Tieto letné horúčavy sú priam na nevydržanie. Preto si asi nikto nenechá ujsť príležitosť vyraziť zo slnkom rozpáleného mesta niekam do prírody. Najmä ak je to niekam k vode. Takto sme strávili náš minulý víkend. Zbalili sme deti, naložili sa do auta a tradáááááááá, hor sa na stanovačku. Náš cieľ – priehrada Buková na Záhorí. Je to pekná lokalita, pomerne známa, aj vďaka možnosti rybačky často vyhľadávaná.
Dorazili sme tak okolo obeda, to si iste viete predstaviť ten hic. Ešteže je v aute klíma. Aj tak sa z nás lialo. Najprv sme sa poprechádzali, obhliadli terén a potom poď ho stavať stan. To zabralo nejaký ten čas, aj vďaka nevyhnutnej pomoci nášho Riška. Potom sme zamierili do okolia. Rišinko sa čvachtal vo vode, schladenie neodmietol ani Juraj. Robkovi sme omočili len nožičky, predsa len je pomerne malý na kúpanie sa v priehrade. Svojim tieňom a hlavne chladnou kofolou lákal bufet, navyše si tam chlapská partia spríjemňovala obednú siestu gitarou a tak som podľahla.
Dali sme si tam obed, zanôtili nejaké tie songy. Bolo príjemne.
Aby sme však nesedeli len tak, rozhodli sme sa na vychádzku. Rišimu sa to moc nezdalo, ale nemohol nič robiť, musel ísť s nami. Cestou okolo vody si ešte aj oškrel koleno, tak si viete predstaviť tú idylu. Reval, jak keby mu priam noha odpadla. Ale poznáte deti, za chvíľu bolo po plači a už aj trielil dopredu.
Na druhej strane bol bufet rovnakého typu, ale ako sa hovorí „children friendly“. Okrem dvojhojdačky, tu bolo pieskovisko, pomerne veľa hračiek v ňom a hlavne autá. To už bolo niečo. Riška sme ani nemuseli strážiť, ten sa priam vrhol tam a naša púť skončila. Pár detí sa tam hralo aj s vodou, striekalo ju z hadice s rozstrekovacou koncovkou a tak sa pri nás za okamih objavili Rišiho slipy, ponožky, topánky i tričko celé premáčané. Ale bavil sa.
Po stiahnutí pollitrových kofol a dostatočnom nakojení Robka sme sa rozhodli pokračovať vo výlete a pozrieť sa ďalej. Prejavy nesúhlasu zo strany nášho prvorodeného nedali na seba dlho čakať. Aj tak musel ísť. Pozreli sme si nejakú tú trasu a vrátili sa zase na našu stranu priehrady. Chlapi sa šli vykúpať, Robko spinkal a tak som sa venovala trochu čítaniu a oddychu. V stane bolo príjemne chladno aj vďaka prefukovaniu a tak sa tam dalo vydržať.
Neskôr sme zavítali zase na kofolu a strávili tam pomerne veľkú časť večera, či noci. Hralo sa na gitare, ja som si zaspievala, tá chlapská partia okrem hrania hodila do pléna aj vtipy, takže náladička ako má byť. Riško už zaspával, ale gitara ho prebrala a potom sa tam vyjašil. Tancoval, poskakoval, behal, bol skrátka neodolateľný. Získal si srdce gitaristu, ten hral akoby len pre neho. O pol noci však bufetár zatvoril a navyše, povypínal svetlá, takže sme sa museli brať. Škoda.
Na oblohe bolo snáď tisíce hviezd a bolo to úchvatné. V meste niť také nevidno a je to škoda. Naša noc v stane bola fajn, len Robko sa snažil stále piť, takže sa vyspali hlavne moji chlapi.
Ráno Bobo poskakoval už od pol siedmej, tak zase zo spánku nebolo nič. Teplota stúpala závratnou rýchlosťou a už o ôsmej bol hic. Rozhodli sme sa pre túru na hrad, či zrúcaninu Ostrý Kameň, ktorá sa vypína nad vodou. Cesta je pomerne dobrá, Robko bol v klokanke u Juraja, Riši šliapal po svojich, držiac ma za ruku. Asi po hodine a pol výstupu, našťastie v tieni stromov, sme dorazili k cieľu.
Riško bol nadšený. Aj preto, lebo sme našli hada. Vlastne jaštericu, lebo slepúch patrí medzi ne. Bol to jeho prvý. A dole sme zase videli pravú jaštericu, tak teda úspešný deň.
Po úspešnom zlezení k vode sme si dali oddych, naobedovali sa, Riško opäť sa povyzliekal z mokrých vecí, vyhral sa s autami na piesku a šli sme späť. Škoda že gitarista medzitým odišiel. Tak sa chlapi ešte šli vykúpať, ja som zbalila veci a Juraj potom stav, opäť za výdatnej pomoci Riška, naložili sme sa a vyrazili k domovu. Teplomer sa vyšplhal na 39 stupňov a my sme oceňovali klímu. Ani sa nám nechcelo pred domom z auta vystúpiť, tak tam bolo fajn. Ponosili sme veci, deti zaspali a my sme si dali relax v chlade obývačky. Teda aspoň chvíľu, lebo o 15 minút sa hlásil náš najmladší.
Celkové zhrnutie? Určite môžeme odporúčať. Škoda len, že tam nikde nepredávajú aj turistické známky.
Angelika Švajdlenková
Označenia: hrady a zamky, Slovensko
