie centrum country a každý spevák z tejto branže si považuje za česť môcť tam vystúpiť.

    V neskoršom období spolupracovala s Orchestrom Václava Hybša a istý čas zakotvila aj v Karlíne (Pražské divadlo). Potom sa vrátila k spolupráci s Jirkou Brabcom.
    Rok 1990 priniesol zmenu v jej živote - vydala sa do Švajčiarska a úplne skončila so spevom. Po neúspechu v rodinnom i pracovnom živote (podnikanie, politika), sa vrátila spievať a k verejným vystúpeniam (nový Country Beat).
    V súčasnosti vystupuje so skupinou Bokomara. Mohli sme ju vidieť aj na Country Lodenici 2007.
    Country štýlu zostala verná, čoho dôkazom sú aj piesne "Za vlídný slovo jen", "Prosím o pochopení" a „Vzdálené bubny".

    Hold Jirkovi Grossmanovi vzdala naspievaním albumu "Závidím", ktorý obsahuje aj spoločné nahrávky s Jiřím.

---

Video knižnica - Naděžda Urbánková

Jiří Grossmann

    Možno nie je až tak známy, ale jeho piesne poznajú všetci.
    Narodil sa v Prahe na Smíchově, dňa 20. júla 1941. Podľa slov jeho blízkych i kolegov, bol vždy veľmi zdvorilým a citlivým človekom, neschopným hrubého prejavu ani nadávok. Už ako malé dieťa sa začal učil hrať na hudobné nástroje, konkrétne na klavír, v škole potom hral na gitaru. je zaujímavé, že dokázal hrať na takmer každý hudobný nástroj. Počas štúdia dirigoval školský orchester a ešte pred maturitou hral aj v niekoľkých amatérskych kapelách na trombón a kontrabas.
    Už počas štúdia na vysokej škole (Stavebnej Fakulte ČVUT - 1958-62) bol textárom i skladateľom, vystupoval ako herec i spevák v Karkulce (Karlínském kulturním kabaretu), neskôr v kluboch Olympic a Sluníčko.
    Od roku 1962 ho angažovali, najprv v Plzni, potom v Armádnom umeleckom súbore. Tu stretáva svojho budúceho kolegu Miloslava Šimka a vytvárajú spolu nezabudnuteľnú autorskú i hereckú dvojicu.
    Suchý a Šlitr ich angažovali v SEMAFORE (na príhovor Nadi Urbánkovej, Šlitr bol najskôr proti). Úspech dosiahli prezentovaním spoločne písaných humorných textov. Celý program bol prešpikovaný piesňami napríklad Nadi Urbánkovej, Věry Křesadlovej, Miluše Voborníkovej, Pavla Bobka, Jiřího Helekala, Jozefa Laufra a ďalších.
    Naspieval množstvo klasických piesní ako napríklad Gimmi Det Ding a Pupákova píseň lásky (obe s Miluši Voborníkovou), Drahý můj (s Naďou. Urbánkovou), ďalej trebárs José, Vzdálené bubny, Jako kotě si příst, Blizard, Své banjo odhazuji v dál, Oh, Ruby, nechtěj mi lásku brát, Skálou chci se stát, Svatební průvod, Má dívka N, Houston, Čekej tiše, Ano, pane Jiří, Vzdálené bubny, Závidím a iné.
    Jeho život žiaľ veľmi predčasne ukončila zákerná choroba (Hočkinova choroba - rakovina lymfatických uzlín) dňa 5. Decembra 1971 (presne dva roky po Jiřím Šlitrovi).
    Na pohrebe sa okrem kolegov prišlo s ním rozlúčiť mnoho ľudí. Speváčka Naďa Urbánková na želanie jeho maminky zaspievala pieseň Závidím, ktorú Jiří Grossmann napísal, keď už poznal, že sa blíži jeho koniec. Časť tohto textu je vyrytá i na jeho náhrobku: „Vždyť já chci jen žít, jak žít se má ...“.

    Dnes tohto, nebojím sa povedať, velikána pripomína pražské divadlo na Václavském náměstí, ktoré ako spomienku po ňom pomenoval jeho kolega Miloslav Šimek + a jedna z pražských pasáží. Ten ďalej pokračoval s Luďkem Sobotou a potom s Jiřím Krampolem, žiaľ už bez Grossmannovej noblesy.

    Nesmrteľnosť si Jiří Grossmann zabezpečil hlavne vďaka vynikajúcim poviedkam a výstupom spolu s Miloslavom Šimkem. Tieto ako šiel čas doslova zľudoveli, takže sa niekedy aj zabúda, že bol vynikajúcim textárom.
    Hral v niekoľkých filmoch (Zločin v šantánu, Návštěvní den Miloslava Šimka a Jiřího Grossmanna č. 1-6) a naspieval jeden duet s J. Suchým Tommy (Vánoční kovbojská).

---

Video knižnica - Jiří Grossmann