Jiří Grossmann

    Možno nie je až tak známy, ale jeho piesne poznajú všetci.
    Narodil sa v Prahe na Smíchově, dňa 20. júla 1941. Podľa slov jeho blízkych i kolegov, bol vždy veľmi zdvorilým a citlivým človekom, neschopným hrubého prejavu ani nadávok. Už ako malé dieťa sa začal učil hrať na hudobné nástroje, konkrétne na klavír, v škole potom hral na gitaru. je zaujímavé, že dokázal hrať na takmer každý hudobný nástroj. Počas štúdia dirigoval školský orchester a ešte pred maturitou hral aj v niekoľkých amatérskych kapelách na trombón a kontrabas.
    Už počas štúdia na vysokej škole (Stavebnej Fakulte ČVUT – 1958-62) bol textárom i skladateľom, vystupoval ako herec i spevák v Karkulce (Karlínském kulturním kabaretu), neskôr v kluboch Olympic a Sluníčko.
    Od roku 1962 ho angažovali, najprv v Plzni, potom v Armádnom umeleckom súbore. Tu stretáva svojho budúceho kolegu Miloslava Šimka a vytvárajú spolu nezabudnuteľnú autorskú i hereckú dvojicu.
    Suchý a Šlitr ich angažovali v SEMAFORE (na príhovor Nadi Urbánkovej, Šlitr bol najskôr proti). Úspech dosiahli prezentovaním spoločne písaných humorných textov. Celý program bol prešpikovaný piesňami napríklad Nadi Urbánkovej, Věry Křesadlovej, Miluše Voborníkovej, Pavla Bobka, Jiřího Helekala, Jozefa Laufra a ďalších.
    Naspieval množstvo klasických piesní ako napríklad Gimmi Det Ding a Pupákova píseň lásky (obe s Miluši Voborníkovou), Drahý můj (s Naďou. Urbánkovou), ďalej trebárs José, Vzdálené bubny, Jako kotě si příst, Blizard, Své banjo odhazuji v dál, Oh, Ruby, nechtěj mi lásku brát, Skálou chci se stát, Svatební průvod, Má dívka N, Houston, Čekej tiše, Ano, pane Jiří, Vzdálené bubny, Závidím a iné.
    Jeho život žiaľ veľmi predčasne ukončila zákerná choroba (Hočkinova choroba – rakovina lymfatických uzlín) dňa 5. Decembra 1971 (presne dva roky po Jiřím Šlitrovi).
    Na pohrebe sa okrem kolegov prišlo s ním rozlúčiť mnoho ľudí. Speváčka Naďa Urbánková na želanie jeho maminky zaspievala pieseň Závidím, ktorú Jiří Grossmann napísal, keď už poznal, že sa blíži jeho koniec. Časť tohto textu je vyrytá i na jeho náhrobku: „Vždyť já chci jen žít, jak žít se má …“.

    Dnes tohto, nebojím sa povedať, velikána pripomína pražské divadlo na Václavském náměstí, ktoré ako spomienku po ňom pomenoval jeho kolega Miloslav Šimek + a jedna z pražských pasáží. Ten ďalej pokračoval s Luďkem Sobotou a potom s Jiřím Krampolem, žiaľ už bez Grossmannovej noblesy.

    Nesmrteľnosť si Jiří Grossmann zabezpečil hlavne vďaka vynikajúcim poviedkam a výstupom spolu s Miloslavom Šimkem. Tieto ako šiel čas doslova zľudoveli, takže sa niekedy aj zabúda, že bol vynikajúcim textárom.
    Hral v niekoľkých filmoch (Zločin v šantánu, Návštěvní den Miloslava Šimka a Jiřího Grossmanna č. 1-6) a naspieval jeden duet s J. Suchým Tommy (Vánoční kovbojská).


Video knižnica – Jiří Grossmann

This entry was posted in Hudba, Video príspevky and tagged . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>